magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 21. Jul 2017,  meniny má
V Urbanovej veži vraj straší duch zvonára Urbana.
@ Rozhovory a reportáže      Feb 08 2007 - 09:02 GMT

Urbanova veža.


Zvon Urban.


Voskové múzeum: Ján Bocatius.


Voskové múzeum: Rudolf Schuster.

Tak ako je svetoznáma šikmá veža neodmysliteľným symbolom talianskeho mesta Pisa, tak je Urbanova veža, spolu s Dómom sv. Alžbety a Kaplnkou sv. Michala, typickým symbolom historického centra Košíc. Málokto však vie, že už tu dávno nemusela stáť. Pri troch veľkých požiaroch totiž totálne vyhorela. Gotickú zvonicu začali stavať v druhej polovici 14. storočia. Zrejme ešte v čase, keď stál pôvodný farský kostol. Ten však medzičasom vyhorel a to akoby predurčilo aj osud susednej Urbanovej veže. Nemeckí kolonisti začali na mieste vyhoreného farského kostola budovať veľkolepú gotickú katedrálu. Kým nedostavali jej severnú vežu, Urbanova veža slúžila zároveň aj ako mestská strážna bašta.

Zvonica ako „nezvonica“ – prvý požiar

Aj keď bola „Urbanka“ pôvodne stavaná ako zvonica, tento účel začala plniť až v 17. storočí. Ešte predtým, v roku 1556, ju takmer úplne zničil katastrofálny požiar, ktorý zasiahol celé vtedajšie Košice. Zničenú zvonicu následne prestavali a omietli červenou omietkou, podľa ktorej dostala veža svoje prvé meno. Až do 19. storočia bola známa ako Rubra Turris, čiže Červená veža. Terajšie pomenovanie dostala podľa zvonu Urban, ktorý odliali rok po ničivom požiari. V roku 1628 zvonicu dobudoval prešovský staviteľ Martin Lindtner tak, aby mohla niesť už spomínaný 7-tonový zvon Urban, ktorý v roku 1557 odlial slávny moravský zvonolejár František Illenfeld z Olomouca. Kroniky tvrdia, že jeho zvuk bolo za dobrého počasia počuť až v 35 kilometrov vzdialenom Prešove.

Zvonica ako „butik“ – druhý požiar

V roku 1775 Červenú vežu opäť zničil požiar. V rámci rekonštrukcie ukončili ihlanovú strechu barokovou cibuľou s dnešným kovaným krížom. Takto je Rubra Turris zachytená aj na známej Mansfeldovej medirytine z roku 1798. Začiatkom 19. storočia obstavali prízemie veže škaredými kupeckými búdami (v dnešnom ponímaní lacnými butikmi), ktoré vežu špatili až do začiatku 20. storočia. V roku 1912 ich nahradila súčasná arkáda, ktorá chráni 36 náhrobných kameňov zo 14. a 15. storočia, vsadených do vonkajšieho múru veže. Jeden z kameňov pochádza dokonca až zo 4. storočia!

Tretí požiar – zničený Urban

Čo nedokázali zničiť zemetrasenie v roku 1834, povodeň v roku 1845 a víchrica v roku 1875, to sa „podarilo“ tretiemu veľkému požiaru v roku 1966. Zvon sv. Urban sa zrútil z prehoreného závesu a rozbil sa na viacero častí. Až v roku 1989 ich „zlepili“ a následne vystavili pred vchodom do veže. Presne 30 rokov po ničivom požiari, v roku 1996, bola do zvonice umiestnená kópia zvonu, ktorú odliali vo vtedajších Východoslovenských železiarňach (dnes U. S. Steel Košice). Nový zvon odovzdali Košičanom počas slávnostného ceremoniálu vtedajší primátor Rudolf Schuster a prezident VSŽ Ján Smerek.

Zvonica ako múzeum, bar a opäť múzeum

Urbanova veža ľahla popolom celkovo trikrát, ako bájny Fénix však zakaždým z neho aj vstala. Po komplexnej rekonštrukcii tejto národnej kultúrnej pamiatky v rokoch 1967 až 1971 zriadili v jej interiéri múzeum s ôsmimi expozičnými podlažiami. Až do roku 1995 tam boli inštalované zbierky umeleckého kovolejárstva z fondov Východoslovenského múzea. Potom v nej niekoľko rokov „fungoval“ bar, čo klalo oči nielen historikom a pamiatkárom, ale aj väčšine Košičanov. Otcovia mesta sa preto rozhodli zriadiť vo veži historické múzeum voskových figurín.

