magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 29. May 2017,  meniny má
Schengen odstráni dnes ešte existujúce prekážky...
@ Rozhovory a reportáže      Jul 26 2007 - 08:53 GMT

Košický samosprávny kraj (KSK) a župa Borsod-Abaúj-Zemplén (BAZ) sú susediace samosprávne celky, ktoré oddeľuje od seba štátna hranica. Sú príliš ďaleko od svojich hlavných miest, a to je asi hendikep, s ktorým sa musia popasovať, najmä v stupni rozvoja v porovnaní s územiami bližšími k centru, v získavaní investícií, budovaní prístupových komunikácií, s lákaním investorov. Ako to vyzerá v „Boršodskej“ župe, na to sme sa opýtali predsedu jej zastupiteľstva, Dr. Ferenca Ódora.

Akákoľvek činnosť je limitovaná prijatým rozpočtom. Ako vyzerá váš župný?

Sme pod úrovňou minulého roka, teraz hovorím o všetkých samosprávnych rozpočtoch. A v nich je zvlášť zlý stav v rozpočte žúp. Veď vláda vzala od nás 10 miliárd forintov pod zámienkou, že sú rozbujnené prijaté záväzky. Ale veď také záväzky, ak vôbec nejaké boli, si dávali väčšinou koaličné väčšiny.... Samospráva neznamená iba to, že prevádzkujeme školy a iné ustanovizne v našej pôsobnosti, ale treba k tomu dať aj nejakú pridanú hodnotu. Vyzerá to na rozhodnutie za trest, lebo výnimkou jednej sú všetky župné samosprávy opozičné. Zdroje sú nižšie aj preto, lebo nám vzali daňové úrady a sme ukrátení o ich príjmy a k tomu musíme prirátať aj súčasnú úroveň inflácie – 9%. A ešte jedna dôležitá vec- chýbajú nám aj doplnkové zdroje, z ktorých sa nám vlani ušlo 900 mil. forintov a teraz sa bez nich musíme zaobísť. Teda ku koncu roka sa dostaneme so zdrojmi na úroveň asi 38 miliárd, kým vlani to bolo 40 miliárd forintov.

Jedno z mála východísk je redukcia stavu zamestnancov.

Pod samosprávu župy patrí 54 zariadení a jedna z možností je naozaj znižovanie stavu.
Ak by som sa chcel dostať na nulovú hladinu, musel by som z našich 7 500 zamestnancov prepustiť polovicu. To však nie je cesta. Teraz tu je otázka doplnkových zdrojov, úverové portfólio alebo príjmy zo zhodnocovania existujúcich nehnuteľností – to sú zdroje, s ktorými disponujeme. V rámci reštrukturalizácie v zdravotníctve prepúšťame 360 ľudí. Tragédia je v tom, že sú to všetci ľudia s kvalitným vzdelaním, čiže nie je reč o zamestnancoch s nízkou úrovňou vzdelania. To sú zdravotné sestry pri posteliach, takže sme neprepúšťali technický alebo upratovací personál, ale ich a žiaľ, aj lekárov.

V takejto situácii sa ocitla aj nemocnica v Szikszó.

Stalo sa nasledovné. Zrušili sme tam pôrodnicu i chirurgiu, lebo poisťovňa ich financovanie nechce hradiť. Ale my sme tam z interného oddelenia župnej nemocnice premiestnili 20 postelí, aby sme dokázali prijímať akútne stavy. V ťažkom stave sú aj iné nemocnice.

Ako stojíte so spolufinancovaním projektov, máte dostatok zdrojov?

Je to rôzne, závisí od uhla pohľadu. Máme tzv. znevýhodnené mikroregióny a v Maďarsku ich narátate 29. Tie môžu byť úspešné s 10% spoluúčasťou a ešte sa môžu uchádzať aj o vládne zdroje, takže spoluúčasť je naozaj nízka. Máme však aj takú sféru, kde je maximálna podpora 65%, v praxi však to býva skôr 50 a 30%. Máme plány v zdravotníctve, kde je spoluúčasť medzi 50 až a 80%, tam už bude ťažké zostaviť vlastné zdroje.

