magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 23. Nov 2017,  meniny má
Ak na vrátnici úradu požadujú na zápis číslo vášho občianskeho preukazu, konajú nezákonne
@ Aktuálne -> Médiá      Apr 10 2002 - 08:57 GMT
... s Tomášom Kamencom o rozpore právnej teórie a praxe v súvislosti s ochranou osobných údajov

Dozaista každý z nás pozná situáciu, že pri vstupe na úrad požadujú, aby sme sa na vrátnici zapísali do knihy návštev a uviedli okrem svojho mena aj číslo občianskeho preukazu, prípadne rodné číslo. Tým vzniká databáza, informačný systém o osobných údajoch návštevníkov, ktorý je minimálne v teoretickej rovine zneužiteľný. Aká je teda skutočnosť - sme povinní tieto údaje poskytovať? Oslovili sme právnika občianskeho združenia Občan a demokracia Tomáša Kamenca, ktorý je okrem iného aj spoluautorom zákona 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe občanov k informáciám . Tentoraz sme sa však porozprávali o údajoch, ktorých zhromažďovanie zákon neumožňuje.

Zoberme si klasický príklad - človek prichádza na úrad, alebo do nejakej inej účelovej budovy a na vrátnici ho zastavia s tým, že od neho požadujú, aby sa zapísal do knihy návštev. Chcú, aby tam uviedol svoje meno a číslo občianskeho preukazu, prípadne rodné číslo. Čo teraz?

"Tu prichádza do rozporu právna teória a účinná prax. Podľa zákona možno zhromažďovať osobné údaje len za vopred stanoveným účelom. Pokiaľ je účelom registrovať, kto navštívil budovu, tak je možné zhromažďovať osobné údaje takého charakteru, ktoré vypovedajú o identifikácii osoby, ktorá navštívila budovu, ale len v určitom stanovenom rozsahu. Osobné údaje, ktoré idú za túto hranicu, by nemali byť zhromažďované, nie je na to dôvod a zo zákona je ich zhromažďovanie zakázané. "

Kde je hranica medzi tým, ktoré údaje je v tomto prípade možné vyžadovať a ktoré nie?

"Je otázne. Predpokladám, že na identifikáciu osoby, ktorá navštívila orgán štátnej správy, alebo samosprávy, bohato postačuje jej meno a čas príchodu. Žiadne rodné číslo, alebo číslo občianskeho preukazu, respektíve trvalé bydlisko nie je z môjho pohľadu potrebné zapisovať do knihy návštev. Druhá vec je to, že keď sa kniha návštev zapíše, teda ako hovorí zákon, keď skončí účel spracovávania osobných údajov, majú sa zozbierané údaje zničiť, znehodnotiť tak, aby boli nečitateľné. Teda ak opustím budovu, mal by vrátnik zničiť moje osobné údaje, nakoľko zanikol účel ich zhromažďovania - spracovávania v knihe návštev.

Prax je ale taká, že ak prídem na úrad a budem vysvetľovať vrátnikovi, z ktorého iniciatívy rozhodne kniha návštev nevznikla, ako sú právne zakotvené záležitosti okolo zákona o ochrane osobných údajov v informačných systémoch, môže sa mi stať, že môžem strávim pár príjemných hodín v diskusii s vrátnikom, ale k úradu sa nedostanem, pokiaľ tam neuvediem všetky náležitosti, ktoré on odo mňa požaduje.

Je to vec vedúcich pracovníkov, organizácií, inštitúcií, verejnej správy, aby sa zamysleli nad evidenciou osôb, ktoré sa nachádzajú na úrade a svojim rozhodnutím upravili tvorbu ich zaznamenávanie návštev."

Použili ste termín "predpokladám". Existuje presná legislatívna špecifikácia, čo už je osobným údajom? Napríklad spojenie mena a čísla občianskeho preukazu...

