magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 29. May 2017,  meniny má
Pamiatkari: Urobme z bývalých Malinovského kasární súčasť tzv. vládnej štvrte!
@ Rozhovory a reportáže      May 02 2007 - 09:13 GMT

V rozhovore z 19.marca s teraz už bývalým riaditeľom Útvaru hlavného architekta (ÚHA) Košíc Ing. arch. Petrom Murkom pod titulom Prílišným váhaním strácame čas i možnosti, som sa pýtal na osudy košických brownfieldov, teda území, ktoré kedysi boli využívané najmä na priemyselné účely, no dnes už svojmu pôvodnému účelu neslúžia a sú nevyužité. Pýtal som sa práve jeho, lebo zastával tento úrad posledných 16 rokov a u takého manažéra je predpoklad, že má tie najsústredenejšie informácie o aglomerácii Košíc. P. Murko načrtol spôsoby, ako by sa dali tieto územia využiť, medzi ktoré zaradil aj kasárne v meste. Konkrétne sme sa dotkli Malinovského kasární, o ktorých vyslovil svoj názor.

Na článok, konkrétnejšie na časť o Malinovského kasárňach, zareagoval predseda Spolku na skrášľovanie Košíc JUDr.Mgr.Ladislav Rovinský a nie spôsobom, ktorý som očakával, čiže napísaním poznámky pod článok, ale výzvou na osobné stretnutie, aby vyvolal polemiku na názor P.Murka. Keďže som zástancom plurality názorov a domnievam sa, že nám nie je ľahostajné, ako bude v budúcnosti vyzerať miesto, kde sú teraz spomínané kasárne, nech odznejú aj stanoviská ľudí, ktorí sú zodpovední za zachovanie pamiatkového fondu. Na názor som sa preto opýtal predsedu Pamiatkovej komisie Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Košice Ing. arch. Radoslava Mokriša, ktorý mi v zmysle informačného zákona poskytol oficiálne stanovisko KPÚ. Pamiatková komisia je poradným orgánom KPÚ, ktorú tvorí tím interných a externých profesionálov - architektov a urbanistov z praxe, ako aj zástupcov inštitúcií, ktoré sa rôznym spôsobom zaoberajú činnosťami v historickom jadre. Pamiatkari na základe dostupných podkladov spracovali odbornú a metodickú pomoc súčasnému vlastníkovi kasární, teda mestu Košice. Pre našich čitateľov som odborné stanovisko pamiatkarov usporiadal do krátkych otázok a odpovedí.

Kasárne sa nachádzajú na území ochranného pásma pamiatkovej rezervácie. Čo z toho pre vás vyplýva?

"ÚHA podal na KPÚ v tretej dekáde februára tohto roka žiadosť o vydanie odbornej a metodickej pomoci k zámeru, ako využiť areál Malinovského kasární práve z toho dôvodu. KPÚ na základe tejto požiadavky spracoval architektonicko-historický prieskum a vydal odbornú a metodickú pomoc súčasnému vlastníkovi areálu. V tomto prípade je predmetom pamiatkovej ochrany nielen kontaktná zóna na okraji pamiatkovej rezervácie, ale aj charakteristické pohľady na historické jadro od západu. Z medzinárodných chárt a dohovorov nám vyplýva aj spôsob metodického usmernenia stavebnej a inej odôvodnenej činnosti na tomto území."

Akým spôsobom má byť usmerňovanie zo strany orgánov špecializovanej štátnej správy?

"Takým, aby sa zabránilo nežiaducim následkom nevhodnej zástavby, ktorá by mohla poškodiť prostredie pamiatkového územia. Napriek tomu, že mechanizmus vyhlasovania ochranného pásma bol zakotvený aj v predchádzajúcich právnych normách, využíval sa v ochrane pamiatkového fondu nedostatočne, čoho výsledkom sú mnohé kritické situácie v praxi. "

Spomínali ste ochrany i usmernenia. Na čo sú zamerané?

"Ochrana prostredia pamiatkovej rezervácie je najmä na ochranu exteriéru historických nehnuteľností. Obrys kontaktnej zóny pamiatkovej rezervácie je v tomto konkrétnom prípade vymedzený ulicami Poštová, Moyzesova a Pri jazdiarni. Pre názornú predstavu možno zjednodušene konštatovať, že predmetom ochrany pamiatkového fondu je tu charakteristická historizujúca (eklektická) fasáda objektov orientovaných najmä do Poštovej a Moyzesovej ulice. V prípade Poštovej ulice tvorí historická zástavba prakticky celú dĺžku mestského bloku. Vo vzťahu k verejnej zóne poskytuje charakteristické prostredie historického jadra. V prípade Moyzesovej ulice tvorí historická zástavba ochranného pásma takmer polovicu fasád západnej strany promenádneho stromoradia a ulice bulvárového typu. Vzhľadom na skutočnosť, že prevaha objektov na Moyzesovej ulici bola postavená v historizujúcom štýle, pričom samotná ulica bola dielom prezieravého mestského plánovania prvej polovice 19.storočia a úspešne plní svoju funkciu dodnes, je požiadavka na zachovanie exteriéru kasární orientovaných do verejnej zóny odôvodnená. Ochrana pohľadových kužeľov je najmä na stanovenie absolútnej výšky stavebných objektov na vymedzenom území – v ochrannom pásme. Túto požiadavku vari netreba zvlášť vysvetľovať. „Panelové hradby“ z nedávnej minulosti zdevalvovali obraz našich historických mestských sídiel do tej miery, že v mnohých prípadoch úplne znemožnili pohľad na charakteristické dominanty a panorámy. Preto sú tzv. pohľadové kužele na pamiatkové územie rozhodujúcim kritériom posudzovania absolútnej výšky stavebných objektov na území ochranného pásma.

