magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 17. Dec 2017,  meniny má
Odkaz pre turistov, ktorí chcú navštíviť Košice: Naučte sa po slovensky!
@ Rozhovory a reportáže      Mar 22 2007 - 08:52 GMT
Tretina Slovákov vraj ovláda aspoň jeden svetový jazyk a dvoma sa dohovorí dokonca až 25 percent. A každý ôsmy našinec bez problémov zvládne viac ako tri cudzie reči! Verte či nie, ale tak to vyplýva z výsledkov prieskumu, ktorý pred časom robila agentúra TNS Slovakia. „Tak tomu sa už povie vzdelaný národ!“ zaplesalo určite nejedno roduverné slovenské srdce. „Štúr by bol na nás iste hrdý!“ môžu si spokojne voľkať slovenskí jazykovedci. „Vcelku interesantné čísla,“ povedali sme si (tak trocha skepticky) v našej redakcii. Rozhodli sme sa preto overiť si, ako je to naozaj s našimi znalosťami svetových jazykov. V úlohe zahraničného turistu som sa teda vybral do historického centra Košíc, kde možno očakávať najväčší výskyt cudzincov na štvorcový meter dláždenej plochy...

Žiadne „tessék“ tu nebude!

Svoju sondu do hlbín jazykových znalostí slovenského ľudu som začal neďaleko hotela Slovan, v ktorom sú ubytované desiatky „inostrancov“ z celého sveta. S ruksakom na chrbte a turistickou mapou mesta v ruke som po anglicky oslovil prvého Košičana: „Excuse me. How can I get to the railway station, please?“ Odpoveďou mi bol len širokánsky úsmev dotyčného pána a vzápätí slovenské „nerozumiem“. Skúsil som to teda po nemecky: „Entschuldigen Sie bitte! Wie komme ich zum Bahnhof?“ Sympatický päťdesiatnik sa však ani tentoraz nechytal. „Nerozumiem vám, naozaj vám nerozumiem,“ previnilo sa ospravedlnil a už ho nebolo.
S rovnakými otázkami som sa preto obrátil na jeho rovesníčku, ktorá kráčala po druhej strane Hlavnej ulice. „Ale ja vám nerozumiem, mladý pánko, ja hovorím len po slovensky,“ nahodila hollywoodský úsmev. Ani ja som jej akože nerozumel, a preto som ešte raz zopakoval svoju otázku. „Ňepoňimajem,“ snažila sa ma odbiť lámanou ruštinou. Vzápätí mávla rukou a odcupkala preč.

Podobne som dopadol aj s ďalším „polyglotom“. Na moje neodbytné naliehanie po mne napokon zrúkol medvedím hlasom: „Ne-ro-zu-miem!!!“ Teraz som pre istotu odcupkal preč ja, aby sa mi náhodou neušiel aj nejaký buchnát či nebodaj kopanec. Oproti mne v tom momente práve kráčal o paličke vari osemdesiatročný starček. Ten by mohol vedieť aspoň po nemecky, pomyslel som si a už som bol pri ňom. „Tessék?“ nadvihol si ošumelý klobúk a priložil si ruku k uchu. Žiadne „tessék“ tu nebude! – napadol mi v momente „preslávený“ výrok vari najznámejšieho slovenského tankistu. „Wie komme ich zum Bahnhof, bitte?“ reagujem hlasnejšie na starcovo gesto. Nemýlil som sa! Nahluchlý deduško mi skutočne porozumel a všetko povysvetľoval. Žiarim spokojnosťou! Po úctivom „Danke schön“ a ešte úctivejšom „Auf Wiedersehen“ idem akože na stanicu. Už po pár metroch však skúšam ďalšieho Košičana. Mojej otázke síce nerozumie, ale spozornie pri spojení „railway station“. Pochopil, že chcem ísť na stanicu, a tak mi rukami-nohami vysvetľuje ako na to...

Čo vlastne učia slovenské školy?

U strednej generácie som teda nepochodil. Nuž, nie div, štyridsať rokov za železnou oponou muselo urobiť svoje... Rozbehol som sa teda medzi košickú omladinu v slepej nádeji, že teraz si už poriadne zašvitorím v svojej „rodnej“ angličtine či nemčine. Chyba lávky! Ako-tak sa chytal sotva každý tretí, ostatní sa len prihlúplo chichúňali. „Ty povedz, ty si mal z angliny dvojku,“ pobádali sa navzájom košickí šuhaji a devy. Márne. Len dvaja z asi dvadsiatky oslovených reagovali pohotovou a plynulou angličtinou.
V baroch a reštauráciách to bolo ešte horšie. Tam nehovoril cudzím jazykom takmer nikto. S výnimkou hotelov, v ktorých bývajú zahraniční turisti. Ak však (nešťastníci nešťastní!) vyjdú von z hotela, ocitnú sa akoby v inom svete. Schluss!
Mám jedinú otázku: Čo vlastne učia naše stredné a základné školy a ako pripravujú naše deti na členstvo Slovenska v multilingválnej Európskej únii? Dá mi na túto jednoduchú otázku niekto odpoveď? Pardon, to už je vlastne druhá otázka...
Čo dodať na záver? Hádam len nasledovnú dobre mienenú radu: Drahí Nemci, Angličania, Američania a ďalší cudzinci! Učte sa vy pekne krásne po slovensky, ak sa u nás chcete dohovoriť! Inak sa vám môže pokojne stať, že nielenže poblúdite, ale dokonca aj pomriete od smädu a hladu. A navyše, keby ste náhodou nevedeli, u nás už roky platí heslo: „Na Slovensku po slovensky!“...

Marián Gladiš   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606