magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 17. Dec 2017,  meniny má
Ortuť je všade, musíme sa s ňou naučiť žiť.
@ Rozhovory a reportáže      Nov 27 2007 - 09:11 GMT

Bývalý banský a následný spracovateľský priemysel na Slovensku zanechal po sebe popri pomoci v rozvoji priemyslu aj poriadnu záťaž na životné prostredie. Týmto fenoménom, teda starými banskými záťažami, čo ostali po banskej činnosti, sa zaoberá Oddelenie životného prostredia a hygieny v baníctve, ktoré vedie Ing. Jozef Hančuľák, PhD. Oddelenie je jedným z piatich, ktoré patrí pod Ústav geotechniky SAV v Košiciach. S J. Hančuľákom sme hovorili o jednom z problematických kovov vo svete, ktorý v súčasnosti aj jeho tím študuje – o ortuti.

Z tohto pohľadu je najzaťaženejšou lokalitou v rámci celého Slovenska stredný Spiš. Ako to tam s ortuťou vyzerá?

„ Na úvod vari treba povedať, že od stredoveku po dnešok boli v tejto oblasti ťažené a spracovávané rudy s vysokým obsahom ortuti, ktorá je tu viazaná predovšetkým na tetraedrit ( sulfid medi a antimónu, v menšom ďalších kovov). Ortuť sa priemyselne začala získavať z miestnych rúd od polovice 19. storočia. Pred týmto obdobím voľne unikala do ovzdušia ako nežiaduca prímes pri pražení rúd pri výrobe drahých kovov, medi a neskôr železa. Na základe starých banských máp vyťažených častí ložiska a priemerného obsahu ortuti v rude sa len do roku 1895 odhadujú jej emisie na viac ako 20 000 ton. Od tohto medzníka, keď už máme dokumentovanú výrobu a už sa ortuť aj cielene zachytávala, je to ďalších niekoľko sto ton. Následne boli kontaminované ostatné zložky životného prostredia“.

Skúmali ste aj pôdy. Koľko v nich môže byť ortuti?

„ U nás je limitná hodnota pre pôdy od 0,15 do 0,75 miligramov ortuti na kilogram v závislosti od pôdneho druhu. Z tejto oblasti sú však miesta, kde tieto hodnoty presahujú aj 100 mg/kg. Ale uvediem údaje namerané okolo niektorých podobných svetových ložísk. Napríklad v španielskom Almadene alebo slovinskej Idrii neznamená nič mimoriadne, keď sú tam miesta, kde obsah ortuti dosahuje až 1 000 mg/kg“.

Aký je vplyv tohto množstva ortuti na vegetáciu?

„Študovali sme vzorky listov a ihličia najrozšírenejších drevín vo vzťahu k obsahu ortuti v pôde. Zistili sme korelačný vzťah, ale prechod ortuti do asimilačných orgánov nie je cez koreňový systém, ale hlavne cez nadzemné časti rastlín, pravdepodobne z malého kolobehu ortuti vyparovaním z pôdy do ovzdušia a späť. Čiže prechod ortuti z pôdy do vegetácie môžeme považovať za veľmi slabý. Inak, každá rastlina obsahuje určité množstvo ortuti. V relatívne čistom prostredí sa v listoch a ihličí pohybujú jej hodnoty v rozsahu 0,01 až 0,05 mg/kg suchej hmoty. Najviac kontaminované miesta v okolí Rudnian obsahovali 0,6 až 0,8 mg. Kde ďalej pôsobí priemysel emitujúci ortuť, tam sú hodnoty niekoľkonásobne vyššie. Napríklad v Almadene sa pohybujú hodnoty od 0,6 mg do 49 mg na kg hmoty.

Môžeme hovoriť o stanovených prípustných množstvách?

„Nie sú generálne stanovené, napríklad pre krmivo je 0,1, pre zeleninu 0,05 a čerstvé huby 0,75 mg/ kg. Ale ortuť sa správa zvláštne, prakticky neprechádza do koncových sfér, viac sa dá nájsť v koreňovom systéme, aj to v šupke. Ortuť je viazaná v pôde vo formách, ktoré sú veľmi málo prístupné pre vegetáciu. Na veľké šťastie sú jej formy prakticky nerozpustné. Robili sme z týchto miest aj skúšky vyluhovateľnosti rôznymi extrakčnými činidlami a podiel uvoľniteľných a mobilných foriem ortuti sa pohyboval v desatinách percenta, na hranici detekcie. Čiže celá ortuť ostávala vo zvyšku. Horšie je, keď sú pôdy obsahujúce ortuť vymývané zrážkami a prechádzajú do vodných recipientov. Tak sa ortuť môže kumulovať v sedimentoch tokov a vodných nádrží“.

Takouto vodnou nádržou blízko nás môže byť Ružín.

„Tam je potenciálne nebezpečenstvo, že pôsobením vodných mikroorganizmov v prostredí bez prístupu vzduchu môže dôjsť k metylácii ortuti a prestupu do potravinového reťazca. Metylovaná forma je oveľa toxickejšia a má väčšiu schopnosť kumulovať sa v organizme“.

Ortuť obsahuje aj amalgám, ním sa plombujú zuby. Neškodí zdraviu?

„Nie je jednoznačne dokázaná jeho škodlivosť, i keď v Škandinávskych krajinách sa ho snažia obmedziť. Ortuť viazaná v amalgáme je veľmi slabo rozpustná. Nebezpečnejšia je plynná ortuť, pri výparoch je skôr možnosť naviazania, potom sa môže ukladať v rôznych častiach ľudského tela“.

Aká je teda ortuť? Ak je všade prítomná, vieme s ňou koexistovať?

„Nič iné nám neostáva, lebo zo všetkých zložiek ju nedostaneme preč. Nie je to prvok, ktorý by bol esenciálny, teda potrebný k životu. Ale vieme, že je toxický v prípade, keď je prítomný nad určitú limitnú hodnotu. Napríklad v spolupráci s parazitologickým ústavom som ortuť meral aj v rybách z Ružína. Pre obsah ortuti v rybách je limitná hodnota 0,5 a pre niektoré morské 1 mg/kg. Boli namerané aj vyššie hodnoty, ale: Človek nikdy nezje veľké množstvo rýb, to by ich musel jesť denno-denne, aby mohol absorbovať nejakú neprípustnú dávku. Keď sme už pri rybách, treba hovoriť o vzostupnom poradí. Najmenej ortuti je v bylinožravých a viac sa kumuluje v dravých rybách – napríklad u ostriežov je viac ako povedzme u plotíc."

Ladislav KULIK   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606