magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 29. May 2017,  meniny má
Múzy sú k nim štedré.
@ Rozhovory a reportáže      Feb 12 2007 - 14:22 GMT

Petra pri svojom najobľúbenejšom plátne...


... so svojimi rodičmi...


... a na vernisáži s ďalšími mladými


Zuzka na jednej z ciest medzi rodiskom a pôsobiskom.

Dve sestry, dva výrazné mladé, rozvíjajúce sa talenty, každá však na inom poli umenia. Tak by sa dali charakterizovať Zuzana a Petra Kanóczové, rodáčky z Košíc. Staršia, Zuzka (1979) sa upísala herectvu a najnovšie dobre zvládla titulnú rolu Portie Coughlanovej v inscenácii írskej dramatičky Mariny Carr, ktorá na doskách nitrianskeho divadla mala premiéru v druhej polovici januára. Aj kritiky vyzneli priaznivo. Maliarka Petra (1981) spolu s Vlastou Žákovou a Borisom Sirkom ponúkli svoje diela na výstavu, ktorú vo štvrtok 8. februára otvorili v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach.

Zuzka sa po maturite v Košiciach obzerala po zahraničí, tam chcela ďalej študovať. Lákalo ju Španielsko a tejto myšlienky sa nevzdáva ani teraz. No napokon ostala na bratislavskej Vysokej škole múzických umení, tam ju na druhý pokus prijali. Skončila v roku 2002 a ešte v tom istom roku dostala angažmán v Divadle Andreja Bagara v Nitre, kde je vlastne dodnes. Zdravý pocit nespokojnosti a hľadanie ďalších možností nenechali ju, ambicióznu mladú herečku, prešľapovať na jednom mieste a jej cesty smerovali aj na kastingy. Na jednom z nich ju pre kino objavil režisér Filip Renč, ktorý pre český film dal aj Annu Geislerovú či ďalšiu Zuzanu – Norisovú. Mimochodom, Renč Zuzku prirovnal k Julii Roberts, kamarátky k Sandre Bullock či Winone Ryder, najmä keď nosila krátky účes. Ona však chce ostať, ako hovorí, predovšetkým sama sebou.

Po malej úlohe v Nvotových Krutých radostiach (2002), upútala o tri roky neskôr pozornosť širšej, prv českej, až potom našej verejnosti hlavnou postavou Laury v Renčovom filme Román pre ženy. Spoluúčinkujúci vo filme tvrdili o nej, že ju kamera miluje a na to sa niekto veru musí narodiť. Zuzka si však túto príležitosť veľmi vážila.

"Hrať spolu s menami, ako napríklad Stela Zázvorková, Simona Stašová, Marek Vašut a Miroslav Donutil, znamenalo pre mňa to, že som náhle bola bohatšia o také skúsenosti, ktoré by som inak musela zbierať dlhé roky,"- povedala na jednom z našich stretnutí.

Zuzka sa blysla aj v slovenskom TV seriáli Medzi nami v úlohe právničky Zory Janákovej, hosťovala v Tančiarni v SND, začala natáčať ďalší film s režisérkou Laurou Sivákovou Nebo, peklo... zem, v čom idú na jar pokračovať. Už spomínanú Portiu Coughlanovú, ženu zmietajúcu sa medzi reálnym a posmrtným životom, však považuje za prvú vážnu divadelnú titulnú úlohu, ktorú dostala už ako držiteľka ceny Talent roka 2005 od Nadácie Liberálna spoločnosť. I keď svoje ambície nepopiera, tvrdí o sebe, že sa nepresadzuje za každú cenu, nie je zahľadená do seba a neubližuje iným iba preto, aby bola slávna a snaží sa s ostatnými hercami dobre vychádzať.

Životy výtvarníkov nie sú až tak v dennom stredobode pozornosti ako hercov, preto o dva roky mladšej sestre Petre, s ktorou sa Zuzka dlho delila o detskú izbu, bolo doposiaľ menej počuť. Ako na vernisáži povedala, kresliť vedia obaja rodičia, pretože si to ich profesia vyžaduje a doma nie je núdza o ich obrazy, takže gény mala po kom zdediť. Kresliť, maľovať teda začala ešte ako škôlkarka.

"Nech som robila hocičo, vždy som popritom chcela kresliť. Či som počúvala hudbu alebo cestovala autom. Matne sa pamätám na prvú výstavu, bola v košickom divadle Thália pod názvom Kto čo tvorí. Tam, ako školáčka základnej školy, som získala prvú cenu a veľmi som sa potešila. "

Na ďalšiu úspešnú výstavu si spomína zo stredoškolských čias. Bola tak isto v Košiciach v Železnej bráne – tak volali priestory na Mäsiarskej ulici, kam sa chodilo cez železnú bránu a zorganizoval ju vtedy výtvarník Szilárd Fecsó.

Do Budapešti na Maďarskú univerzitu výtvarných umení (Magyar Képzőművészeti Egyetem) sa Petra dostala po skončení gymnázia.

"Hoci sme žiadosti na prijímačky poslali aj do Bratislavy a Košíc, do Pešti ma vzali hneď, na prvý pokus. Tam som sa dostala do triedy vedúceho katedry maliarstva Zsigmonda Károlyiho, kde prednášala aj ďalšia maliarka, Eszter Radák. Od oboch som sa veľmi veľa naučila,"- spomína na študentské časy Petra.

Tejto výstave sa Petra veľmi potešila, lebo bola prvá po piatich rokoch – od skončenia univerzity, hoci počas štúdií vystavovala v Budapešti šesťkrát. Vo vystavených obrázkoch maľovaných najmä akrylom dominuje jej svojský humor, ktorým sa snaží zaujať. Obrazy sú figuratívne, nezobrazujú konkrétnu udalosť, skôr sú o humornom chápaní života, nie sú teda odrazom reálnych udalostí.

Súčasným domovom oboch sestier - Košičaniek je teraz Bratislava, tam si našli priestor svojho pôsobenia. Verme, že ich vychádzajúca hviezda bude mať naďalej vzostupný smer a svoj talent budú môcť naplno rozvíjať doma a nie v cudzine.

Ladislav Kulik
Foto: autor   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606