magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 25. May 2017,  meniny má
V Košiciach vzniká prvý súkromný hospic.
@ Rozhovory a reportáže      Apr 04 2007 - 09:14 GMT
Pôvod slova hospic môžeme odvodiť z latinského HOSPES, čo znamená hosť, ale aj útočisko, útulok pre pocestných či typ starostlivosti (akási domáca forma) o zomierajúcich. Zákon NR SR č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších právnych predpisov definuje hospic ako zdravotnícke zariadenie pre poskytovanie paliatívnej starostlivosti. Hospicov máme na Slovensku málo, vedeli by sme ich zrátať na prstoch jednej ruky, pritom tieto zariadenia sú veľmi potrebné. Zabúdame, že smrť je súčasťou života a že ľudskú dôstojnosť treba rešpektovať aj v posledných chvíľach ťažko chorých pacientov.

Pre pacientov v záverečnej fáze choroby

Kolískou hospicového hnutia je Veľká Británia, kde krátko po druhej svetovej vojne Dr. Cecilly Sanmdersová založila prvý hospic, ktorý je dnes známy po celom svete. Hospicové hnutie sa rýchlo rozšírilo, len štáty, ktoré budovali socializmus, ich prehliadali, pritom myšlienka hospicu vychádza z úcty k životu a z úcty k človeku ako jedinečnej, neopakovateľnej bytosti. Hospic je určený pacientom v záverečnom štádiu ochorenia, teda v období, keď pacient prestal reagovať na kauzálnu liečbu. Prax ukázala, že najčastejšími pacientmi hospicov sú onkologicky chorí ľudia.

Na východe republiky máme doteraz jediné zariadenie tohto druhu, Hospic matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi. Bol to vôbec prvý hospic na Slovensku a otvorila ho Arcidiecézna charita v Košiciach v roku 1992. Má kapacitu 20 miest. Do hospicu môže byť prijatý každý chorý človek bez rozdielu veku, pohlavia, národnosti, rasy, sociálneho postavenia či náboženského vyznania, kritériom je jeho zdravotný stav. Prednosť majú nevyliečiteľne chorí v konečnom štádiu ochorenia. V hospice im poskytujú komplexné služby s dôrazom na liečbu bolesti. Chorý je prijatý na vlastnú žiadosť alebo na žiadosť svojej rodiny a na odporúčanie lekára. Hospic chorému zaručuje, že v každej situácii bude plne rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť a hodnota, dodržiavaním jedného zo základných práv - práva na úľavu bolesti. Nebude trpieť neznesiteľnými bolesťami a nepríjemné príznaky choroby, ako sú úzkosť, strach, depresia, nechutenstvo, slabosť, budú minimalizované. V posledných chvíľach pacient nesmie zostať sám, bude mať primerane možný komfort a bude mu poskytnutá psychická a duchovná podpora, taktiež aj jeho rodine.

Poniektorí ľudia si zamieňajú nemocnicu s lôžkovým typom hospicu, ten sa však v mnohom líši od bežnej nemocnice. Klientovi, jeho rodine a blízkym sa venuje odborný personál, ktorý tvorí lekár, vrchná sestra, všeobecné sestry, diétna sestra, ošetrovatelia, sociálny pracovník, psychológ, dobrovoľníci a rádové sestry. V hospice sa upúšťa od všetkých zákrokov a liečebných postupov, ktoré nemôžu zlepšiť kvalitu života chorého. Práve naopak, vykonávajú sa zásahy, ktoré kvalitu života môžu zlepšiť. Režim dňa je prispôsobený pacientovi, rešpektuje sa jeho súkromie. Spoločne s ním môže v izbe tráviť chvíle príbuzný, najbližší priateľ. Veľká pozornosť sa venuje nielen chorému, ale aj jeho najbližším príbuzným, ktorým sa duchovná pomoc poskytuje aj po smrti klienta.

Spisovateľ buduje hospic

V druhom najväčšom meste na Slovensku, v Košiciach, takéto zariadenie chýba. Čiastočne ho supluje geriatria, ale tá kapacitne ani zďaleka nestačí a od pravého hospicu sa líši. O to potešiteľnejšie znie správa, že v metropole východu sa takéto zariadenie buduje a bude hotové ešte v tomto roku. Potvrdil nám to aj známy podnikateľ, úspešný spisovateľ, prezident Cassoviainvestmentu a.s., Ing. Alfonz Lukačin. Keď sme ho v jeho pracovni navštívili, bol ochotný viac hovoriť o lietaratúre, o svojich dielach, ako o budovanom zariadení. Na stole ležalo tretie, rozšírené vydanie jeho knihy Staviteľ chrámu a nám napadlo, či práve hlavná postava románu, majster Štefan, neiniciovala pána prezidenta postaviť akýsi novodobý chrám - súkromný penzión s hospicom v meste, kde žije.

“Od hrdinu, o ktorom píšem, sa snažím zachovať odstup, nesplynúť s ním, pretože to by som písal iba o sebe. S myšlienkou postaviť súkromný penzión s hospicom sa zaoberala asi 10 rokov moja manželka, ktorá má silné sociálne cítenie. Náročná stavba vyrastá v hornej časti sídliska Furča, zaujímavé zariadenie s kapacitou 35-40 miest v penzióne a 10 až 14 miest v hospice, bude mať jedno a dvojlôžkové izby, starostlivosť bude kompletná. Uvedomujeme si, že služby hospicu sú veľmi náročné. Celé zariadenie je zasadené v peknej zeleni. Do výstavby sme investovali desiatky miliónov korún, nejakú dotáciu sme dostali aj od štátu. V západných krajinách sa služby pre starých a chorých ľudí uberajú týmto smerom - budujú sa súkromné zariadenia. Záujemcov máme už teraz dosť. “

Verme, že mesto neostane len pri tejto prvej lastovičke. Hospicovú starostlivosť je potrebné vnášať do bežného života, aby si ju osvojila staršia aj mladá generácia. Veď ľudské umieranie patrí do kolobehu života, je to jeho prirodzená súčasť.

Malva POKORNÁ   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606