Pribudla aj Schusterova socha

Unikátne múzeum, jediné svojho druhu na Slovensku, otvorili 1. mája 2004 v rámci osláv Dňa mesta Košice. Svoje miesto tu našli figuríny 23 osobností, ktorých osudy boli nejakým spôsobom spojené s Košicami. Návštevníci tu môžu vidieť napríklad cisára Žigmunda Luxemburského, kráľa Mateja Korvína, vojvodcov Františka II. Rákociho a Gabriela Betlena s manželkou Katarínou Brandeburskou, či chýrneho košického richtára zo začiatku 17. storočia, Jána Bocatia. K tejto figuríne sa viaže jedna zaujímavosť. Keďže nie je známa podoba Jána Bocatia, autor vtisol figuríne črty iného bývalého košického „richtára“ Rudolfa Schustera, ktorý Bocatia ako historickú osobnosť v dejinách Košíc vlastne „objavil“. Ešte väčšou kuriozitou je však to, že od augusta minulého roka má Bocatiova figurína svoje „dvojča“. Do múzea totiž pribudla vosková socha samotného exprimátora a exprezidenta Schustera. Kým však získala definitívnu podobu, vizážistka Stanka Chilová ju musela trikrát prerábať. Do rúk totiž dostala len „polotovar“, ktorý sa na R. Schustera veľmi nepodobal. Dorobila mu vlasy, obočie a mihalnice, čím mu vlastne vdýchla život. Spokojný bol vraj aj samotný Rudolf Schuster, keď si bol v jej ateliéri obzrieť svoju sochu. Trochu ho len mrzelo, že má príliš vážny výraz tváre. S tým ale Stanka Chilová nemohla nič urobiť. „Keď mu brali odliatok tváre, mohol sa trošku usmiať,“ lakonicky skonštatovala sympatická vizážistka.
Všetky figuríny vyrobili v Budapešti a ich autorom je známy maďarský sochár Miklós Kölle. Len pre zaujímavosť, voskové figuríny nemajú s voskom nič spoločné. Sú vyrobené zo špeciálnej hmoty, ktorej zloženie je prísne stráženým tajomstvom. Výroba jednej vyjde na milión korún. V porovnaní s tým je dvanásťtisíc za nový oblek pre voskového Schustera len zanedbateľným vreckovým. Múzeum ho kúpilo od domáceho výrobcu, takže je plebejskejší, ako zvykne exprezident v skutočnosti nosiť. Tmavomodrá viazanka je však originál, dar od samotného Rudolfa Schustera.

Straší nám vo veži?

S požiarmi z minulosti súvisí aj jedna rarita zo súčasnosti. V Urbanovej veži vraj straší! „Aj keď to znie neuveriteľne, je to skutočne tak!“ potvrdzuje pracovníčka múzea Valéria Gašparová. Takmer pravidelne pred otvorením i po záverečnej počuť na drevených schodoch ťažké mužské kroky. „Najprv sme si s kolegyňou mysleli, že to len nejaký turista nevie nájsť cestu von. Celú vežu sme prehľadali, ale nikoho sme nenašli.“ Tušenie pani Valérie potvrdili dokonca aj niektorí návštevníci. „Bola tu jedna veštkyňa, ktorá mi pri odchode pošepkala: Nezľaknite sa, mladá pani, ale máte tu duchov!“ spomína na nevšedné stretnutie so ženou, ktorú nikdy predtým nevidela. Zo strachu pred duchmi z veže doslova zutekala aj jedna rómska rodina. Jedna zo sôch vraj totiž „ožila“ a na otca rodiny začala žmurkať svojimi umelými očami... Podľa pani Valérie by mohol po veži blúdiť duch niektorej z voskových figurín. Nie je však vylúčené, že tu pokoj na duši hľadá duch zvonára Urbana. Ten vraj ako prvý v roku 1556 zbadal z veže obrovský požiar v meste. A aj keď už horeli všetky budovy navôkol, on vytrvalo zvonil na všetky zvony, aby zburcoval a tým zachránil šokovaných Košičanov. Sám sa však nezachránil a v horiacej veži prišiel o život. V okienku Urbanovej zvonice vraj dokonca občas vidieť aj jeho tieň...

Najkrajšie mesto na svete

A na záver ešte jedna kuriozita. V Urbanovej veži je aj figurína Evliyu Čelebiho. Ide o známeho tureckého cestovateľa z druhej polovice 17. storočia, ktorý vo svojej knihe opísal Košice ako jedno z najkrajších miest sveta. „Ulice vydláždené mramorom, v záhradkách vodné bazény a fontány, medzi nimi sa prechádzajú príjemní a krásni ľudia. Zo sedemdesiatich kostolov má Kaša Bana (pravdepodobne dnešný Dóm sv. Alžbety, pozn. red.) strechu zo zlatých plátov. V interiéri majstrovské diela ozdobené zlatom, striebrom, drahokamami (rubínmi, topásmi, jantárom, perlové ružence). Všade sa šíri vôňa aloe a ambry...“ Zrejme aj vám to pripomína skôr obraz sultánskeho paláca z nejakej orientálnej rozprávky ako tvár európskeho mesta v druhej polovici 17. storočia. Zdá sa, že Čelebi v Košiciach nikdy nebol a ak predsa len áno, tak naše mesto vo svojom opise poriadne „vylepšil“. Predpokladá sa, že tak urobil preto, aby povzbudil turecké vojská, ovládajúce veľkú časť vtedajšieho Uhorska, k útoku na mesto...

Marián Gladiš
Foto: autor   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606