magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 23. Aug 2017,  meniny má
Stalo sa pred rokom: Odhalenie sochy Františka II. Rákociho poriadne zdvihlo mandle košickým matičiarom.
@ Rozhovory a reportáže      Apr 03 2007 - 09:47 GMT

Rákociho socha na nádvorí Katovej bašy


Rákociho hrobka v podzemí Dómu sv. Alžbety


Prostest SNS proti odhaleniu sochy


Vosková figurína Františka II. Rákociho v Urbanovej veži


Rákoci a jeho dvojník - Anton Gábor z Lemešian

Presne pred rokom, 3. apríla 2006, v areáli košického Rodošta – na nádvorí Katovej bašty, slávnostne odhalili bronzovú sochu uhorského kniežaťa Františka II. Rákociho. Na miestnych bossov Slovenskej národnej strany a Matice slovenskej to však zapôsobilo ako červené súkno na rozzúreného býka. Matičiari totiž žiadali od vtedajšej vlády Mikuláša Dzurindu peniaze na sochu Ľudovíta Štúra, ktorú chceli v metropole východu odhaliť pri príležitosti 150. výročia jeho úmrtia. Nedostali ani korunu. Maďarská vláda však paradoxne na košický Rákociho pamätník uvoľnila až 35 miliónov forintov (približne 5 miliónov korún).

Predseda miestneho Domu Matice slovenskej František Mrva vtedy od rozčúlenia takmer nedýchal. „Je to nehoráznosť najhrubšieho zrna!“ zúril bývalý profesionálny vojak, ktorý si okamžite spomenul na to, že „Rákoci sa vo vojne proti Habsburgovcom neváhal spojiť s nepriateľmi, len aby dosiahol svoje mocenské ciele. Maďari venovali na oslavu svojho národného hrdinu milióny napriek tomu, že ide o sochu v cudzom štáte. Slovenská vláda svojho národného hrdinu okašľala, a to priamo v jubilejnom roku Ľudovíta Štúra, keď si pripomíname 190. výročie jeho narodenia a 150. výročie Štúrovej smrti,“ doslova penil F. Mrva.

Košickí „slotovci“ išli vo svojich vyjadreniach ešte ďalej. Priamo počas slávnostného odhalenia Rákociho sochy v nadživotnej veľkosti rozvinuli protestný transparent s nápisom „Odmietame pamätník kata našich predkov“. Bronzovú sochu pritom označili za „trójskeho koňa maďarskej iredenty na Slovensku“. Knieža Rákoci mal pritom podľa pôvodných plánov do Košíc „pricválať“ skutočne na koni, pre jazdeckú sochu tu vraj ale nenašli vhodné miesto. Bronzovú plastiku darovala maďarská vláda občanom mesta Košice pri príležitosti 330. výročia narodenia Františka II. Rákociho (27. marca 1676 v obci Borša v okrese Trebišov) a 100. výročia prevezenia jeho pozostatkov z tureckého Rodošta do Košíc a ich uloženia v Dóme sv. Alžbety (29. októbra 1906).

Socha je vysoká 230 cm a váži 500 kg. Stojí na podstavci z lešteného granitu, ktorý pochádza z ďalekej Brazílie a váži vyše 8 ton, je vysoký 70 cm a široký 300 cm. Na podstavci je znázornená mapa Európy a vyznačených 12 najdôležitejších miest a obcí, ktoré sa viažu k životu a pôsobeniu vodcu najvýznamnejšieho protihabsburského povstania, vrátane francúzskeho mesta Grosbois, kde dodnes uchovávajú srdce kniežaťa. Autorom plastiky je významný maďarský sochár Sándor Győrfi, ktorý žije a pracuje v mestečku Karcag. Na soche kniežaťa Rákociho pracoval niekoľko rokov.

„Získali sme novú dominantu v centre mesta. Verím, že sa stane jeho neodmysliteľnou súčasťou a cieľom turistických výprav,“ vyhlásil krátko po osadení sochy na svoje miesto (stalo sa tak dva dni pred slávnostným odhalením – 1. apríla 2006) vtedajší námestník primátora Košíc Eugen Čuňo. Nemýlil sa. Unikátna socha Františka II. Rákociho odvtedy prilákala tisícky individuálnych a organizovaných návštevníkov z celého Slovenska i zo zahraničia, predovšetkým zo susedného Maďarska, kde je Rákoci dodnes považovaný za jedného z najväčších maďarských hrdinov.

Kto bol Rákoci?

Knieža František II. Rákoci sa narodil v roku 1676 v dedinke Borša na dnešnom východnom Slovensku. Detstvo prežil na hrade Mukačevo, mladosť v Prahe a Jindřichovom Hradci. Na jar roku 1703 sa postavil na čelo protihabsburského povstania v Zátisí, ktoré prerástlo v celonárodný odboj. Povstalci sa pomerne rýchlo zmocnili väčšiny vtedajšieho Uhorska a Sedmohradska. Rákociho zvolili za sedmohradské knieža a hlavu šľachtickej konfederácie v Uhorsku. Často navštevoval Košice, ktoré boli sídlom hornouhorského kapitanátu. Habsburské vojská sa však postupne skonsolidovali a povstalcov začali z obsadených území vytláčať. Po porážke povstania v roku 1711 František II. Rákoci odišiel do tureckého exilu, kde 8. apríla 1735 zomrel. Pochovali ho v kresťanskej štvrti v Carihrade. Na základe žiadostí košických poslancov v Uhorskom sneme previezli 29. októbra 1906 jeho telesné pozostatky do Košíc a s veľkou pompou ich pochovali v špeciálne upravenej krypte v podzemí Dómu sv. Alžbety. Telá Františka II. Rákociho, jeho matky Heleny Zrínskej, jeho syna Jozefa Rákociho a jeho druhov – grófa Mikuláša Berčéniho, grófa Antona Esterháziho a dvormajstra Mikuláša Šibrika, tu spočívajú dodnes. V kamennej kniežacej hrobke v súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia.

Marián Gladiš
Foto: autor   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606