magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 21. Jul 2017,  meniny má
Peter Máriássy zdokumentoval „X. storočí svojho rodu”.
@ Rozhovory a reportáže      Apr 27 2007 - 09:43 GMT




Obec Markušovce v Spišskonovoveskom okrese patrí medzi najstaršie na Spiši. Prvá písomná zmienka o drevenom kostolíku z dnešných Markušoviec je už z roku 1057. Obec vznikla v prvej polovici 11. storočia ako hraničná a strážna osada. Založil ju Comes I. Mikuláš, ktorý je aj zakladateľom rodu Máriássy. Za tatárskeho vpádu v roku 1244 bola obec Markušovce vyplienená. Spustošenú obec obnovil Comes II. Mark, podľa neho dostala aj pomenovanie - Zem Markova - Markušovce. V roku 1280 postavil kamenný kostol. Jeho brat Comes Batyz dostal donáciou od kráľa Bélu IV. polovicu Vysokých Tatier včítane Gerlachovského a Slavkovského štítu. Brat Comes III. Mikuláš získal hrad Kránu Hôrku.

Markušovce v lete hojne navštevujú turisti a majú čo obdivovať. Okrem prekrásnej prírody je tu zámok s expozíciou historického nábytku a letohrádok Dardanely, kde je inštalovaná stála výstava klávesových hudobných nástrojov. Turisti, ktorí prichádzajú na východné Slovensko, tieto skvosty našej kultúry neobídu. Pri obhliadke neujde ich pozornosti ani čiastočne zachovaný Markušovský hrad, vynímajúci sa na kopci, a ktorý má svojho majiteľa. Vlastnia ho potomkovia rodu Máriássy. Kľúče od brány má jeden z nich, priamy potomok, pán Peter Máriássy, ktorý žije v Košiciach. 25 ročné úsilie vyvrcholilo vydaním reprezentatívnej knihy s názvom „X storočí rodu Máriássy”. Knihu vydal v slovenskom a maďarskom jazyku, s nemeckou a anglickou verziou.

Na prezentácii knihy v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach, kde sa zišla početná skupina slovákov a maďarov- milovníkov histórie. Pán Máriássy nám povedal: “Od detstva ma zaujíma história, obzvlášť región Spiša a Gemera, kde žili moji predkovia. Dodnes zbieram knihy o nich. Náš rodokmeň siaha až do roku 1057. Prebádal som veľa cirkevných matrík, aby som si údaje na rodokmeni doplnil. Nie všade sa však matriky zachovali. Okrem hradu sú zaujímavé aj ďalšie kúrie, kaštiele, zámok a letohrádok Dardanely. Moji predkovia založili na Spiši 16 dedín a vlastnili 51 dedín v Gemerskej, Liptovskej, Šarišskej, Zemplínskej a Peštianskej župe.”

Zostavovaním rodokmeňa sa venoval Peter Máriássy od roku 1985. Skúmal cirkevné matriky katolícke, evanielicke a kalvinske, v tých obciach, kde žili a pôsobili jeho predkovia. Príslušníci rodu Máriássy pôsobili vo viacerých župách Uhorska. Chcel, aby sa rod Máriássy dostal do povedomia ľudí na Slovensku, aby Slováci spoznali, že tu žil rod, ktorí urobil veľa pre túto krajinu.

Prvé roky života prežil Peter Máriássy v Markušovciach. Kúria, v ktorej žil aj s troma súrodencami je už dávno prestavaná. Otec bol právnikom, vyštudoval na Karlovej Univerzite v Prahe. Povojnové Benešove dekréty - konfiškáciou a znárodnením majetkov sa ich život zmenil. Otec ako triedny nepriateľ musel opustiť kúriu, a s rodinou sa presťahovať do dvojizbového bytu v Poprade v roku 1953.

“Postupne sme prišli o všetko, ale otec nezatrpkol, bral život tak, ako šiel, len mu bolo ľúto, že jeho nadané deti nemohli študovať na vysokej škole. Rodičia už nežijú, za spáchané krivdy sa nám nikto neospravedlnil”- skonštatoval Peter Máriássy. Zaujímal nás jeho názor na šľachtické tituly, ktoré boli zrušené v 1948. “Šľachtické tituly sa zrušili niekoľkokrát, najprv v roku 1848, potom v roku 1918 a poslednýkrát v roku 1948. Šľachtický titul však môže odobrať iba ten, kto ho udelil, teda kráľ.”

Počiatok výstavby hradu začal výstavbou strážnej veže. Comes II. Mikuláš dostal povolenie na výstavbu hradu v roku 1059 od kráľa Ladislava I. Najviac hrad rozšíril IV. Štefan okolo roku 1500. Do renesančného slohu ho dal prebudovať jeho vnuk Pavol Máriássy. V 18. storočí hrad vyhorel . I keď ho obnovili, obývaný už nebol, lebo rodina Máriássy postavila v obci zámok. Hrad pomaly chátral, istý čas tam bol rodinný archív, neskôr tam bola aj základná škola. V súčasnosti je už riadne opotrebovaný, ale Peter Máriássy má s ním veľké plány.

“K umeniu a kultúre mám blízko, chcel som študovať sochárstvo. Nechal som si vypracovať štúdiu obnovy hradu, ktorá by hrad zachránila pred úplným zničením. Existujúce objekty by sa zrekonštruovali, úplne zničené časti na základe historických analýz, by sa dobudovali. Časť hradu by sa využila na komerčné účely, napríklad na luxusné ubytovanie, kaviareň, reštauráciu, a časť na súkromné bývanie.” Z fondu Ministerstva kultúry SR sa mu podarilo získať prostriedky na archeologický a umelecko-historický prieskum na jednu budovu, ktorý bol realizovaný v letných mesiacoch v roku 2006. Na základe toho možno vypracovať vykonávací projekt.

“Verím, že hrad sa bude rekonštruovať. Aj štátu má na tom záležať, veď je to národná kultúrna pamiatka.”, povedal Peter Máriássy, ktorý je na svoju modrú krv hrdý.

Malva POKORNÁ.
Foto: Karol HATALA   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606