magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 18. Dec 2017,  meniny má
Liberálna doprava – priestor najmä pre železnice
@ Rozhovory a reportáže      Jan 16 2007 - 10:30 GMT



Nedávno prijatá legislatíva Európskym parlamentom (EP) dala zelenú liberalizácii dopravy v členských štátoch EÚ. Zo všetkých druhov dopráv poslanci EP preferujú zvýšenie konkurencieschopnosti železničného sektora, lebo dúfajú, že preprava na koľajniciach sa bude lepšie využívať, než na cestách či vo vzduchu. V prospech železníc hovorí ďalší pádny argument: od cestnej a leteckej je rozhodne ekologickejšia a treba odľahčiť preplnené cesty i vzdušný priestor.

Liberalizácia dopravy prešla, najmä od začiatku tohto storočia, prudkým legislatívnym vývojom. Jeho výsledkom je začiatok voľného zabezpečenia nákladnej železničnej dopravy na celom území EÚ datovaný od 1.januára 2007, a to sa dotkne aj Slovenska. K podobnému kroku v sektore osobnej železničnej dopravy má dôjsť začiatkom roka 2009. A bude sa to týkať aj presunu originálnych kompetencií z centra pri zabezpečovaní regionálnej dopravy na vyššie územné celky. Vo všeobecnosti to znamená, že infraštruktúra ( koľaje) majú byť využívané podobným spôsobom, ako je to na cestách. Výkon dopravy na tejto infraštruktúre má vyzerať tak, že každý, kto bude vlastniť dopravný prostriedok s jeho vyhovujúcimi technickými parametrami a spôsobilý personál, bude môcť v prípade splnenia pravidiel – získania licencie na výkon dopravy a po objednávke u správcu infraštruktúry, vykonávať dopravu na ľubovoľnom území EÚ. Trate sú kategorizované, ako koridorové s vysokým štandardom, ďalej diaľkové i vnútroštátne a napokon regionálne. Z hľadiska územia je to medzinárodná ( na celom území EÚ), vnútroštátna (členské štáty prepravujú ľudí podľa potreby) a regionálna. Posledne spomínaná má zabezpečiť mobilitu ľudí v regiónoch (už môžeme hovoriť o nastávajúcich župách), ktoré by ju mali financovať. Z nášho hľadiska je zaujímavý práve segment regionálnej dopravy v košickom regióne a tomu sa ideme podrobne venovať.

Podmienkou účinný systém

Aby sa v regionálnej doprave dali čo najlepšie využiť prostriedky finančných poplatníkov, župy budú musieť zabezpečiť taký systém dopravnej obsluhy, aby v priestore, kde dnes operujú viacerí dopravcovia ( autobusová cestná doprava, železnice, mestská hromadná doprava), nedochádzalo k duplicitám. Ak totiž na dané miesto X bude jazdiť vlak a nezladene - konkurenčne pôjdu aj autobusy, nebodaj i mestská hromadná doprava (MHD), potom reálne hrozí plytvanie verejnými zdrojmi. Tu treba vedieť efektívne využívať prostriedky tak, aby sa hráči na dopravnom poli dokázali zladiť a zohľadniť predovšetkým potreby cestujúcich a nie záujmy vlastné, čiže dopravcov.
Tieto kritériá vie najlepšie zabezpečiť práve integrovaný dopravný systém, ktorý všetky spomínané druhy dopravy zharmonizuje tak, aby si nekonkurovali, ale navzájom vypomáhali. To znamená, že kritériom úspešnosti, efektivity dopravy a účelnosti využitia prostriedkov je pojať celú dopravnú disponibilnú vlakovú a autobusovú kapacitu vrátane MHD do jedeného zladeného systému dopravného riešenia. Pri tvorbe integrovaného dopravného systému je nutné stanoviť celkovú architektúru tohto riešenia a určiť nosný dopravný systém. Ten má byť (pokiaľ je to možné) koľajový s účinnou súčinnosťou cestnej infraštruktúry.

