magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 17. Dec 2017,  meniny má
Chudobný ostrov slobody...
@ Rozhovory a reportáže      Jan 19 2007 - 15:24 GMT

Hlavné mesto Havana je plné kontrastov.


Pinar del Rio - plantáže.


Denisa Vančíková na krokodílej farme


Kubánci jazdia na starých autách.


Obytná štvrť Trinidadu.


Trhovisko v Camaguey.


Cvičenie delfínov.


Deti na Kube...


...sú skromné a šťastné


Baracoa - mestečko, kam prišiel Krištof kolumbus v roku 1492.


Aj takto vyzerajú obchody v Santa Clare

Kuba sa stala v ostatnom čase zaujímavou destináciou pre mnohých Slovákov. Väčšina tam cestuje v zime za slnkom a kúpaním v mori či potápaním, skupina mladých ľudí zo Slovenska a Česka sa vybrala na 17 dní spoznávať “Ostrov slobody”. Účastníci, medzi ktorými nechýbala ani Denisa Vančíková, MBA z Košíc, nemali záujem nečinne vylihovať na pláži, ale oboznámiť sa s krajinou, mentalitou ľudí, ich obyčajmi i kuchyňou.

Havana plná kontrastov

“Do Havany sme leteli z Viedne cez Paríž s francúzskou leteckou spoločnosťou za prísnych bezpečnostných opatrení. V slnečnej Havane sme pobudli tri dni, prezreli sme si hlavné mesto, išli sme po stopách Ernesta Hemingwaya. Súčasťou prehliadky bol aj hotel a reštaurácia, kam svetoznámy spisovateľ denne chodieval na svoj obľúbený drink. Kubánci sú naň dodnes hrdí”- začína svoje rozprávanie Denisa Vančíková, ktorá má cestovanie v malíčku. Odmalička rada cestovala s rodičmi na zahraničné dovolenky, dva roky žili v Lýbii, vyštudovala v USA, kde prežila vyše desať rokov. Odtiaľ vycestovala do Mexika i na Jamajku. Kuba ju vždy lákala.

“Hlavné mesto Havana je plné kontrastov, ale panuje v ňom úžasný duch. Vynovené fasády časti domov hrajú sviežimi farbami, iné s prvkami španielskej architektúry sú dosť schátrané. Kubánci sú národ srdečný a priateľský, zovšadiaľ znie temperamentná hudba, ľudia sa zabávajú, tancujú. Ich život nie je ľahký a v niečom s podobá nášmu spred päťdesiatich rokov. Dodnes panuje na Kube lístkový systém, niektoré potraviny si nemôžu voľne kúpiť, napríklad ryžu, vajíčka, fazuľu, zubnú pastu a ďalšie. Ľudia sú síce zamestnaní, dokonca je tam prezamestnanosť, ale platy nie sú vysoké. Mesačná mzda je približne 300-400 pesos, čo je v prepočte na ich cudziu menu asi 15 Cuc (1 USD = 1 CUC). S touto menou možno nakupovať v obchodoch, ktoré pripomínajú náš bývalý Tuzex. Mnohí vysokoškolsky vzdelaní ľudia, lekári, inžinieri, nepracujú vo svojom odbore, ale dávajú prednosť práci barmana, kde od turistov dostanú ´všimné´ v zahraničnej mene Cuc, a tak si môžu zarobiť napríklad aj na chladničku, ktorú si môžu kúpiť iba v špeciálnom obchode. Napriek biede a schátraným domom v Havane, ale aj v iných mestách, ľudia nechodia otrhaní, naopak, sú pekne, čisto a moderne oblečení. Mnohé ženy si samy šijú pestré odevy a neraz si z väčšej blúzky kúpenej v obchode prešijú sukňu.”

