magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 25. Nov 2017,  meniny má
Potulky medzi tromi moriami – časť druhá: Hlásim stav beseder!
@ Rozhovory a reportáže      Feb 16 2007 - 09:56 GMT

Ten zhluk budov nad malým prístavom vľavo dole je Jaffa a o čosi vyššie ako naznačuje šípka sa nachádza šuk piš-pišim. V pozadí sa rozkladá Tel-Aviv.


Takýto pohľad ma vítal každé ráno. Blšák už kypel životom a až do večera sa na ňom promenoval Izrael v malom.


Autor nostalgický, alebo "pohoda, klídek, lehárko" na jednej z tel-avivských pláží.

Kúpal som sa v mori. Stredozemnom. Presnejšie, len som si tak voľkal v jeho unavených vlnkách, ktoré po dlhej púti dorazili do cieľa. S úľavou vybehli na malú pláž pod mohutným kamenným nábrežím, nad ktorým sa do strmého vrchu týčilo štyritisíc rokov ľudských dejín. Jaffa. Yaffo. Joppe. Už devätnásť storočí pred Kristom tu dokázateľne pristávali koráby prisťahovalcov, obchodníkov i dobyvateľov. Cez more do Joppy, píše sa v Starom zákone. Platí to vlastne dodnes, hoci ľudia, prichádzajúci do Zasľúbenej či Svätej zeme už používajú iné vstupné brány. Pri tomto pohľade som si uvedomil, že aj históriou sa možno prejesť. Prepchať si hlavu všetkými tými zrúcaninami, zaslepiť oči pohľadmi na kamene v tisícorakých podobách, upchať uši názvami posvätných miest. Vtedy pútnikovi dobre padne oddych a občerstvenie zmyslov súčasnosťou. Dneškom.

A tak preskočme jaffský kopec, ten nezmazateľný záznam o prítomnosti Filištíncov, Egypťanov, Peržanov, Feničanov, Grékov, Rimanov, Arabov, Turkov, Francúzov, Angličanov, a samozrejme, Židov. Chcem vám čosi povedať o jeho od mora odvrátenej strane. Tam, totiž možno nájsť odpoveď na viaceré zaujímavé otázky. Na vnútrozemskom úpätí jaffského kopca sa v úzkych uličkách koná nekonečný trh. Oslava obchodu a ľudskej komunikácie v najčistejšej podobe – šuk piš-pišim. Je to klasický blšák, ktorý sa v našich zemepisných šírkach už nevyskytuje. Mal som to šťastie, že som býval priamo uprostred tohto každodenného mumraja - na čarovnej uličke menom Rabi Jochanan.

Trhovci tam hneď ráno vytiahnu kovové rolety svojich obchodíkov, časť tovaru vyložia pred ne na chodník, pomaly, pokojne, a potom celý deň obchodujú. Znamená to, že na okoloidúcich i na seba navzájom pokrikujú, bez prestania sa s niekým, buď priamo, alebo mobilom rozprávajú, fajčia jednu cigaretu za druhou, a to aj medzi jedlom, neustále debatujú, debatujú, hrajú spolu karty, popíjajú kávičku a stále debatujú, niekedy sa aj modlia, a stále obchodujú. Pozorovať svet plynúci okolo Rabi Jochanan bolo pre mňa nezaplatiteľným zážitkom. Pod mojim balkónikom sa totiž každodenne promenoval samotný Izrael. Muži s kipami na hlavách a ženy s hlbokými výstrihmi. Ľudia najrôznejších odtieňov pleti a rozličných výšok bankových kont. Ekonomické či spoločenské postavenie však na Izraelčanoch nepoznať. Nedokážu to väčšinou ani domáci. Pokojne sa v ponúkanom tovare môže vedľa seba prehŕňať obyčajný úradník a milionár. Sú prakticky nerozoznateľní. Je to jeden zo sympatických rysov tejto krajiny. Na šuk piš-pišim chodia často nakupovať bohatí ľudia zo severného Tel-Avivu, kde sú „lepšie“ štvrte mesta, no nikto neprichádza vo vyblýskaných limuzínach. Nikoho to ani nezaujíma – všetci chcú iba jedno, čo najlepšie predať a nakúpiť. Na piš-pišim nájdete všetko, vrátane vybavenia kuchýň i parádnych izieb našich starých mám. Hovorí sa, že z Čiech i zo Slovenska putujú do Izraela celé kontajnery mlynčekov, koreničiek, váh, jednoducho všetkého kuchynského riadu, ale aj všemožného nábytku. Je to vynikajúci kšeft.

