magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Jogín, astrológ, znalec orientálnych náuk Peter Mišík.

Narodil sa v znamení Draka pod stálicou Fomalhaut.

Životná filozofia: „Nevieme ju definovať jednoznačne. Ale odkedy robím jogu, tak mojou mantrou je OM. V tom som sa dokázal úplne rozplynúť a stať sa tým OHM. Keď treba niečo riešiť, snažím sa v tom rozplynúť a vyrieši sa to. Neriešim to ja - egoisticky. Som veriaci. Verím že JE. ON je všetko okolo nás. Toho najvyššieho som sa naučil vidieť vo všetkom. V šťastí i kríze.“

Kontakt
tel: 095/6251710

Kedy sa to začalo: „V rannom detstve, keď som v otcovej knižnici našiel knižku od Břetislava Kafku Experimentálna psychológia. Samozrejme začal som ju čítať. Našiel som tam aj niečo o práci s pevnou vôľou a zistil som, že si ju musím začať pestovať. Snažil som sa ovplyvňovať okolnosti a udalosti. Pochopil som, že mimozmyslové veci sú bližšie pri nás, než sa to zdá. Tie veci skutočne existujú, len sa treba vedieť pozrieť a uvidíme ich."

Joga

„Ako si sa stal jogínom?“

„V sedemdesiatych rokoch a prišlo to dosť neočakávane. Moji rodičia dostali knihu o joge. Práve vtedy, asi mesiac pred Vianocami som dostal ľahkú chrípku a siahol po knihe o joge. Dočítal som sa, že keď budem robiť plný jogický dych, tak skôr vyzdraviem. Začal som teda usilovne dýchať. Bol to obyčajný, plný jogický dych. Na druhý deň mi vystúpili vysoké teploty. Po celom tele sa objavili ohavné vyrážky. Dali ma na infekčné oddelenie. Rodičia mi priniesli spomínanú knihu a čítal som ďalej. Dozvedel som sa, že ak sa preženú tieto cvičenia, dostavia sa podobné sprievodné úkazy ako u mňa. Uvedomil som si, že som si úplne očistil organizmus. Nečistoty, pretože som to s cvičením prehnal, sa vyplavili aj nie celkom prirodzeným spôsobom. V nemocnici som si prečítal v podstate i nudnú stať o relaxácii. Spočívala v uvoľňovaní sa od končekov prstov až po nervové vlákna. Mal som veľmi veľa času. Bol som sám, zatvorený a zohyzdený vyrážkami. V zrkadle som sa ani nepoznával. Postrehol som, že aj upratovačky si rýchlo urobili svoju prácu, aby čím skôr mohli s mojej izby zmiznúť. Takže som mal v podstate ideálne podmienky na štúdium i relaxačné cvičenia. Ako pustovník. Už ani neviem po koľkom opakovaní cvičenia som zažil úžasný pocit - ako keby som sa dostal von z tela. Udialo sa niečo také, ako to popisuje Moody v knihe Život po živote.

„Čo sa vtedy stalo?“

„Vlastne sa zobudila hadia sila, ktorá vyšla von. Skromne poviem, že došlo k prebudeniu najvyššej čakry. Postupne sa sila jemne vrátila. Cvičenia som robil i ďalšie dni. V podstate za nezmenených, ideálnych podmienok. Osamote ako askéta, zatvorený pustovník ktorému donášali iba jesť. Nemal som ani svetské radosti ba ani túžby, pretože som bol úplne odrezaný od sveta. Navyše s tými vyrážkami som bol aj pre verejnosť neprijateľný.