Prezieravosť predkov

Potrebu zvládnuť koľajovú a cestnú dopravu v Košiciach a okolí vyvolal okrem iného demografický vývoj. Z jeho analýzy vyplynulo, že do Košíc dochádza denne takmer 32 tisíc ľudí z iných okresov Košického kraja a necelých 11 tisíc z Prešovského kraja, pričom mnohí z nich využívajú železničnú a následne električkovú dopravu. Prečo teda nedať doprave integrovaný rámec na základe komplementárneho, pritom efektívneho využívania možných druhov dopráv tak, aby ich vzájomnú, často až nezdravú konkurenciu vystriedal synergický efekt? Košický integrovaný dopravný systém ( KIDS), ktorého overovaciu prevádzku zaviedli ešte 1.septembra 1999, z toho hľadiska predstavoval testovanie istého modelu dopravy v Košiciach i okolí. Odborné kruhy na výsledkoch týchto skúšok a poznatkov pripravili ďalšiu, novšiu štúdiu s rozšíreným riešením aj na regionálnu dopravu a nazvali ju Košická osobná regionálna integrovaná doprava, čiže KORID. Pojmy označujú systémy riešenia dopravy v Košiciach s nadväznosťou aj na širšie okolie aglomerácie v danom časovom období, kde je dôležitá snaha využiť cestnú a koľajovú dopravu ich integráciou.
Začiatky renesancie integrovaného systému v Košiciach a okolí sa datujú teda zhruba pred 8 rokmi. Vtedy vznikli prvé vízie o vzájomnom prepojení a využití dopravných systémov. Druhým dychom treba hneď povedať, že na pokračovanie tohto prezieravého kroku už naše predošlé pokolenia vytvorili podmienky. V Košiciach totiž majú električkové trate rovnaký rozchod 1 435 mm ako je na železničných, preto sú koľajnice dominantné. Na tejto jedinečnosti sa dali postaviť koncom minulého storočia prvé vízie o vzájomnom prepojení a využití dopravných systémov. Tí skôr narodení si totiž určite pamätajú, ako sa prepravovali nákladné vagóny rovno na koľajnici pre električky z košického pivovaru, VSS či tehelne na železničnú stanicu i späť a podobných príkladov prepravy tovaru na koľajniciach medzi fabrikami a železničnou stanicou bolo v meste viac. Otázka, prečo teda nevyužiť túto danosť najmä v osobnej preprave na základe systematického kľúča tak, aby sa to dalo aplikovať aj na dlhšie dopravné tepny regiónu, je stále aktuálnejšia a v posledných rokoch, najmä po vstupe SR do EÚ, už aj podľa finančných možností reálnejšia.

KORID

Štúdia realizovateľnosti z februára minulého roka, ktorú si dalo vypracovať rezortné ministerstvo dopravy, sa dostala pred širšiu odbornú verejnosť už na niekoľkých prezentačných akciách a v prvej fáze určuje pre tento systém 8 stavieb. Prvou je zástavka Košice – Sever, druhou dobudovanie električkovej trate medzi Námestím Medzinárodného maratónu mieru a sídliskom Ťahanovce. Táto stavba umožní prepojenie koľají Železníc SR a MHD (električiek).
Na hlavnej železničnej stanici sa má vytvoriť terminál, kde sa tak isto prepoja koľajnice ŽSR a MHD (ako druhý spojovací bod vzájomného prepojenia koľají), to je označené ako stavba č.3. Štvrtou stavbou bude tam podchod pod koľajami a bude spájať západnú a východnú časť územia staničného priestoru. Sektor Západ predstavuje dnešnú stanicu, sektor Východ záchytné parkovisko od Sečoviec, Prešova a sídlisk. Piata stavba má napojiť Priemyselný park Kechnec na celoštátne dráhy Železníc SR, nasledujúca - šiesta má pokračovať v elektrifikácii trate medzi Haniskou a Moldavou nad Bodvou, pretože zatiaľ je elektrifikovaný úsek iba po Hanisku. Siedma stavba bude znamenať výstavbu električkovej koľaje MHD z Pereša na letisko a pripravovaného Priemyselného parku Pereš. Napokon cieľom poslednej stavby bude úprava všetkých koľají v meste, na ktorých sa plánuje doprava tzv. regioelektričky, na také parametrické technické úpravy, aby vyhovovali kritériám na nastávajúci dopravný integrovaný systém.
V súlade s rozvojovými programami a územnou plánovacou koncepciou mesta a kraja by po etapách mal KORID umožniť obyvateľom kraja čo najefektívnejšie využívať koľajovú dopravu. Ako nutnosť sa ukazuje ďalšie organizačné prepojenie aj s územím Prešovského samosprávneho kraja a s mestom Prešov. I keď poradie jednotlivých stavieb nie je určené, prioritu budú mať tie, ktoré budú najmenej náročné na územnú a investorskú prípravu. Najrýchlejšie sa asi pustia do rekonštrukcie tratí v meste a do elektrifikácie úseku železničnej trate do Moldavy, na ostatné čaká proces verejného obstarávania. Projekt si následne vyžiada aj ďalšie investičné akcie, napríklad mimoúrovňové napojenie autobusovej stanice, výstavbu depa pre vozidlá regionálnej električky, úpravu trasy rýchlodráhy pri Pereši a premostenie Moldavskej cesty, výstavbu terminálu Barca – juh a podobne. Všetky stavby by sa mali uviesť do prevádzky do roku 2013.
Koncom minulého roka rezortné ministerstvo dopravy, predstavitelia Košického samosprávneho kraja, samotného mesta i Železnice SR a Železničná spoločnosť Slovensko podpísali dohodu na výstavbu spomínaných stavieb. Investícia, ktorej cieľom je hlavne prepojiť vlakové a električkové koľaje, presiahne sumu 2,8 mld. Sk a jej časť bude hradená z fondov EÚ.

Martin KRČ   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606