magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 23. Aug 2017,  meniny má
Kréta, láska moja po prvé: Šťastie v minulom čase.
@ Rozhovory a reportáže      Mar 02 2007 - 12:25 GMT

"Šťastný ten, komu osud doprial, aby sa plavil Egejským morom", napísal pán Kazantzakis. Ja som vám to more nakreslil. Celkom dole je Kréta.


Brodiť sa plytkou teplou vodou na Elafonisi je balada. Aj keď s vami práve nie je lady Diana. Tá sa iba prehnala okolo na jachte so svojim Dodim. Keby sa tu bola radšej zdržala.


Bežne pohľad na bežne krásny kus krétskeho pobrežia.


Váľať sa iba na pláži je hriech. Ak sa nevyberiete do krétskych hôr, nikdy ten bájny ostrov nespoznáte.

Šťastie sú črepinky zbierané v pamäti, črepinky z obľúbených pomaľovaných hrnčekov, rozbitých vlastnou nešikovnosťou. Šťastie je totiž pocit zásadne retrospektívny. Dôjde nám, že sme ho mali väčšinou až vtedy, keď sa už minulo. Ten minulý čas je tam takmer vždy. Na vyvolanie spomienok stačí celkom malá iskrička kdesi v zabudnutom sivom závite. Toto však bol riadny záblesk, pretože ho spôsobil pozlátený štvorkilový strýko Oscar v rukách herečky Helen Mirren, ktorá ho dostala za úlohu anglickej kráľovnej Alžbety II. Zahrala panovníčku Britov vo chvíľach smútku tesne po tragédii princezny Diany.

O Dianinej smrti som sa dozvedel na Kréte od jednej trafikantky. Dva dni po tom, čo sme sa s priateľmi tešili krásou farebných pieskov na plytčinách Elafonisi, na mieste, ktoré krásna lady navštívila nedlho pred svojou smrťou, a na ktorom sa podľa všetkého cítila šťastná. Mimochodom, cítiť sa šťastný na Elafonisi nie je žiaden problém. Zvlášť ak ste na takom krásnom mieste s milovaným človekom. A to Diana bola. Plávali na jachte, Diana a ten jej frajer Dodi, syn egyptského boháča Al Fayeda, okolo toho čarovného krétskeho výbežku, popri tom divokom, tajomnom pobreží pod strmými horami spadajúcimi z nebies rovno do vody. Tešili sa na slnečným jasom zaliatej palube a akiste netušili, že tá odveká sila ovládajúca starých Egejčanov, (Mínojcov, Achájcov, Helénov), a všetkých ostatných obyvateľov jedného z najkrajších miest pod Slnkom, nazývaná osudom, ich už drží v hrsti, že sa im už naplnil, a oni sa zo slnečného jasu dostanú do temného tunela smrti. Určite ich nenapadlo, že už čoskoro po návšteve Elafonisi obidvaja zahynú v ozajstnom tuneli rýchlostnej komunikácie, vedúcej pozdĺž Seiny v Paríži. V tom slávnom meste, ktoré sa raz navždy stalo pohyblivým sviatkom. Zeus, hromovládca, ktorý sa narodil na Kréte, cvrnknutím svojho božského prsta prevrátil ich rýchlo sa rútiace auto ako krabičku zápaliek. Ktovie prečo. Možno usúdil, že si už užili dostatok šťastia. A určite doň zahrnul aj svoju Krétu. Kréta je totiž nielen zosobnená krása, ale aj smrť.

Sediac vtedy pri bazéne s nemeckými novinami na kolenách, mudroval som o živote. Dianin osud mi pripomenul inú princeznú, Kréťanku Ariadnu, áno tú, ktorej klbko vlny zachránilo milovaného Thésea z útrob labyrintu. Antická tragédia je večná. Pred štyrmi tisíckami rokov alebo pred desaťročím. Všetko jedno. Ľudská vôľa pri konflikte s vyššou mocou vždy ťahá za kratší koniec pradena, pretože už na začiatku je určený jej osud. Ariadnin príbeh je notoricky známy. Théseovi ju zbalil boh Dionýsos pri jednej posvätnej orgii. S Dianou to bolo zložitejšie. Ju s jej milencom nerozdelila ani smrť. Aby však nevznikol dojem, že Kréta je miesto tragické. Práve naopak. Málokde je cítiť toľko optimizmu a radosti zo života. Úplne ideálne je vybrať sa na Krétu s milovaným človekom a spolu s ním sa túlať ostrovom od pobrežia k pobrežiu. Ale poďme späť.