Domorodci chvália Fidela

Kuba je socialistický štát v Karibskom mori, má vyše 11 miliónov obyvateľov. Je najväčším ostrovom v Antilách, leží medzi Mexickým zálivom a Karibským morom. Je dlhý 1200 kilometrov, podnebie má mierne tropické, oceánske. Delí sa na šesť provincií, úradným jazykom je španielčina. Kuba bola viac než polstoročie pod hospodárskou nadvládou USA, ktorá nasledovala po koloniálnom panstve Španielska. Hospodárstvo bolo zamerané predovšetkým na pestovanie cukrovej trstiny. Monopoly USA ovládli takmer celé hospodárstvo Kuby. Po revolúcii v roku 1959 sa uskutočnila pozemková reforma a znárodnenie všetkých priemyselných odvetví. Nastalo hospodárske embargo zo strany USA, ktoré trvá dodnes. I keď je na Kube veľa nedostatkov, domorodci chvália Fidela najmä za rozvoj školstva a zdravotníctva. Po revolúcii zaznamenalo školstvo rýchly rozvoj, odstránila sa negramotnosť, školy sú štátne a bezplatné. Žiaci chodia do školy v rovnošatách s uviazanými pionierskymi šatkami. Jednotlivé ročníky sú farebne odlíšené. Veľké zmeny nastali aj v zdravotníctve, postavili sa nové nemocnice, pribudlo veľa lekárov.

“Kubu objavil Krištof Kolumbus v roku 1492 keď prvýkrát vstúpil do mesta Baracoy, ktorá leží na jej východe,“ pokračuje vo svojom rozprávaní Denisa Vančíková. “Po ostrove sme prešli asi 95O kilometrov klimatizovaným autobusom pre turistov, sprevádzal nás kubánsky sprievodca, vysokoškolák, ktorý si takto privyrábal. Navštívili sme Pinar del Rio, Santa Clar, Zátoku svíň, kde sme sa aj kúpali, Santiago de Cuba, Baraco, Guantanámo. Spoznali sme kubánske mestá, mestečká i vidiek, ktorý je veľmi zaostalý.”

Kuba má predpoklad dosiahnuť blahobyt, ale jej hospodárstvo skôr upadá. Rozsiahle roviny sa výborne hodia na pestovanie cukrovej trstiny, tabaku, ostrov disponuje aj bohatými ložiskami rúd železa, niklu, chrómu. Od roku 1962 však platí na Kube americké embargo, čo poškodzuje národné hospodárstvo Kuby.

“Kuba je známa predovšetkým pestovaním cukrovej trstiny, kubánskym rumom, ktorý je svetoznámy, podobne ako kubánske cigary, ktoré patria k najdrahším na svete. Navštívili sme jednu z továrničiek na ich výrobu a bolo úžasné sledovať šikovné ruky pracovníkov, ako triedili tabakové listy a ručne šúľali cigary. Za deň ich musia vyrobiť 100 až 120 kusov, šúľať ich musia 30 minút pod tlakom, aby boli pevné. Smutné je, že pravá kubánska cigara stojí približne 800 korún i viac a ich mesačný plat je asi 15 Euro.“

Zážitkov z putovania po Kube má Denisa Vančíková mnoho, medzi atraktívne patrí výstup na Stolovú horu, ktorý trval dve a pol hodiny. Kubánsky sprievodca tam vyvedie mesačne asi 200 turistov.