"Zákon hovorí, že osobným údajom je údaj týkajúci sa určitej, alebo určiteľnej fyzickej osoby. Táto osoba je v tomto prípade určiteľná priamo, alebo nepriamo na základe nejakej charakteristiky, najmä číselnej, ktorá vypovedá o niektorej z jej identít. Môže ísť o sociálnu identitu, ekonomickú, kultúrnu, jazykovú, náboženskú, sexuálnu, zdravotnú, fyziologickú a podobne. Teda ak z nejakého radu údajov môžem zistiť konkrétnu osobu, takýto údaj má v zmysle zákona charakter osobný. Definícia je všeobecná a nemôže byť príliš konkrétna; nemôže sa kazuisticky venovať jednotlivým údajom, pretože to, čo číselný údaj má charakter osobného údaju, vyplýva až z konkrétnej situácie, v akej sa nachádza v rámci použitia. "

Ak teda nechcem poskytnúť osobné údaje a bránia mi tam vo vstupe na úrad, mám možnosť sa brániť. Čím argumentovať?

"Pri spracovaní osobných údajov majú inštitúcie teoreticky právo spracovávať so súhlasom dotyčnej osoby jej osobné údaje, ktoré spĺňajú účel, za ktorým je ich databáza vytvorená. Čiže v prípade návštevnej knihy som ochotný dať svoje meno a priezvisko, pretože si to viem legitímne zdôvodniť. Už si však neviem legitímne zdôvodniť, aby si zapísali moje rodné číslo, či číslo občianskeho preukazu a iné osobné údaje. Mám obavu, že takýto osobný informačný systém nieje registrovaný u splnomocnenca pre ochranu osobných údajov v informačných systémoch, aj keď zo zákona by mal byť. Mám pochybnosti, ako je zabezpečená ochrana mojich osobných údajov, ktoré sú v tomto registri - informačnom systéme spracúvané.

Keď sa zapisujem sám, vidím zoznam všetkých, ktorí prišli predo mnou, ich mená a číselné osobné údaje. Mám sto šancí si to opísať. To podľa mňa nezodpovedná predpísanému zabezpečeniu ochrany v zmysle zákona č. 52/1998. "

Pozrime sa na vec prostredníctvom modelu síce raritnej, ale možnej situácie. V nej je dominantný človek, ktorého životným krédom je zosúladenie platných zákonov s dennou praxou. Ide na úrad za účelom vyzdvihnutia si stavebného povolenia. Má už objednanú stavebnú firmu, ktorá má na druhý deň začať pracovať na základe jeho objednávky. Tu stretne vrátnika, ktorý mu znemožní ísť si vybrať stavebné povolenie, pokiaľ neuvedie meno a číslo občianskeho preukazu do knihy návštev. Dotyčný, vedomý si nedotknuteľnosti svojich osobných údajov, to odmietne urobiť. Vrátnik ho teda nikam nepustí, dotyčný musí odísť bez stavebného povolenia. Pretože dodržiava zákon, stavbu bez povolenia ani nezačne, za čo ho penalizuje objednaná stavebná firma, pretože nedodržal termín zahájenia stavby a firme tak vznikli preukázateľné škody. Tým vznikli preukázateľné škody aj dotyčnému občanovi, ktorý v rámci obhajoby svojich práv neuviedol do knihy návštev osobné údaje. Tento občan sa teda rozhodne žalovať príslušný úrad, ktorého vrátnik mu neumožnil vstup do budovy, pretože nezákonným spôsobom vyžadoval osobné údaje. Ako môže dopadnúť takýto proces?

"Je to veľmi, veľmi hypotetický príklad. Existuje možnosť domáhať sa škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom. Tento zákon je však z roku 1969 a v roku 2001 značným spôsobom naráža na limity svojho uplatnenia. Principiálne je možné, že spomínaný občan si obháji svoje práva v rámci jemu vzniknutej škody. Konkrétne to záleží na tom, aká by bola dôkazná situácia, ako by sa dala vyčísliť škoda, ako by sa dala preukázať príčinná súvislosť medzi nevpustením na úrad, pretože nechcel poskytnúť svoje osobné údaje - lebo mu to zákon neukladá a sú spracúvané v rozpore so zákonom a tým, že škody vyplynuli z predĺženia termínu vybratia stavebného povolenia. Je to zložité, ale principiálne odpovedám - áno, je to možné, aby si za takýchto okolností človek nárokoval na odškodnenie."

Ďakujem za rozhovor.

(27. 4. 2001)
Slavomír Szabó
sivo@box.sk   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606