magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 28. May 2017,  meniny má
Mgr. Dana Tóthová: "Na východe sa rozmohlo kožkárenie a konzumácia psov".
@ Rozhovory a reportáže      Jun 28 2007 - 15:11 GMT



„Nezáleží, koľko málo peňazí a koľko málo majetku vlastníš, ak vlastníš psa, si bohatý“. Túto myšlienku vyslovil akýsi múdry človek. Ak by to mala byť pravda, na Slovensku je takýchto bohatých ľudí veľa, ba na východe o čosi navyše. Na počet obyvateľov je totiž vo východoslovenskom regióne najviac psov. Mnohí majitelia tieto zvieratká rozmaznávajú, ale nájdu sa aj takí, a nie je ich málo, ktorí svojho priateľa, keď sa im zunuje alebo ochorie, vyhodia na ulicu. A práve takíto vyhodení psi sa neraz ocitnú v útulku v Haniske pri Košiciach. Veľkú zásluhu na jeho vytvorení má Mgr. Dana Tóthová, predsedníčka Občianskeho združenia Únia vzájomnej pomoci ľudí a psov a zároveň šéfredaktorka zaujímavého a poučného časopisu Život so psom, ktorú sme poprosili o rozhovor.

Po dlhej dobe a rôznych peripetiách sa vám podarilo zriadiť útulok pre zvieratá, v ktorom sa momentálne nachádza približne sto psíkov a mačiek. Čo všetko ste museli podstúpiť, kým sa vám podarilo tento zámer realizovať?

„Vytvoriť útulok pre zvieratá, o ktorý sme sa snažili ešte s dvoma ľuďmi, bolo problematické. V začiatkoch sme boli dosť naivní. Mysleli sme si, že stačí navštíviť kompetentné inštitúcie, kde nám poradia, pomôžu, nasmerujú. Žiaľ, nebola to pravda. Založili sme občianske združenie, ktoré sa zameralo nielen na vytvorenie útulku, ale aj na osvetovú činnosť, hlavne na formovaný vzťah človek – zviera. Dlhodobo som pracovala so psami, orientovala som sa na športovú kynológiu, vyučovala som tieto znalosti aj v škole, dobre som poznala túto problematiku. O opustené zvieratká som sa dovtedy starala doma, v jednoizbovom byte.“

Snaha pomôcť vám permanentne narážala na rôzne problémy?

„ Nepochodila ani Sloboda zvierat, ktorá vlastne vznikla v Košiciach pred desiatimi rokmi. Odišla do Bratislavy, kde má lepšie zázemie. My sme hľadali vhodný pozemok, ale narážali sme na veľké problémy, nepochopenie starostov či právne nevysporiadanie pozemkov, a podobne. Medzitým sme vyvíjali aj iné aktivity, boli to ukážky v školách, výcviky psov, venovali sme sa ľuďom, ktorí si nevedeli rady so zvieratkom, pripravovali sme špecializované výcviky. Prostredníctvom médií sme sa dostali do povedomia verejnosti, otvorilo nám to cestu k ľuďom, ktorí chápali, že robíme serióznu prácu, neotočili sa nám chrbtom, pomáhali nám, a tak sme sa dopracovali aj k pozemku, kde sa v súčasnosti útulok pre zvieratá nachádza.“

V ústrety vám vyšlo aj mesto, ktoré občianskemu združeniu prenajalo pozemok za symbolickú korunu.

„ Sídlime v Haniske pri Košiciach. Našli sme si zaujímavý pozemok, Pomocné roľnícke hospodárstvo Haniska, ktoré pôvodne patrilo Ministerstvu obrany SR. Keď prešlo na mesto, predložili sme projekt na Stredisko vzájomnej pomoci ľudí a zvierat, ktorý obsahoval aj útulok pre opustené zvieratá a priestory pre chov domácich zvierat, s osvetovým zameraním, vhodným pre rodiny s deťmi, školy a podobne. Projekt bol prijatý pozitívne a my sme vďační všetkým poslancom, ktorí ho podporili, aby sme priestory získali, veď práca s mládežou je veľmi dôležitá, podchytiť ju prostredníctvom zvierat, viesť mládež k morálke a humanite.“

Ako to vyzerá v súčasnosti ?

„ Teraz bude nasledovať etapa, ktorá súvisí s predložením stavebného konania a následným pokračovaním, máme schválené udržiavacie práce na našom pozemku, pozemok je veľký, má vyše 3 hektáre, obsahuje tri budovy. Zatiaľ máme sprístupnenú prvú budovu, v ktorej sú kancelárske a skladové priestory, výcvikový priestor, pavilón pre mačky a 30 kotercov. Čaká nás ešte veľa práce. Máme výbornú polohu, sme izolovaní, nikoho nerušíme, je to pekné územie s prístupovou komunikáciou. Náš projekt s dobudovaním územia, je európskym unikátom .Veríme, že nám pri ňom pomôže aj mesto Košice.“

Ste široko-ďaleko jediným útulkom na východe Slovenska?

„Najbližší je v Kežmarku, kde sa trápia podobne ako my, pritom zabezpečujeme úplný servis pre zvieratá, kompletné očkovanie, odblšenie, odčervenie kvalitnými prípravkami, zvieratká nechávame sterilizovať, operovať, liečiť, ak to potrebujú. Nad nami však stále visí otáznik – ako to bude s financiami? V minulom roku nám prispelo mesto sumou 300 tisíc korún.“

Dostávate nejaké dotácie?

