magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 17. Dec 2017,  meniny má
Zlomok sveta Štefana Filepa zobrazený štetcom / Pocity zašifrované v maľbe
@ Kultúra -> Výtvarné umenie      Dec 13 2006 - 15:58 GMT










Od polovice 19. storočia sú Košice pozoruhodným centrom výtvarného umenia. Tu žili a tvorili bratia Klimkovičovci, Ľudoví Čordák, Elemír Halász-Hradil. Z druhej polovice 20. storočia nemôžeme opomenúť Júliusa Jakobyho, Ľudovíta Felda či Alexandra Eckerdta. Pomyselný odkaz významných umelcov dnes prevzali maliari strednej generácie, kde má nezastupiteľné miesto tvorba akademického maliara Štefan FILEPA. Košický výtvarník sa venuje figurálnej maľbe, portrétu, zátišiu, krajinomaľbe. Dominantné postavenie v jeho tvorbe majú farby, ktorými autor harmonicky spája formu i obsah. Priblížiť život tohto umelca nebolo jednoduché, maliar si nepotrpí na publicitu. Pôsobí samotársky a nerád sa verbálne vyznáva zo svojich pocitov. Tie radšej zašifruje do obrazov.

Detstvo v Poľanoch

Štefan Filep sa narodil v Poľanoch. Stará slovanská osada sa nachádza v okrese Trebišov, neďaleko Veľkých Kapušian. Už v detstve sa prejavoval ako samotár, rád kreslil a svojim spolužiakom namaľoval rôzne obrázky, keď ho o to požiadali.

“Napriek tomu, že som obľuboval samotu, mal som aj kamarátov. Chodievali sme často do prírody, sledovali život v rieke Latorica, chytali ryby, žaby. Obrazy ma zaujali už v detstve. Spomínam si, keď sme prišli s mamou niekam na návštevu, hneď som si všimol obrazy na stenách. Určite boli medzi nimi aj gýčové, ale mne sa v tom veku páčili. Vtedy som ešte nedokázal rozoznať gýč od umenia”- rozhovoril sa umelec. Na svoje detstvo spomína rád, najmä na okolitú prírodu, kam chodieval s otcom - lesníkom, a neraz sa zúčastnil aj poľovačky. Keď deti dorastali, bolo ich šesť, rodičia sa rozhodli presťahovať z dediny do mesta, kde sa rysovali lepšie podmienky pre živobytie.

“Rozhodnutie rodičov bolo správne, v začiatkoch mi však v meste veľmi chýbala príroda. Tá v blízkosti mojej rodnej dedinky a riečky Latorica mi pripomína obrazy Ladislava Medňanského. Koncom týždňa som vždy odchádzal z mesta do prírody zberať huby, relaxovať.”

V tom období už kreslenie Štefana Filepa úplne opantalo. Navyše, mal veľké šťastie, pretože v dome, kde býval s rodičmi a súrodencami, žil známy košický výtvarník Ľudovít Feld.

“Bol to výnimočný človek, vzrastom malý, ale s veľkým srdcom. Zažil koncentrák, kde zahynula celá jeho rodina, on však nezatrpkol, nezanevrel na svet. Keď uvidel moje obrazy, súhlasil s poskytovaním súkromných hodín. Veľa mi dal do života aj po ľudskej stránke. Na hodiny maľovania som k nemu chodieval až do nástupu na vojenskú základnú službu.”

Ešte predtým Štefan Filep vyštudoval odbornú spojársku školu, v tomto fachu však nikdy nepracoval. Po absolvovaní stredoškolského štúdia nastúpil pracovať do železiarní, kde za prvotné považoval zarobiť si peniaze. Veril, že jeho sen o štúdiou na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave sa mu raz splní. S financiami nechcel zaťažovať rodičov, a tak si zarobené peniaze odkladal na štúdium.

Vojna v Mikuláši

Základnú vojenskú službu si odkrútil v Liptovskom Mikuláši, kde sa stretol so súčasným maliarom a grafikom Mikulášom Axmanom. Obaja si veľmi rozumeli, milovali umenie. Založili výtvarný krúžok a usporadúvali výstavy obrazov v Liptovskom Mikuláši a okolí.

“Na vojne sme spolu s českým kolegom Mikulášom Axmanom našli pochopenie u nadriadených. Chodievali sme do okolitých rázovitých liptovských dedín, portrétovali sme ich obyvateľov, zobrazovali krásu prírody. Aj takto sme sa pripravovali na prijímacie skúšky.”

