magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 28. May 2017,  meniny má
Urán: Ťažiť či neťažiť?
@ Rozhovory a reportáže      May 09 2007 - 09:52 GMT
Ak bežný našinec počuje slovo urán, je znechutený, obyčajne v ňom vyvolá negatívne reakcie. Ak sa hovorí o jadrovej elektrárni, už v ňom evokuje pocit ohrozenia a chce, aby bola od neho čo najďalej. Ale zároveň chce aj to, aby mohol využívať elektrickú energiu. Keď počuje, že nejaký rádioaktívny odpad treba aj likvidovať, zase nie je nadšený. Popritom napríklad aj v samotnej budove, v ktorej existujeme, môže byť určité množstvo tohto chemického prvku a môže z nej vyžarovať. Rovnako, ako zo zeme, kde sa pohybujeme a sú o tom dôkazy. Pritom sa tam prechádzame, dýchame čerstvý vzduch, ale sme aj ožarovaní, nehovoríme však, akými dávkami. Na druhej strane nám nevadí komfort, pohodlie, ktoré sčasti pochádza aj z uránu. Aký je tento prvok, ktorý v nás vyvoláva zmätené pocity? Dobrý sluha, ale zlý pán? Dokážeme ho udržať na uzde alebo nechceme ho vôbec? Odmietame ho iba teraz? Po rokoch už budeme ( možno generácie po nás) uvažovať inak?

Urán bol v nedávnej minulosti veľmi žiadanou surovinou, ktorá mala tzv. antiimportný charakter, a preto mala jeho ťažba absolútnu prednosť pred ťažbou ostatných úžitkových nerastov - hovorí vedúci Katedry dobývania ložísk a geotechniky Fakulty BERG, Technickej univerzity v Košiciach prof. Ing. Viliam BAUER, CSc. Vzhľadom na to, že Slovensko bolo desiatky rokov vo východnom bloku, patrilo k tej časti sveta, kde bolo uránu vždy menej ako v bloku západnom, lebo napríklad USA mohli rátať s prísunom tejto strategickej suroviny aj z Austrálie, Kanady či iných západných krajín.

Sú ich stovky, pribudnú ďalšie

Na svete je v súčasnosti vyše 430 jadrových elektrární v prevádzke (myslí sa jadrových reaktorov), 28 je vo výstavbe , plánovaných alebo projektovaných je 222 a ďalšie sa stavajú. Len Čína ich chce mať okolo 30, Rusi okolo 15 ale už moderných, pritom v tomto trende nezaostáva ani India. Dalo by sa teda hovoriť o novom boome jadrových elektrární, čo zákonite vyvolá zvýšený dopyt po uráne. „Už dnes je obrovský“, potvrdzuje tento trend profesor Bauer a dodáva, že keď sa ešte navyše vie, že jeho svetové zásoby klesajú, znamená to pre investorov ozajstný ošiaľ.

Rast po dopyte uránu kopíruje aj vývoj jeho ceny. Kým napríklad v roku 2000 jedna libra, t.j. 453 gramov tejto komodity, stála na burze 8 amerických dolárov, tak vlani už to bolo 50 USD a v tomto roku sa jeho cena za tú istú libru vyšplhala až na 75 USD. Čiže trend rastu jeho ceny je vysoko stúpajúci a v blízkej budúcnosti sa predpokladá ešte väčší rast. Je to zrejme tým, že sa postupne „doťažujú“ už otvorené uránové ložiská v Kanade i Austrálii a je predpoklad, že o urán bude stály záujem a to nahráva aj investorom na našom, slovenskom trhu. Pretože už v bývalom Československu bolo jasné, že na tomto území je niekoľko lokalít uránových ložísk. Najznámejšie boli hlavne v Dolní Rožinke na Morave, ďalej v Stráži pod Ralskem, kde sa okrem klasickej ťažby uránu aplikovala aj ťažba chemickým spôsobom, to znamená, že sa vháňala do podzemia slabá kyselina a čerpala sa späť ako roztok obsahujúci urán. Uránové rudy sa v minulosti ťažili aj na ložiskách v Příbrami.

Máme ho, je to dobré?

„Výskyt uránu, potenciálne deväť ložísk, je evidovaných aj na Slovensku, pričom najviac ich je na východe republiky ( napríklad Novoveská Huta, Jahodná). Experti pracujúci v uránovom prieskume majú už dávnejšie k dispozícii výsledky geologického prieskumu, a dobre vedia, kde všade sa urán u nás nachádza, prípadne poznajú aj približný obsah a kvalitu uránu na jednotlivých ložiskách. V zásade vedia, ktoré oxidy uránu tvoria mineralizáciu ložiska, ale tiež aj to, či ide o samostatný urán alebo o jeho výskyt v asociácii s molybdénom, prípadne inými prvkami, napríklad s meďou“, hovorí profesor Bauer.

Táto surovina bola vzhľadom na jej strategickosť takmer vždy zahalená rúškom tajomstva. Jednoducho, bola to surovina, o ktorej by bolo najlepšie, keby vedelo minimum ľudí. Málo vedeli o uráne aj tí, ktorí ho priamo ťažili, nevedeli napríklad ani to, aké množstvo sa získa pri procese úpravy. Starali sa iba o to, akú dávku namerajú dozimetre pri ich styku s masívom.
Po roku 1989, keď nastal voľný pohyb na trhu so surovinami, objavili sa investorské firmy, ktoré zainvestovali nemalé peniaze do ďalšieho prieskumu aj u nás. Napríklad kanadská firma Tournigan Gold, ale aj iné, vlastnia jednak ložiskové územia, čiže majú povolenie na nich určitým spôsobom podnikať, nie však v ťažbe, iba v prieskume a iné majú aj dobývacie priestory.