V marci sa konala v Košiciach konferencia o inovácii bez hraníc, kde ste mali svojich reprezentantov. Priniesla vám nejaký priaznivý výsledok?

Už to bolo dôležité, že vôbec komunikujeme, hľadáme spoločné možnosti na cezhraničný rozvoj medzi štyrmi krajinami, okrem vás s Rumunmi a Ukrajincami môžeme rozvíjať prihraničné oblasti. Máme dobré príklady vzťahujúce sa na budovanie ciest, na obnovu predtým uzavretých hraničných priechodov, ktoré môžeme sprejazdniť. Mohol by som ďalej spomenúť spoločné mestské programy financované zo zdrojov EÚ, ako napríklad projekt Sátoraljaújhelyu a Slovenského Nového Mesta alebo spoločné riešenie kanalizácie Kechnec – Tornyosnémeti, ktoré iniciovala kechnecká strana či výstavbu plynového rozvodu v okolí Kraszny. Budúcnosť je v inováciách.

Spomínali ste výstavbu ciest. Medzi Košicami a Miškovcom mala doteraz navrch maďarská strana, avšak karta sa obrátila a náš úsek diaľnice chceme spojazdniť do roku 2010.

Žiaľ, v tom vám neviem povedať nič povzbudzujúce. Počúvame, že Slovensko by naozaj chcelo vybudovať smerom k nám diaľnicu do roku 2010, čo je veľmi dobrý a ambiciózny plán a odráža zrejme súčasný stav slovenského hospodárstva. Ale náš parlament, pozostávajúci v prevažnej miere zo socialistov, prednedávnom zamietol môj pozmeňujúci návrh, v ktorom som žiadal, aby sme sa aj na maďarskej strane pokúšali robiť to isté. Môj kolega, poslanec z Miškovca z tábora socialistov argumentoval tým, že vie uviesť niekoľko dobrých príkladov spočívajúcich v tom, že treba pokračovať v budovaní obchvatov okolo obcí, ktoré sa nachádzajú na trase Košice – Miškovec a bude to stačiť. Na to som odpovedal, že aj to je alternatíva, ale ja viem, čo chce slovenská strana, a to je diaľnica a navyše táto cesta je aj na mape európskych diaľnic. Košice predsa majú medzinárodné letisko, širokorozchodnú železnicu, ktorú by chceli predĺžiť až do Bratislavy a Viedne, čo je ďalší ambiciózny plán a zároveň dôvod na diaľnicu. Ale ja by som sa tešil už aj tomu, a to je odrazom nízkej výkonnosti maďarskej ekonomiky, keby sme dokázali urobiť aspoň niečo z obchvatov. Aspoň nech sa už rozhodnú, kde bude privádzač pri Miškovci na M 30 a nech urobia podobné aj smerom na Szikszó. To by znamenalo dobrých 12 km a keby sme ešte mali obchvat okolo Forró a Csobádu, veľa by sme zlepšili na úrovni dopravy.

Na jar ste sa postavili na obranu tých gazdov, ktorých produkciu postihli mrazy a sucho. Povedali ste, že vláda sa snaží ich miliardové škody bagatelizovať.

Žiaľ, mal som pravdu, lebo vláda na zmiernenie spomínaných dopadov chce prispieť podstatne menšou sumou, než sú celkové škody - asi 50 miliárd forintov. Ak však raz premiér predloží návrh na kompenzáciu škôd, a potom argumentuje tým, že to vláda neprijala....nech je mi odpustené, ale ak ja ako ministerský predseda predložím akýkoľvek návrh a chcem, aby to vláda prijala, neverím, že by som nebol úspešný. Opovrhujú ľuďmi, a to je poburujúce.

V oboch centrách žúp má hutníctvo históriu. Košické zachránilo U.S.Steel, avšak v Diósgyőri sa tým pochváliť nevedia.

Ak sa okrem U.S.Steel pozrieme u vás aj na priemyselný park v Kechneci, hovorím si, že existujú aj pozitívne príklady. Ja skôr vidím problém v tom, že sme sa roky nevedeli rozhodnúť o tzv. hnedých zónach. Okolo Miškovca sú síce priemyselné parky, ale zdá sa mi, že ich samospráva mesta nepodporuje dostatočne. Ona parky chce mať na takých územiach, ktoré nie sú na danú činnosť vhodné. Už roky rokúce na tom stojí a padá priemyselný rozvoj Miškovca. Je to brzda.