Dostať sa na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave nebolo ľahké, nejeden záujemca si to vyskúšal niekoľkokrát. Štefana Filepa však prijali na prvý raz.

“Komornú maľbu som študoval u docentky akad. mal. Gabriely Balažovičovej, mala rada farebnosť v obrazoch a u docenta akad. mal. Františka Stoklasa. Štúdium som bral vážne, nepovažoval som sa za veľkého umelca, ako niektorí moji kolegovia."

Už počas štúdia získal Štefan Filep niekoľko ocenení. Cenu SFVU 1980 za maľbu, Odmenu SFVU 19822 za študijné výsledky, Odmenu SFVU 1983 za diplomovú prácu. Radosť z jeho študijných výsledkov mal aj výtvarník Ľudovít Feld, ktorý mu raz na návšteve vtlačil do dlane päťstokorunáčku. Vedel, že vysokoškoláka peniaze potešia.

Maľuje, čo cíti

Po promócii sa Štefan Filep vrátil do Košíc. Dostal síce ponuku ostať na akademickej pôde a pôsobiť ako asistent, ale v Košiciach ho čakala manželka s dcérkou. Túžil tvoriť, a to sa dá nielen v hlavnom meste. Veľa času dodnes trávi vo svojom ateliéri alebo sa na bicykli vyberie do plenéru. Pracuje s olejovými farbami, temperou, akrylom i pastelom. Rád maľuje košické dvory starých domov, na jeho obrazoch často vídať šašov.

“Téma košické dvory je už dosť “otrepaná”, ale to je chorobná záležitosť každého umelca. Maľujem to, čo cítim, čo prežívam, niekedy som tak silne ponorený do eufórie, že myšlienka, ktorú chcem stvárniť na plátne, sa kamsi vytratí... Stáva sa mi, že začnem obraz maľovať odznova. A prečo maľujem často šašov? Šašo ukrýva v sebe mnoho symbolov. Jeho úlohou je rozveseľovať ľudí i vtedy, keď má v duši smútok. Koľko problémov musí človek preklenúť od narodenia až po smrť? Šťastia je v živote akosi poskromne. V mojich obrazoch sa odráža láska, nenávisť, osamelosť v dave, osudovosť. Hľadám nové cesty v umení, nemaľujem pre peniaze.”

Akademický maliar Štefan Filep si hľadá vlastnú cestu v umení, nepotrebuje vzory, ale má svojich obľúbených autorov - Jozefa Hanulu, Ladislava Medňanského, Ľudovíta Fulu, Jána Hálu a ďalších. Na súčasné umenie, keď na Slovensku každý spieva, píše knihy, maľuje, má rozpačitý názor.

“V ostatných rokoch sa objavilo mnoho výtvarníkov - amatérov, niektorí sa aj pýtajú na názor profesionálov, ale ťažko sa je pravdivo vyjadriť o ich tvorbe. Len málokto dokáže prijať kritiku. Umenie nie je o tom, kto viac produkuje, ale o tom, ako dokáže stvárniť danú tému. Dôležité je hľadať nový smer v umení. Dnešná doba nežičí umeniu, spoločnosť sa pretvára na konzumnú, ľudia sa delia na bohatých a chudobných, pribúda sociálne odkázaných občanov, nie každý človek má schopnosť postarať sa o seba. Ľudia by mali byť viac súdržní, pomáhať si tak, ako to je v prírode. Včely sú stále pohromade, spoločne pracujú, hľadajú spoločný cieľ. Ľudia sú súdržní iba vtedy, keď ich postihne nejaká katastrofa.”

Názor odborníka

S tvorbou akad. mal. Štefana Filepa sa mohla verejnosť oboznámiť na niekoľkých samostatných výstavách. Na jednej z nich historik umenia Vladislav Grešlik o umelcovi povedal:
“Hlboké, chápajúce a jemné pohľady do duše človeka dovoľujú nám vysloviť nádej, že nás v jeho dielach ešte čakajú mnohé prekvapenia a pohľady na seba samých, ktorým sa len ťažko vyhneme. Aj keď myšlienka Dostojevského, že umenie zmení svet sa asi nikdy nenaplní, môže ho urobiť aspoň bohatším, duchovnejším a krajším. Snažil sa o to praveký človek v jaskyniach, snažia sa o to aj umelci už niekoľko storočí. A k nim bezpochyby patrí aj akad. mal. Štefan Filep so svojimi príbehmi života a farieb.”

Malva POKORNÁ   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606