Konkrétne na Jahodnej s prieskumom začali niekedy v 60-tych rokoch, potom štátny podnik Uránový prieskum svojimi aktivitami doplnil a obohatil existujúce informácie, čiže geoinformačná báza sa rozšírila. Po zmene režimu, niekedy v roku 1993, prišla kanadská firma v zastúpení Kremnica Gold a Lodovika Holding. Tieto dve firmy, dcéry Tourniganu, ktoré sa zaujímajú o tento urán, začali tam vŕtať ďalšie vrty.

Ochrancovia velia stop prieskumom

Kanadské spoločnosti využili jedinečnú šancu slovenských zastaraných zákonov, ktoré nedostatočne alebo vôbec nechránia obyvateľstvo a záujmy štátu a vrhli sa na naše uránové zásoby. Na Slovensku sa pod zemou na niektorých lokalitách nachádza pomerne kvalitná uránová ruda. Avšak jej výskyt v chránených územiach a blízkosť väčších miest v iných krajinách sveta by znamenali okamžité zastavenie projektov, tvrdia organizácie Greenpeace, Priatelia Zeme – SPZ a Sosna, ktoré snahy ťažiť na Slovensku urán systematicky monitorujú. „ Sme presvedčení, že ťažba uránu súkromnou zahraničnou firmou nemôže vyvážiť devastáciu cennej prírodnej oblasti a riziká, ktoré by nevyhnutne spôsobila. Naším spoločným cieľom je ťažbe uránu a devastácii Jahodnej, ako aj ďalších lokalít, zabrániť“ – tvrdia na internetovom portáli a vyzývajú verejnosť, aby sa do protestov zapájala.

Aktivisti Greenpeace prezentovali na Letnej ulici v Spišskej Novej Vsi ešte na vlaňajších Vianočných trhoch výstavu Václava Vašků o dopadoch ťažby a spracovania uránu v Českej republike a zbierali podpisy pod petíciu Stop ťažbe uránu na Slovensku. Počas troch dní vyzbierali spolu 4 187 podpisov a tým prekročili 23 000 vyzbieraných podpisov.
Ďalšia z protestných akcií organizácie sa odohrala začiatkom februára v kanadskom meste Vancouver pred budovou, v ktorej sídli vedenie spoločnosti Tournigan Gold Corporation. Práve v čase ochranárskej akcie sa v budove konalo valné zhromaždenie akcionárov firmy. Aktivisti upozornili na sporné projekty plánovanej ťažby uránu na Jahodnej pri Košiciach a v blízkosti Spišskej Novej Vsi, ako aj na pripravovaný projekt povrchovej ťažby zlata v Kremnici. Podľa koordinátora energetickej kampane Greenpeace na Slovensku Jana Beránka iné informačné aktivity smerujú k výročiu katastrofy v Černobyle.


Kto je (bude) víťaz?

Aktivita spomínaných organizácií a ich vplyv na verejnú mienku priniesla svoje ovocie.
Obvodný banský úrad v Košiciach podľa informácií z Greenpeace prerušil konanie o určení dobývacieho priestoru na Jahodnej a stanovil firme Tournigan lehotu do 31.decembra 2007, aby predložila výsledky verejného posúdenia dopadov projektu na životné prostredie podľa zákona EIA.

Dá sa teda predpokladať, že firma buď dostane povolenie robiť ďalšie prieskumné aktivity, v opačnom prípade doterajší prieskum vyhodnotí a vytvorí obraz o ložisku, jeho tvare, hĺbke uloženia. Pokiaľ by predsa len mohla pokračovať v prieskume, ten by obohatil informačnú bázu o ložisku. Experti urobia výpočet zásob, kde uvedú obsah ložiska, lebo sa hovorí, že je to najperspektívnejšie na východnom Slovensku zo všetkých ložísk a môže tam byť okolo 1 milióna ton geologických zásob v kvalite vyššej ako 0,4 % uránu a okolo 0,37% molybdénu.

*
Súčasná kapitola ťažby uránu na Jahodnej má teda červenú. Otázka však znie: dokedy?

Ak si vezmeme fakt, že Európa už neoplýva energetickými surovinami a o niekoľko rokov budeme na kontinent dovážať vyše 80% surovín, teda aj tých na výrobu energie, asi najmä z Ruska, isto sa nájdu aj u nás experti s argumentmi, ktorí povedia, že prečo by sme mali dovážať suroviny, keď ich máme aj doma. Tak sa pozrime na ne, či by sme nemohli nimi aspoň čiastočne kryť našu spotrebu, a tak model vývoja môže byť už iný. Ak vieme o tom, že tieto zásoby tu sú a ak podľa súčasných trendov jadro dostáva zelenú, potom zrejme nie je ďaleko čas, že naše ložiská začneme využívať aj na Jahodnej. Odborníci tvrdia, že sa to za prísnych bezpečnostných podmienok dá aj predstaviť. Sami však musíme dospieť do tohto momentu, keď si povieme, že nám stojí za to ťažiť urán, aby sme mali energiu. Pravda, ak dovtedy nenájdeme lepšie riešenie.

* *

Správa TASR z 27.apríla: Slovensko má záujem o spoluprácu s Nemeckom v oblasti energetiky a okrem Mochoviec chce postaviť jeden nový jadrový reaktor v Jaslovských Bohuniciach. Počas návštevy Nemecka to povedal slovenský premiér Robert Fico. „Teraz hovorím len o Jaslovských Bohuniciach, teraz hovorím o výstavbe úplne nového atómového reaktora na pôde Jaslovských Bohuníc s využitím existujúcej štruktúry. Malo by ísť o atómový reaktor s využitím najmodernejšej technológie západnej proveniencie,“ dodal Fico.

Ladislav KULIK   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606