magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 24. Nov 2017,  meniny má
Neustále hľadanie seba v tomto svete, sveta v sebe, ale hlavne seba v sebe...
@ Rozhovory a reportáže      May 18 2007 - 14:53 GMT

Každý rok chodí aspoň na 6 plenérov, teraz som ho zachytil, ako sa pripravoval na jeden z nich do Stratenej, ide tam na týždeň. Okrem toho sa ešte chystá na podobný do Poproča, potom do maďarskej Békéšskej Čaby, do poľského Jasla, na jeseň do Malého Kamenca. Predtým robil 4 roky výtvarné salóny v Košiciach, medzinárodné sochárske plenéry a sympóziá na Hrabine na Bukovci, kde nechýbali autori z New Yorku, Londýna, Paríža, z Viedne, z našich Juraj Bartusz, Štefan Roškoványi i iní. Trochu nám trvalo, kým sme sa dokázali dohodnúť na prijateľnom čase pre nás oboch. Aj tak som musel v jeho súkromnej galérii VEBA v Košiciach, ktorá je zároveň aj jeho ateliérom, trochu počkať, kým vybaví návštevníkov, aby sme si sadli na krátky rozhovor. Š. Dušan Baláž.

Už vieš, čo si berieš so sebou?

"Mám niečo rozrobené, to si beriem, ale mám aj nové nápady. Chcel by som toho veľa urobiť, uvidím, ako mi to pôjde."

Ktorý druh výtvarného umenia je ti bližší?

"Kresba je pre mňa alfou a omegou, otčenášom, tam je poctivá príprava. Hodne sa venujem portrétom a chytá ma všetko: figurálne kompozície, zátišia, akty, lebo ženu ako takú obdivujem, vzdávam jej úctu... jednoducho, bez nej nič nie je. Dáva život, je kozmos, je všetko...vraciam sa k nej v rôznych verziách. Na kresbu pripravujem aj študentov i študentky na talentové skúšky, každý rok ich mám niekoľko. Kresliť uhlíkom milujem. Potom je to olej, tempera a akryl. Ním teraz robím najradšej, lebo rýchlo schne, a to mám rád.... ja som tak „á la prima“, čiže ak mám nápad, chcem ho zo seba čím skôr vydať a akrylom sa mi to darí vari najlepšie."

Kedy ťa začala kopať múza?

"Vždy som inklinoval k maľovaniu, kresbe. Už na strednej priemyselnej škole, ktorú som absolvoval v Košiciach, som sa rozhodoval, že pôjdem na akadémiu, ale za bývalého režimu som sa trikrát pokúšal dostať sa tam, no asi som nemal vhodného strýčka, ktorý by mi dal ten „správny kopanec“, hoci talentové skúšky som úspešne zvládol. Potom som sa naštval a povedal som si: budem sa tomu venovať, ale bez školy."

V tých časoch obyčajne tí, ktorí sa nedostali na „výšku“, šli si odkrútiť vojenčinu.

"Je to tak a bolo to na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, keď som narukoval. Staral som sa tam o kultúru, o nástenky, o letiskový klub . Robil som výtvarníka, fotografa, premietača, bol som tam aj „štábna krysa“. Bola tam so mnou jedna blízka duša, Boris Tesař, typický Pražák a skončený akademický maliar, na ktorého nikdy nezabudnem, lebo dal mi veľa. Často sme kreslili spoločne po nociach, učil ma, požičiaval mi skriptá, a tak viac som mohol vnikať aj do teórie umenia. Jedným slovom, opäť som sa začal pripravovať na akadémiu. Ale život to zariadil inak."

Ako si pokračoval v návrate do civilu?

"Po vojenčine som nastúpil do košického štúdia Slovenskej televízie v nádeji, že sa dostanem k umeleckej tvorbe..... aby som bol blízko kumštu. No musel som tam na túto príležitosť trochu počkať. Začal som chodiť na súkromné hodiny kreslenia k Júliusovi Hegyessymu ( patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov východoslovenského výtvarného umenia druhej polovice minulého storočia a k silnej generácii košických výtvarníkov spolu s Alexandrom Eckerdtom, či Jozefom Kornucikom – poznámka autora) a chodil som k nemu asi päť rokov. Veľa som pritom študoval rôznu literatúru, čiže sám som si robil takú životnú akadémiu, no dbal som na to, aby som neostal poznačený nijakými takzvanými profesorskými vplyvmi. Preto maľbu som sa už od neho neučil, aby som sa mu navlas nepodobal, lebo som časom zistil, že kreslím ako Ďuso...Do branže ma výtvarníci medzi seba vzali a domnievam sa, že najmä preto, lebo zistili, že som do nej vniesol istý druh originality. "

Každý výtvarník by mal mať svoj ateliér. Ty si sa kedy dostal k nemu?