“Cestou sme sa občerstvovali južnými plodmi, jedli sme banány, pomaranče, grepy, ktoré padali na zem zatrasením stromu, pili mlieko z kokosového orecha. V porovnaní s dovezenými južnými plodmi, boli tieto oveľa šťavnatejšie, chutnejšie. Kráčali sme cez polia, kde rástli banánovníky, kakaovníky a voľne sa pohybovali prasiatka, tak ako u nás na vidieku psy a mačky. Vidiek je veľmi zaostalý, chýbajú asfaltové cesty, navštívili sme aj vidiecku pláž, kde medzi ľuďmi sa pohybovali prasiatka, kone, prípadne hydina. Bývanie Kubáncov na vidieku je veľmi skromné, v maličkom byte, prípadne v domčeku bývajú aj dve generácie, často v dome chýbajú dvere, WC je spoločné so susedným domom. Napriek chudobe sú Kubánci veľmi srdeční, mali záujem sa s nami stretnúť, obdarovali sme ich ceruzkami, zapaľovačmi, cukríkmi, z čoho mali veľkú radosť. Zaostalá je na Kube aj doprava. V mestách jazdia veľmi staré značky áut, pohonné hmoty sú drahé a predávajú sa len v Cucoch. Ľudia si nemôžu dovoliť kúpiť pohonné hmoty. Do Santiaga de Cuba sme sa previezli taxíkom, auto bolo staré, americké, ale jedna viditeľná súčiastka mala názov v azbuke. Nové auto stojí na Kube od dvoch do 10 tisíc Cuc, čo je veľké množstvo peňazí a navyše, Kubánci musia dokázať, že si tieto peniaze zarobili. Zaujímavé je, že poznávacie značky na autách sú farebné. Tak napríklad žltou farbou boli označené súkromné autá, pomarančovou zahraničné firmy, bielou parlamentné autá, červenou autá z požičovne, zelenou vojenské autá, hnedou autá riaditeľov podnikov a čiernou autá diplomatov. V prípade, že majiteľ svoje auto predá, doklady mu ostávajú. A tak aj v prípade piateho majiteľa, je za škodu stále zodpovedný pôvodný majiteľ, držiteľ dokladov, čo našinec len ťažko pochopí. Doprava na Kube je veľmi drahá, autobusových spojov je pomenej, preto tam panuje nepísaný zákon, že ak má niekto v aute voľné miesto, jeho povinnosťou je zobrať do auta ďalšieho cestujúceho. Pri ceste vidieť skupiny Kubáncov s kuframi, ktorí čakajú na odvoz.“

Kuba je drahá

Málo sa dbá aj na hygienu v potravinárskych a najmä v mäsiarskych obchodoch na Kube, čo je pre nás nepochopiteľné. Mäso sa predáva voľne, mraziace pulty neexistujú. V Havane sú však aj obchody s luxusným tovarom, ktorý nemožno bežne kúpiť, sú to ako naše bývalé predajne Tuzex, a tak Kubánci chodia okolo luxusných i poloprázdnych obchodov, ale nerepcú, nevie ich to vyviesť z miery. “Tuzexové” sú aj niektoré reštaurácie, najesť sa v nich môžu len tí najbohatší, veď obed s nápojom stojí približne 13 Euro. Kuba je drahá, na večeri sme videli pekne oblečených Kubáncov aj s rodinami, a tak sme si položili otázku, na akých vysokých postoch pracujú?

Typická kubánska kuchyňa tam vraj neexistuje, kubánske jedlá, to je zmes rozmanitých jedál. Konzumuje sa veľa ovocia i plody kaktusu, malé opečené banány majú vzhľad chipsov. Kubánci jedia hydinové mäso, ryby, morské živočíchy i krokodílie mäso, ktoré chutí podobne ako hydinové.

Napriek tomu, že Kubánci majú blízko na Haiti, Floridu, Jamajku, cestovať nemôžu, nemajú pasy. Nie sú však z toho znechutení, ale vážia si, že Fidel pozdvihol školstvo a zdravotníctvo. Odkedy Kubu navštívil pápež, atmosféra na Kube je uvoľnenejšia, ľudia sa môžu voľne a bez strachu rozprávať. Mestá, mestečká i vidiek sú bezpečné, kriminalita tam takmer neexistuje.

x x x

Štyridsaťčlenná skupina, ktorá nedávno navštívila Kubu, bola rôznorodá. Jedni tam cestovali za poznaním, niektorí mali v pláne zriadiť na Slovensku kubánsku reštauráciu, iní si pripomenuli, ako to kedysi vyzeralo u nás. Čas, že politické pomery sa na Kube zmenia a “Ostrov slobody” zaznamená skutočný rozmach, sa blíži. Jednoduché billboardy s podobizňami Che Guevaru a Fidela Castra, rozvešané na Kube na každom kroku, raz určite nahradia reklamné pútače svetových výrobkov. Turisti, plní dojmov, bezpečne pristáli na letisku vo Viedni. S poznávacím zájazdom bola Denisa Vančíková, ktorá robí marketing pre 1. súkromnú nemocnicu v Košiciach - Šaci, spokojná, splnil jej očakávanie. A či by tam išla opäť?

“Nie, chcem sa orientovať na Áziu, láka ma Thajsko, Barma, Cejlón.”

Malva POKORNÁ
Foto: Denisa VANČÍKOVÁ, MBA   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606