magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 24. Nov 2017,  meniny má
Označovanie potravín nie je vždy pravdivé.
@ Rozhovory a reportáže      Mar 16 2007 - 09:26 GMT
S klamstvom sa stretávame pomerne často v mnohých oblastiach nášho života, dokonca i pri nakupovaní potravín. Stačí si prečítať označenie niektorých výrobkov a porovnať ho s obsahom. Pod označovaním potravín rozumieme všetky informácie - slovné alebo grafické - vyskytujúce sa na obale výrobku, ktorých cieľom je poskytnúť spotrebiteľovi informácie o charaktere danej potraviny. Označenie potraviny je často jediným komunikačným kanálom medzi výrobcom a spotrebiteľom, preto sa ním výrobca snaží osloviť čo najširšie spektrum potenciálnych konzumentov. Nie vždy sú však informácie uvedené v označovaní potravín celkom pravdivé a bohužiaľ, vyskytujú sa aj prípady, keď výrobcovia konzumentov potravín vyslovene klamú. Na túto tému sme sa porozprávali s odborníčkou na výživu Dr. Gabrielou Sabolovou, PhD., vedúcou špecializovaného senzorického laboratória z Inštitútu vzdelávania veterinárnych lekárov v Košiciach.

“Predstavme si napríklad raňajkové cereálie predávané v peknej škatuli s názvom "Musli s orieškami". Na obrázku sú okrem ovsených vločiek vyobrazené drahé druhy orechov - lieskovce, mandle a kešu. Keďže máme radi musli i oriešky a chceme urobiť niečo pre svoje zdravie, výrobok si s radosťou kúpime, hoci jeho cena je v porovnaní s inými výrobkami vyššia. Aké je však naše sklamanie po otvorení škatule, keď v celom balení nájdeme sotva desať vlašských orechov. Podobné sklamanie nás môže čakať pri kúpe mrazenej pizze - na obrázku je pokrytá súvislou hrubou vrstvou syra, ale v skutočnosti je na nej syra poskromne. Ak kupujeme chlieb označený ako celozrnný, skúsme si na obale skontrolovať jeho zloženie. Možno zistíme, že je upečený z bielej pšeničnej či ražnej múky a jeho celozrnnosť má na svedomí iba malý prídavok obilného šrotu. Podobne tmavo sfarbené druhy chleba tváriace sa ako zdraviu prospešné, bývajú mnohokrát upečené z bielej múky a sú prifarbené buď prírodnými alebo syntetickými farbivami”- povedala pani doktorka Sabolová.

Ako sme sa ďalej dozvedeli, podobne klamlivo je označený stužený tuk s obrázkom kravy, ktorý má v kupujúcom vzbudiť pocit, že stužený tuk je taký istý ako maslo. Ak je na obale jogurtu obrázok jahody, je rozumné prečítať si zloženie výrobku. Možno zistíme, že jogurt obsahuje len jahodovú príchuť a doma by sme v ňom potom márne hľadali čo i len kúsok ovocia. V tejto súvislosti môžeme spomenúť práškové sójové nápoje vyrobené zo sójového oleja a kukuričného sirupu, ktoré sú na našom trhu vo viacerých chuťových variáciách distribuované pod názvom “Sójová náhradka mlieka”. Ešte donedávna bolo súčasťou označenia týchto nápojov dokonca aj tvrdenie, že ide o “alternatívnu náhradu čerstvého kravského mlieka”. Obalový dizajn týchto výrobkov naznačuje, že nápoje sú určené hlavne deťom, ktoré zo zdravotných dôvodov nemôžu konzumovať kravské mlieko, a to kvôli neznášanlivosti laktózy alebo alergii na bielkoviny kravského mlieka. V súčasnosti sú dokonca tieto sójové nápoje dostupné aj v lekárňach.

“Porovnaním zloženia práškových sójových nápojov a mlieka ľahko zistíme, že obsahujú šesť až desaťkrát menej bielkovín ako kravské mlieko. Je teda zrejmé, že označenie “Sójová náhradka mlieka” je klamlivé. Ak sa navyše, takéto mlieko podáva namiesto kravského mlieka deťom v období výlučne alebo prevažne mliečnej výživy, môžu sa vyskytnúť prípady závažnej podvýživy v dôsledku nedostatočného príjmu bielkovín“- vysvetľuje Dr. Gabriela Sabolová.

S klamlivou reklamou sa často stretávame aj v televíznych reklamách. Ako inak možno nazvať reklamný šot prezentujúci šťastnú matku, ktorá svojim deťom namiesto mlieka núka cukrovinku “plnú mlieka“?

Výrobcovia potravín sa v ostatných rokoch snažia zakomponovať do označenia svojich produktov aj tvrdenia vzbudzujúce u spotrebiteľa dojem, že ide o potraviny s preventívnym účinkom vo vzťahu k civilizačným chorobám. Obľúbené sú najmä tvrdenia “s nízkym obsahom tuku, bez tuku či s nízkym obsahom soli“, ktoré určite oslovia konzumentov trpiacich srdcovo-cievnymi chorobami. Pravdivé tvrdenie tohto typu je však zavádzajúce, ak sa ocitne na obale potraviny, ktorá danú zložku (tuk alebo soľ) vôbec neobsahuje. Napríklad “Ovocné pyré s nulovým obsahom tuku“ alebo “Pomarančová šťava bez tuku a soli“. V týchto prípadoch ide len o snahu výrobcu presvedčiť kupujúceho trpiaceho vysokým krvným tlakom, aby si z desiatich ovocných štiav vybral práve tu jeho.

Problematika klamlivého označovania potravín sa stáva čoraz aktuálnejšou najmä v súvislosti s neustále sa rozširujúcou ponukou potravín na spoločnom európskom trhu. Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre zdravie a ochranu spotrebiteľa preto zostavilo Desať základných pravidiel na ochranu spotrebiteľov v rámci EÚ. Štvrté pravidlo - Dožadujte sa informácií o potravinách, ktoré jete - priamo súvisí s pravdivým, zmysluplným a najmä ľahko pochopiteľným označovaním potravín. Pravidlo ôsme tohto desatora má imperatívny charakter: ”Spotrebitelia nesmú dostávať zavádzajúce informácie!”

Zákaz klamlivého označovania potravín je prirodzene zakotvený aj v európskej potravinovej legislatíve, ktorá už vo svojej preambule uvádza, že “prvoradým dôvodom pre každé pravidlo týkajúce sa označovania potravín, má byť potreba informovať a chrániť spotrebiteľa”. Nad dodržiavaním týchto nariadení prirodzene bdejú pracovníci príslušných štátnych kontrolných orgánov, ale najúčinnejším opatrením je pragmatický prístup spotrebiteľov. Pri nakupovaní si treba pozorne všímať, čo si kladieme do nákupných košíkov, čítať zloženie kupovaných výrobkov a v prípade klamlivého označenia, výrobok jednoducho nekúpiť.


Malva Pokorná   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606