„ Gro financií spočíva v poukázaní dvoch percent z príjmu pri koncoročnom daňovom priznaní. Veľmi nám to pomohlo, na náš účet týmto spôsobom prišlo vyše milióna korún. To nám pomohlo dostavať útulok do takej podoby, ako je dnes, pritom len úprava terénu, kde stavebné firmy nosili svoj odpad, stála 100 tisíc korún. Permanentne máme v útulku približne sto zvierat, ktorým zabezpečujeme kompletný servis, máme šiestich zamestnancov, naše mesačná réžia činí 170 tisíc korún.“

Prispievajú aj noví osvojitelia zvieratiek?

„ Ak si záujemca osvojí zvieratko z útulku, musí si hradiť časť veterinárnych nákladov, približne 68O korún. Avšak do jedného zvieratka investujeme dva a pol až tri tisícky. Priemerne sú v útulku 3-4 mesiace, niektoré odídu po mesiaci, ale niektoré aj po dvoch rokoch, kým sa nenájde vhodný majiteľ. Snažíme sa, aby sme mali veľký počet osvojených zvieratiek, aby sa zvieratko dostalo k dobrému majiteľovi. Záujemcovia sú nielen z východu, ale aj zo stredného Slovenska, Čiech, Rakúska. Práve do zahraničia si často vyberajú zvieratká s nejakým zdravotným problémom. Nemožno si osvojiť psa, ktorý je nebezpečný pre človeka“.

Mávate v útulku aj takých psov?

„ Mali sme psa zo psích zápasov, našli ho v lese priviazaného o strom, na hrudníku mal staré jazvy, bol dehydrovaný. Nemohli sme ho nechať na osvojenie, pretože útočil na iné zvieratká, doslova ich išiel zabiť, bol nebezpečný. Majiteľ sa neozval, zviera muselo byť eutanázované, bolo smrteľne nebezpečné pre okolité psy. Žilo v útulku tri mesiace.“

A čo so staršími zvieratkami, necháte ich utratiť?

„ Dĺžka pobytu v útulku ani staroba však nie sú dôvodom na utratenie, máme zvieratká, ktoré u nás pobudnú dva roky i viac i zvieratká staré. Mali sme 13-ročného nemeckého ovčiaka, ktorý si našiel uplatnenie ako výborný strážca stolárskej dielne. Máme aj staručkých psov, ktorých majitelia neraz, keď sú starí a chorí, vyhodia na ulicu. Majiteľ nemá v sebe toľko morálky, aby urobil poslednú službu zvieratku, ktoré mu roky dobre slúžilo. Stačí ísť k veterinárovi, nechať zvieratko utratiť, aby netrpelo. Zvieratá často nachádzame nielen na ulici, ale aj pri diaľnici, v lese, a to je vrchol neľudskosti.“

Útulok často preberá zodpovednosť za neserióznych majiteľov?

Majitelia zvierat by sa mali spamätať, veď psík je dobrý kamarát. Ale je tu aj ďalší problém. Málo ľudí si uvedomuje, aké je dôležité nechať zviera očkovať proti vírusovým ochoreniam, nielen proti besnote, ale napríklad aj proti psinke. Je veľké percento psov, ktoré nie sú vakcínované. Ak sa narodia šteniatka, najmä na dedine, tým, že nemajú imunitu po rodičoch, nachytajú všetky vírusové ochorenia. Mladí psi, ktorí nie sú očkovaní, často umierajú. Psa, ktorý príde do útulku, musíme liečiť na psinku a parmovirózu. Zvieratká, ktoré sa pohybujú po ulici, roznášajú vírus, ktorý je smrteľný a môže nakaziť ostatných mladých psov alebo oslabené zvieratá. Útulok nie je na to, aby preberal zodpovednosť za takýchto majiteľov.“

Preberáte psíkov aj od majiteľov?

„Nie, majiteľ zo zákona sa musí postarať o svoje zvieratko, zabezpečiť chránenie sučky, keď sa hára.“

Nedávno sme v televízii mali možnosť vidieť väčšie množstvo kradnutých psíkov určených na kožky či konzumáciu. Je to pravda, že nakoniec skončili vo vašom útulku?

„ Áno, boli to psíky z okolia Levoče, určené niekam do rómskej osady. Žiaľ, v lokalitách Šariša a Spiša sa rozmohlo kožkárenie – zabíjanie psov kvôli kožkám a jedlu. Boli to krásne, vykŕmené zvieratá, vraj ich zlodeji kúpili, ale kupec neexistuje. Prišla k nám staršia pani o barlách zo Spiša ktorá si svojho ukradnutého psíka z dvora, spoznala. A prečo sa tento drastický spôsob rozmohol? Pretože nič sa s tým nerobí. Doslova jatky sme videli aj na niektorých dedinách, a to v období, keď sa prudko zvýšili dane za psov, ľudia sa ich húfne zbavovali. Kožkár si ani neuvedomuje, ako si môže ublížiť, nevie, či zviera neprišlo do kontaktu s besnou líškou, netopierom alebo ježkom, ľahko môže pritom prísť o život.“

Je možné na Slovensku predávať kožky zo psov?

„ Áno, percento zlodejov narastá a nič vážne sa s tým nerobí. Brutalitu zabíjania zvierat v osadách vidia aj deti a berú to ako samozrejmosť. Európska únia už prijala opatrenia o zákaze dovozu a vývozu kožiek zo psov.“

V útulku vás čaká ešte veľa práce, potrebujete ho dobudovať, čo by ste odkázali čitateľom?

„ Naďalej chceme opusteným zvieratám poskytovať úplný servis, pokračovať v budovaní útulku. Pomôžu nám akékoľvek finančné prostriedky, materiálna pomoc i brigádnici."

Kontakt: 0908 992 511 alebo e-mail: uvp@uvp.sk

Za rozhovor sa poďakovala

Malva Pokorná   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606