Čoho sa týka usmernenie rozvoja prostredia?

"Opatrení pri stavebnej činnosti, na predchádzanie zmien urbanistickej štruktúry, ktorá nie je pre dané prostredie typická. Napríklad likvidácia historickej uličnej siete náhradou za introvertne orientované monobloky. To sú také objekty, ktoré sú orientované do vnútornej chodby alebo ulice a navonok sa „tvária“ ako hangár s veľkoplošným obkladom. Táto požiadavka je v tomto prípade zameraná najmä na zachovanie charakteristickej uličnej siete, konkrétne na opätovné sfunkčnenie bývalej Mikešovej ulice ( dnes je tento úsek pohltený oplotením areálu). Táto ulica spájala dnešnú Kuzmányho a Moyzesovu ulicu a pokračovala smerom na západ až k Starému cintorínu. Bola súčasťou členenia mestských blokov medzi tzv. Veľkou a Malou delostreleckou kasárňou, ktoré boli vytýčené už pred polovicou 19.storočia. Podobne ako ulice Pri jazdiarni, Poštová, Cyrilometodejská či Šrobárova.

Nesúhlasíte s názorom, že budovy sú fyzicky odpísané, podmáčané, svoje poslanie už dávno prekonali, dispozične sú absolútne nepoužiteľné a tento priestor treba otvoriť?

"Zachovanie rovnakého typu vojenskej architektúry bolo v Košiciach nedávno úspešne zrealizované na objektoch nového sídla Ústavného súdu SR na Hlavnej ulici č. 110. Takzvané Jiskrove kasárne, ktoré boli postavené približne v rovnakom čase, boli pred rokmi v takom istom, ak nie ešte horšom technickom stave, ako sú dnes Malinovského kasárne, napriek tomu sa stali dôstojným sídlom významnej celoštátnej inštitúcie. Dispozičné zásahy sa v prípade Jiskrových kasární obmedzili na nepatrné korekcie jestvujúceho stavu, V prípade Malinovského kasární armáda zabezpečila koncom 80-tych rokov minulého storočia komplexnú obnovu všetkých vnútorných priestorov a inžinierskych sietí. Daná trojtraktová dispozícia kasárenských objektov s dlhými chodbami, dobrou prístupnosťou a prehľadnou dispozíciou je pomerne ľahko adaptovateľná pre akékoľvek administratívne účely. Tento typ architektúry postavenej koncom 19.storočia vykazuje okrem ucelenej výtvarnej hodnoty predovšetkým vynikajúce inžinierske kvality, na ktorých sme pri spoločnej vizuálnej obhliadke s ÚHA nezistili žiadne viditeľné statické poruchy, hoci takmer všetky prízemné priestory boli zavlhnuté. To bolo spôsobené neodborným zásahom pri spomínanej komplexnej rekonštrukcii v nedávnej minulosti, keď sa dávali betónové podlahy a v mnohých prípadoch boli zaslepené podlahové vetracie kanáliky, ktoré sú dodnes viditeľné v soklovej časti budov. Tento nedostatok sa dá pomerne jednoducho riešiť vzdušným sanačným systémom podobne, ako v prípade obnovy nového sídla Ústavného súdu.

Čo teda odporúčate?

"Zachovať vo vlastníctve mesta aspoň časť areálu, najmä kvalitných objektov Malinovského kasární orientovaných do verejnej zóny a následne ich využiť ako komplex verejnej správy sústredenej na jednom meste. Spolu s budovami súdov, polície, pošty, televízie, sídla mestskej časti Staré mesto, Košického samosprávneho kraja, Ústavného súdu a ďalších inštitúcií verejnej správy tak, aby poskytovali občanom najvyššiu kvalitu služieb priamo v centre mesta. Bolo by historicky nesprávne ochudobniť mesto o túto príležitosť. Pre podporu tohto zámeru uvediem ešte jeden argument. Návštevníci mesta logicky hľadajú magistrát v jeho centre. Pýtam sa, prečo by sme teda nemohli mať v Košiciach na najväčšej okružnej triede – na Moyzesovej ulici všetky mestské inštitúcie umiestnené v kultúrnom prostredí, podobne ako to je vo väčšine miest vyspelej Európy?

-lak   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606