Piš-pišim je však aj citlivým barometrom miery ohrozenia krajiny. Vojna nesvedčí obchodom. Keď Izraelčania musia bojovať, na šuku nastávajú obchodníkom zlé časy. Kipy i výstrihy sa vytratia. Ale hneď, ako zbrane utíchnu, okolie Rabi Jochanan opäť zabuble životom a zase zašuštia šekely v prstoch prefíkaných obchodníkov. Mier znamená nerušený obchod. A naopak.
Na šuku možno sledovať prirodzené správanie sa ľudí. Piš-pišim je totiž ľudovým divadlom bez režiséra, je to (pardon za výraz), skutočná reality šou, proti ktorej sú tie televízne iba nechutným a nudným brakom.

Pred návštevou Izraela som bol zvedavý, aká je to vlastne krajina a akí sú jej obyvatelia. Aj vďaka jaffskému blšáku som zistil, že dnešní Izraelčania sú predovšetkým pohodoví, veselí a spokojní ľudia. Konzumentovi správ tendenčných európskych médií sa to síce môže zdať ako nezmysel, ale verte mi, je to tak. Stačí vyjsť na akúkoľvek ulicu, ktoréhokoľvek izraelského mesta a zistíte, že ľudia sú „beseder“. Beseder, azda najčastejšie používané slovo Izraelčanov, slúži na vyjadrenie kladného pocitu, stavu, nálady, vzťahu k žene, k priateľovi, k práci, k deťom – k hocikomu a hocičomu. Beseder je vyjadrením pozitívneho stavu mysle, je to optimistická, ba radostná odpoveď na akúkoľvek otázku. Jednoducho, Izraelčania sú beseder. Sú O.K. A to aj keby bomby padali a na chleba nebolo. Pritom to vôbec neznamená, že by ľudia v tejto krajine nemali problémy. Isteže ich majú a často nemalé. Oni sa však problémami odmietajú zdeptať. Zistil som, že v tom čarovnom slovku je schované tajomstvo životaschopnosti národa, budujúceho svoju po dvoch tísícročiach znovu nájdenú vlasť. Povedali si, že budú beseder a skutočne beseder sú. Je to vynikajúci pocit. Okúsil som ho. Tri týždne som bol aj ja v stave beseder.

Chodil som pešo po uliciach vo dne i v noci, vozil sa mestskou i medzimestskou dopravou, jedol pri stolíkoch rôznych občerstvovacích zariadení, okúsil som miestne špeciality v tavernách, kafetériách, take away či mic perotoch. Usilovne som pri tom sledoval život okolo seba – a poviem vám, ten život tam frčal na plné obrátky. Ľudia boli pokojní, usmievaví, ochotní, priateľskí. A mimochodom, v uliciach Tel-Avivu som sa cítil bezpečnejšie ako v uliciach Košíc.

Večer, keď sa rolety obchodíkov zasa s rachotom zatiahnu, ostane na uličkách šuku piš-pišim na úpätí jaffského kopca neuveriteľný neporiadok, balagan, po našom skrátka bordel. No iba dovtedy, kým sa neobjavia frajeri smetiari, ktorí to všetko zlikvidujú. Žasol som, ako ich nenásytné auto hlce celé gaučové súpravy, obrovské fotely, skrine, široké postele. Ostal po nich poriadok a nad Rabi Jochanan sa rozsvietili hviezdy. Žiadna síce nič neohlasovala, ale priateľsky na mňa žmurkali, akoby vraveli – pokoj tebe i ľuďom dobrej vôle.

Peter PAČAJ   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606