"V prvej polovici sedemdesiatych rokov som získal na Komenského 43 bývalý domovnícky byt, ktorý som prerobil na ateliér. Teda toto bolo obdobie, keď som síce robil v televízii, ale živil som už aj ateliér. Posledné roky, takých desať – dvanásť, som sa dostal v „telke“ aj k výtvarnej robote, robil som grafika, výtvarníka, animátora, reklamné džingle a podobne. Pred štyrmi rokmi televízia začala hromadne prepúšťať a cez to sito som prepadol aj ja. Takže bol najvyšší čas ísť na vlastnú nohu a priatelia ma aj ubezpečili, že som to mohol urobiť aj skôr. "

Tvoju dráhu poznačili najmä ľudia, ktorých si spomínal. Si zástancom nejakého vyhraneného štýlu alebo máš ten svoj?

"Vždy som mal rád Cézana, expresionistov. Picassa som celého preštudoval a zapáčilo sa mi jeho abstrahovanie a deformovanie figúr. Modiglianiho akty ma nesmierne oslovili, preto sa venujem aj aktom. Ďalším mojím vzorom je Toulouse-Lotrec, ktorého tzv. “rýchle skratky“ som priam obdivoval. Takže môj štýl je spojením Modiglianiho, Lotreca a Picassa. "

Keď ti pred dvoma rokmi v Technickom múzeu v Košiciach na tvoju 55-ku otvárala výstavu kunsthistorička Gabriela Haščáková, povedala, že chodíš vo voľných šľapajach košického maliara Júliusa Jakobyho. Čo to pre teba znamenalo?

"Ak si predstavíš, čo znamenal pre náš výtvarný svet Jakoby, priznám sa, dojala ma tým a toto uznanie mi ozaj padlo dobre. Podobne som sa cítil, keď som na päťdesiatku mohol vystavovať vo Východoslovenskej galérii. Považoval som to za uznanie, lebo som tam mohol vystavovať ako jediný z neakademických maliarov."

Podľa toho usudzujem, že si absolvoval veľa výstav...

"Bolo ich dosť, ale v poslednom čase sa do nich nenútim, veď iba samostatných som mal dvadsať. Prvú v roku 1981 v košickom televíznom štúdiu a zatiaľ ostatnú v roku 2005 v Slovenskom technickom múzeu. Okrem nich boli desiatky kolektívnych doma i v zahraničí a v roku 1994 som bol na študijnom pobyte v USA. Táto cesta ma veľmi obohatila, dala veľa, lebo som sa mohol učiť z iného sveta. Aj teraz skúšam rôzne techniky, kombinujem ich, je veľa materiálov, ktoré nie sú ešte prebádané. "


Spomínal si, že od roku 2003, po odchode z televízie, si zintenzívnil činnosť galérie. Koľko tu bolo vernisáží a kto každý tu vystavoval?

"Bolo ich vyše 40. Je to vysoké číslo, aspoň niekoľkých spomeniem. No, mal som tu napríklad Mexičana, ďalej autorov z Maďarska, Poľska, z Čiech, viseli tu obrazy maliarov z Ukrajiny, veľa som mal pražských i bratislavských. Predtým sme podobné čosi robili spolu s bratom a za 2 roky sme ich urobili tucet."

Dalo by sa ťa obviniť, že niekoho kopíruješ?

"Nikdy nikoho som nekopíroval, len sa mi niektorí autori pozdávali, štýlovo i filozoficky som sa vyhranil do tej podoby, v ktorej som. Jednoducho, každý môj obraz má charakteristický rukopis."


Inšpiruje ťa muzika?

"Som bývalý muzikant, preto bez muziky ani nemôžem robiť. Kulisou býva obyčajne džez, milujem blues."

Prednedávnom, pri rozhovoroch ťa spomínali okrem iných sochári György Ferenc i Ladislav Staňo...

"S Ďurom, Karčim Kissom, Štefim Sárogom i inými, nech mi prepáčia, že všetkých nemenujem, sme niekedy v roku 1985 spoluzakladali výtvarný klub Tice v Lelese na úplnom východe Slovenska. Títo všetci pochádzajú z maďarského prostredia a ja, rodák zo Svitu, som bol medzi nimi vari jediný, ktorý nehovoril maďarsky. My sme to rozbehli, teraz je tam už nová generácia. Ale v umení niet žiadnych bariér, prijali ma medzi seba a myslím si, že tam národnostný problém nefiguroval. S Lacom, ktorý pracuje vo Valalikoch, ideme teraz spolu na plenér do Stratenej. "

V akých eticko-morálnych mantineloch sa pohybuješ či už ako človek alebo umelec?

"V umení človek nikdy nevie, či je pre autora príjemnejšie objaviť náhodný zákon alebo zákonite nájsť náhodu. Určite je však pre mňa príjemné nekonečne sa približovať k niečomu, čo hľadám. Mojim životným krédom nie je teória, ale zážitok, precítenie a neustále hľadanie seba v tomto svete, sveta v sebe, ale hlavne seba v sebe."

Ladislav KULIK   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606