„V nemocnici si neostal, ako si sa cítil po prepustení?“

"Na Vianoce ma pustili domov. Odchádzal som ako vymenený. Predovšetkým som bol veľmi pokojný. Po prvý raz som vnímal inak križovatku, autá. Vychutnával som každú udalosť, ako keby bola nová a krásna. Pekné na celej veci bolo i to, že okolie som videl v iných, radostnejších farbách. A odvtedy som vlastne začal robiť jogu. Uvedomil som si totiž, že ak som cvičil zle a koľko zla som si s tým spôsobil, ak ju budem robiť dobre, ako výborne môže pôsobiť. Začal som dychové cvičenia i asány robiť podľa predpisu. Neskôr som sa zoznámil s Gejzom Timčákom a s ďalším človekom. Dostala sa k nám informácia, že príde do Košíc na pozvanie vtedajšieho ministerstva zdravotníctva doktor Bhole, zástupca riaditeľa jogickej nemocnice z Lonavle pri Bombay v Indii. Bolo to v marci roku 1974 roku. Podarilo sa nám ho piatim či šiestim vytiahnuť na chatu na Bukovci. Myslím, že sme ho žmýkali otázkami. Vysvetlil mi, že v mojom prípade prišlo ku odblokovaniu všetkého. Odvtedy stále cvičím jogu, ale je pravda, že taký presný a krásny zážitok, ako po prvý raz som už nemal. Je to asi tak, že ak človek niečo ochutná, už ho „to“ potom nemôže tak milo prekvapiť. Už „to“ pozná. Mal som ešte mnoho a mnoho ďalších ponorov, extáz. Každý bol však trochu iný.“

„Tvoje meno s jogou je späté pomaly tridsať rokov, máš mnoho žiakov a nasledovníkov, ale dovoľ provokačnú otázku. K čomu je vlastne joga dobrá?“

„Bol som úplný fanatik do jogy a v minulom režime bol problém robiť ju. Oddiel jogy sme založili spolu s mojim priateľom, Gejzom Timčákom v roku 1974. Začali sme na Zbrojníckej ulici, na rektoráte VŠT. Na Tvoju otázku by som mohol odpovedať aj veľmi jednoducho. Jej najväčšie plus je v tom, že upokojuje a zlepšuje to, čo je zlé. Človek si pri nej neublíži, naopak dá sa do poriadku. Myslím si, že v mojom prípade som ochutnal najprv to, o čom Kristus hovorí, že moje kráľovstvo je z iného sveta. Pochopil som, z akého sveta je to jeho kráľovstvo. Zistil som, že kedykoľvek môžem jednou nohou prestúpiť do druhého sveta a kedykoľvek sa vrátiť sem, do tohto materiálneho, hrubého sveta. Tak tam na chvíľu odídem relaxujem, načerpám tam síl a zasa sa sem vrátim. To mi umožnili a dodnes pomáha prežiť rôzne ťažké situácie a riešiť problémy. Keď sa na pozerám spätne, stretli ma veľké nepríjemnosti. Mňa ale ako keby vyššia moc z nich vždy vytiahla. Bol som v podstate šťastný, spokojný a veľmi dobre som sa cítil. Len neskôr som si uvedomil, že to boli doslova údery osudu. Riešil som ich tak, že som vždy odbehol do iného sveta.“

„Ako?“

„Formou meditácie a relaxácie. Spočiatku som síce veľmi nemeditoval, skôr som robil dynamickú meditáciu pomocou asán. Nevedel som si sadnúť na štyridsať minút a rozjímať. To prišlo neskôr, až tesne pred Indiou.

„Takže ešte raz, o čom je vlastne joga?“

„O krásnom pocite. O tom, že než začneme cvičiť môžeme byť unavení, nespokojní a po cvičení odchádzame šťastní, vyrovnaní, oddýchnutí. A ono je to aj tak, ak nemám problémy ja, môžem pomôcť tým, čo ich majú. Pri mne si oddýchnu a šťastní odídu.“

„Je joga náročná, alebo je vhodná pre každého?“

„Je náročná na čas a pravidelnosť. Spočiatku treba cvičiť viac, potom stačí hodina denne.“

„Viem, že začínaš každý svoj deň státím na hlave, teda šírsasánou. Prečo?“

„Najprv je to pozdrav slniečku a potom až státie na hlave. Robím ešte aj zopár iných asán. Teraz stojím na hlave kratšie - asi desať minút, predtým to boli aj tri hodiny. Prestal som asi po troch - štyroch mesiacoch. Neboli podmienky na takéto cvičenia. Už len keď hodinu stojíš tak Ti „ozelenie“ hlava. Šíršasána je veľmi dobrá na podporenie rastu imunity. Mimoriadne dobrá je aj pre prebúdzanie hadej sily. Týmto cvičením sa človek napríklad prestane báť smrti, strácajú sa z jeho mysle akékoľvek obavy.“

 

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606