magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 18. Dec 2017,  meniny má
Levočský dom je najdlhšie fungujúcou reštauráciou na Slovensku. A jednou z najstarších v celej Európe!
@ Rozhovory a reportáže      Mar 08 2007 - 08:55 GMT

Levočský dom v roku 1910...


...a dnes


Betlen a Brandeburská

Nielen ľudia, ale aj budovy majú svoje curriculum vitae. A neraz omnoho zaujímavejšie, ako tí najznámejší a najúžasnejší ľudia tejto planéty. Takým je určite aj Levočský dom v samotnom srdci historického jadra Košíc, na Hlavnej ulici číslo 65. Jeho hrubé múry ukrývajú príbehy, aké by nevymyslel ani ten najlepší spisovateľ sveta. Len málokto napríklad vie, že tento stredoveký meštiansky dom je nielen najstaršia a najzachovalejšia gotická svetská stavba v meste, ale tiež najstarší známy hostinec na Slovensku, ktorý nepretržite plní svoju funkciu dodnes. Podľa niektorých zdrojov je dokonca druhou najstaršou fungujúcou reštauráciou v Európe! Staršiu vraj majú už len kdesi v Rakúsku.

„Levočák“ sa pýši tým, že ho vlastnili slávni majitelia

Nárožný dom na spojnici Hlavnej a Univerzitnej ulice už na prvý pohľad zaujme svojou atypickou architektúrou. Pochádza z druhej polovice 15. storočia a pôvodne patril slávnemu košickému rodákovi, ostrihomskému arcibiskupovi a uhorskému prímasovi Jurajovi Satmárimu. Ďalším majiteľom domu bol palatín Alexander Turzo, ktorý ho v roku 1542 ako dedičstvo odkázal rodnej Levoči. Tá ho síce vlastnila len 27 rokov, ale to úplne stačilo na to, aby domu natrvalo prischlo jej meno. Levočania v tomto dome ubytovávali svojich obchodníkov a kupcov. Toto využitie sa pozdávalo aj tunajším radným pánom. Mesto Košice preto budovu v roku 1569 od Levoče odkúpilo (za 4 000 zlatých) a zriadilo v nej na tú dobu prvotriedny mestský hostinec. Od tých čias až dodnes slúži hlavne ako reštauračné zariadenie. Do polovice 19. storočia sa tu dalo dokonca aj ubytovať. V roku 1617 bola v prenajatej časti domu dokonca zriadená tlačiareň, vôbec prvá na území mesta.

Kráľovská svadba – Betlen tu hostil celý týždeň stovky svadobčanov

Sláva Levočského domu ako najvyhľadávanejšieho košického hostinca stúpla do hviezdnych výšin najmä po veľkolepej svadbe sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena s Katarínou Brandeburskou, sestrou manželky švédskeho kráľa Gustáva II. Začiatkom marca 1626 tu hodovalo niekoľko stoviek svadobných hostí, a to neuveriteľných sedem dní v jednom kuse! Svadobčania si pochutnávali na pečených prepeliciach, bažantoch, zajacoch, srnkách a rybách. Len pre zaujímavosť, hostia jedli rukami a namiesto zemiakov všetko zajedali chlebom.
A prečo bola kráľovská svadba v Košiciach? Odpoveď je pomerne jednoduchá. Betlen vtedy v našom meste sídlil a jeho vyvolená, ako správna žena, skrátka išla za hlasom svojho srdca... Ktovie, či to však bolo naozaj až také romantické. Betlen a Brandeburská sa totiž nikdy predtým nevideli. Ich prvé stretnutie sa uskutočnilo až v Košiciach, a to len jediný deň pred samotným sobášom, 1. marca 1626. Príbuzná švédskeho kráľa dorazila do nášho mesta s vyše 250-členným sprievodom. To však nebolo nič v porovnaní s tým, čo svojej nemeckej neveste nachystalo svojrázne uhorské knieža. Katarínu čakalo pred bránami mesta vyše 6 000 jazdcov, 1 500 uhorských pandúrov a 500 nemeckých mušketierov! Tento grandiózny sprievod vzápätí dorazil priamo do Levočského domu. Svadobný obrad sa konal nasledujúci deň v Dóme svätej Alžbety. Zúčastnili sa na ňom viaceré korunované hlavy, vďaka čomu boli Košice aspoň nakrátko najdôležitejším mestom Európy. Súčasťou týždeň trvajúcej svadobnej veselice boli aj rytierske turnaje, konské dostihy, maškarný ples a ľudová tanečná zábava. Veľkolepejšiu hostinu „Levočák“ a ani mesto Košice už nikdy viac nezažili...

Takmer ho zbúrali, našťastie však zvíťazil zdravý rozum

S postupným rozvojom mesta sa prudko rozvíjali aj ubytovacie a stravovacie služby. Levočský dom začal postupne upadať a koncom 19. storočia už schátraný objekt ničím nepripomínal niekdajšiu pýchu Košíc, ba práve naopak. V roku 1901 preto padol návrh na jeho zbúranie. Hlavný mestský inžinier Richard Rössler tu navrhol postaviť kasíno, známy košický architekt a staviteľ Július Répászky plánoval výstavbu paláca kultúry. Ministerstvo vnútra však v roku 1907 dalo našťastie pokyn na renováciu vzácneho historického objektu. Jeho obnova sa začala nasledujúci rok a trvala do roku 1910. Aj po rekonštrukcii začal opäť poskytovať reštauračné služby a dodnes je obľúbeným podnikom nielen medzi domácimi, ale aj „cezpoľnými“ a zahraničnými návštevníkmi. Už takmer 440 rokov...

Marián Gladiš
Foto: autor   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606