Ten malý prírodný zázrak, Elafonisi, (rozsiahle plytčiny vytvorené rôznofarebnými pieskovými a štrkovými nánosmi), sa nachádza na juhozápadnom výbežku Kréty a zo severného pobrežia sa k nemu dá dostať len cez vysoké hory. A krétske hory, priatelia, to je druhá a rovnako úchvatná tvár ostrova. Bez ich poznania neviete o krajine nič. Samotné more, akokoľvek krásne, nie je až také zaujímavé. Avšak v spojení s horami, dostáva celok inú dimenziu. Kto sa na Kréte iba vyvaľuje na pláži, robí obrovskú chybu. Nevraviac o tom, že ozajstnú, pôvodnú, prirodzenú, divú Krétu uvidíte iba v horách. Kvôli predstave, cesta hocikde stúpa do takej výšky, že máte pocit, akoby ste jazdili po Chopku, Chabenci či Prašivej v našich Nízkych Tatrách. Krétske hory dosahujú dvetisíc metrov a cesta vedúca od pobrežia, teda od hladiny mora, prekonáva obrovské prevýšenie. Je naozaj zaujímavé hľadieť z výšky na záplavu kopcov, kopčekov, vŕškov a pahorkov, postupne klesajúcich k večne modrému moru a pokrytých šachovnicou olivových hájov najrôznejšieho veku. Od tých vlani vysadených, po stáročné. Hore vo vrchoch stretnete na ceste iba zvedavé kozy kri – kri, čosi ako miestne kamzíky, a v malých dedinkach, kde cesta mizne v pravých uhloch medzi kamennými domami, mužov v čiernom, ktorých vraj nehodno nahnevať. Sú to však veľmi milí ľudia a je zážitkom sledovať ich v minitaverničkách s dvomi, tromi stolíkmi, kde vám ponúknu tuhý domáci jogurt, ak chcete aj s medom, a geniálne olivy, mňam.

Moderná Kréta žije stále svojou minulosťou a do značnej miery aj zo svojej minulosti. Možno, že to znie ako z čítanky, ale je to pravda. O filme som nezačal iba náhodou. Kréta svojej turistickej prosperite totiž do značnej miery vďačí práve filmu. A to konkrétnemu snímku Grék Zorba s Anthony Quinnom v hlavnej úlohe, natočenom podľa rovnomenného románu krétskeho spisovateľa Nikosa Kazantzakisa. Je faktom, že práve on už predtým zoznámil moderný, vzdelaný svet s dovtedy tajomnou, neznámou Krétou. Meno Zorba, správne Zorbas, je na Kréte všadeprítomná značka, ktorá zaručene osloví turistov z celého sveta. Ten vymyslený čertovský chlapík Alexis Zorbas, urobil pre ostrov viac, ako všetky reklamné a cestovné agentúry, vrátane gréckej vlády, dokopy.

Kréta je obrúbená náhrdelníkom mestečiek s mocnými pevnosťami a uzučkými uličkami, z ktorých by ste najradšej nikdy neodišli, a malebnými prístavmi, kde „to“ žije na plné pecky. Je to taký nonstop karneval plný úsmevov. Nemusíte mať ani bohvieakú predstavivosť, aby začali fantazírovať. Heraklion, Chania, Rethymno a všetky ostatné prekrásne krétske prístavy, buďte požehnané ďalších päťtisíc rokov! Ste totiž veselými, pestro pomaľovanými vrátkami do cirkusu život. Ste nikdy nekončiacim filmom, v ktorom účinkuje (napríklad) majster - učiteľ Fellini s majstrom – žiakom Jakubiskom. Roztopašne rozkrúcajú povestné dlhé šály, odhadzujú v blankytnú diaľ svoje širáky a stále hýria nápadmi. Hľa, práve odchádzajú, sediac na chrbte veľkého bieleho býka so zlatými rohmi, ktorého za ohlávku vedú štíhle dievčence s drobnými nahými prsníkmi. Kdesi vzadu si za nimi veselým, pestrofarebným davom márne razia cestu Deana s Giullietou. Hneď pri nábreží vyskakuje z vody chichotavý delfín, držiaci v usmiatej papuli filmovú klapku. Je na nej nápis „Šťastný ostrov - po hocikoľkokrát“.

A potom odrazu ticho, hlboké a krásne krétske ticho – iba kdesi nad tmavomodrým šírym morom vykrikuje osamelá čajka. A každú chvíľu má tam, za obzorom, vyjsť slnko. Pozri sa, tam leží odhodený Jakubiskov klobúk. No nie je to nádhera?

Peter PAČAJ
Foto: autor   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606