Zostavy župy a mestského poslaneckého zboru pozostávajú z konkurenčných politických strán. Vidím, že sú medzi vami rozpory.

Naše ľudské vzťahy s predstaviteľmi mesta sú dokonalé. Ja osobne mám veľmi dobré vzťahy s primátorom Miškovca vďaka aj jednej civilnej organizácie, kde pracujeme už roky spolu. Ale politicky sme v protiklade. Veď sú za zrušenie žúp. Čo sa týka rozvoja župy, ešte stále sa sem nedostáva dostatok zdrojov. Napríklad Hankok v meste Dunaújváros (necelých 70 km od Budapešti) dostal na rozvoj asi 25 miliárd forintov. Pýtam sa, kedy prišlo dokopy za rok do našej oblasti toľko peňazí na rozvoj, ako pre jedinú firmu v relatívnej blízkosti hlavného mesta? Dobre, uznávam, výstavba diaľnice až k nám bol dobrý počin. Ale ešte stále nemáme u nás „ ten druh syra, na ktorý by sem chodili myši.“ My akosi nedokážeme prilákať príležitosti, ako napríklad vy v Kechneci. Možno, že naša daňová sústava bola zlá. Možno, že kechnecký starosta to robil lepšie ako my. Ale u nás to akosi nefungovalo dobre, ani miestny lobing, ani aktivity ústredia.

Z pohľadu politických špičiek podobne sú na tom župné samosprávy v Košiciach i Miškovci.

Spolupráca oboch samospráv bez ohľadu na ich politické vedenia bolo a je dobré, na oboch stranách sme sa usilovali o to, a robíme to aj teraz, aby sme ako susedia nažívali v priateľstve a nenaťahovali sa, lebo na to niet dôvodu. Od schengenskej hranice očakávame, že odstráni dnes ešte existujúce prekážky, to znamená, že naše územia budú môcť byť rovnakým hospodárskym priestorom. O rok v takomto čase už aj my budeme môcť povedať, že letisko je od nás asi na 60 kilometrov, a to nie je ani tak veľká vzdialenosť, veď aj štokholmské letisko je od mesta na 40 kilometrov.Teraz sa trochu rozišli naše cesty hospodárskeho vývoja, preto teda využime, respektíve tešme sa z toho, keď je ten druhý v niečom vyvinutejší, a preto vie nám pomôcť. Dôležité je, ak sa to deje vzájomne. Počul som, že môj partner, pán predseda Trebuľa, s ktorým máme dobré vzťahy, má ambiciózne plány s informatikou. Aj tu vidím možnosti spolupráce univerzít v Košiciach i v Miškovci. Dúfam, že ľudské a príbuzenské kontakty sa ešte zlepšia, a čo sa týka kultúrnych vzťahov, myslím, že tam je vždy čo zlepšovať. Aj v tom prípade, ak tieto správne fungujú, napríklad u múzeí a archívov. Ja sa osobne veľmi dobre cítim v košickom divadle Thália a recipročne aj na našej strane radi vítame umelcov z tohto divadla. Radi by sme boli, keby KSK vedel podporiť rôzne kultúrne podujatia organizované Csemadokom, veď naše doterajšie poznatky hovoria o tom, že župa mala doteraz kladný postoj k takýmto aktivitám, mám na mysli napríklad oslavy F.Rákócziho. Podobná dobrá spolupráca fungovala na organizovaní nedávneho Tokajského festivalu. V súvislosti so vzdelávacím procesom chcem poznamenať, že vieme podporiť spoluprácu univerzít a za dôležité považujem tak isto podobné aktivity stredných vzdelávacích inštitúcií, ktoré sú v našej kompetencii. O informatike snáď ešte toľko, že u vás je dobre vyvinutá medzi univerzitou a výrobnými podnikmi a otázka je, ako to dokážeme urobiť aj my doma.

-lak   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606