magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 29. May 2017,  meniny má
Hravý anjel s veľkým srdcom.
@ Rozhovory a reportáže      Dec 11 2007 - 09:16 GMT




Neviem ako to vyzerá v ozajstnom nebi. Možno je tam všetko farebné, pestré, zaujímavé, magické. Všade sú rozvešané veselé obrázky, anjelici v ufúľaných košieľkach tam miešajú farby, pripravujú modelárske hmoty, prenášajú balíky plátien, posúvajú rámy a stojany. Robia pri tom huriavk, chichocú sa, prekážajú si navzájom. Každý musí mať z pohľadu na tých roztomilých maliarikov príjemný pocit a určite by mal rád aspoň jedného z nich doma. Aspoň na chvíľu. Aby mu namaľoval veselý obrázok. Ako to už býva, ak niekto veľmi chce, ak veľmi po niečom túži, prianie sa niekedy zvykne splniť. Z ničoho nič zašuštia krídla, vrznú dvere a v izbe máte anjela. Taký anjel, pravda, môže vyzerať všelijako, ale povedzme, že tento je ovešaný kapsami plnými farieb a farbičiek, fixiek a farebných ceruziek, pod pazuchami má rolky stočených papierov, na pleci nesie maliarsky stojan a na tvári široký úsmev. A môže sa volať trebárs Helmut.

Predstavte si, že som v takom malom, pestrofarebnom, veselom nebi sedel. Anjel, ktorý ma hostil bylinkovým čajom, síce nemal krídla, ba čo viac, výzorom pripomínal skôr dobromyseľného čertíka, ale zato okolo seba šíril pokoj a pohodu, akú dnes hneď tak nenájdete. Všade naokolo bolo množstvo obrazov, obrázkov a obrázočkov, na mnohých boli práve tí anjelici, ktorí akoby iba čakali, kedy budú môcť vyskočiť z rámov a odletieť rozveseľovať ľudí. Neviem, či sa tak naozaj stane, isté však je, že samotný Helmut už zasa čoskoro odíde zo svojimi farbami a dobrou zvesťou za tými, ktorí ho potrebujú. Možno aj tým veľkým vitrážovým, pôvodne kostolným oknom, ktoré osvetľuje jeho útulný ateliér.

Medzevský maliar a výtvarník Helmut Bistika ide v týchto predvianočných dňoch s deťmi z košickej onkologickej kliniky opäť na tradičný tvorivý výlet. Tentoraz budú spolu pod Tatrami týždeň vyrábať ozajstnú knihu. Napíšu ju, ilustrujú, vytlačia i zviažu.
„Chcem im ukázať, aké je to pekné vytvoriť knihu, zvlášť v časoch, keď sa prestáva čítať. Raz som to už s deťmi robil a dopadlo to super. Prinieslo to nový rozmer v spoločnej tvorbe a všetkých presvedčilo, aká pekná je ručná práca.“

Helmut Bistika sa venuje deťom už dlhé roky. Učí ich, hrá sa s nimi, vymýšľa, maľuje, modeluje, a čo je najdôležitejšie, pomáha im prekonávať mnohé trápenia. Zanietene pracuje s malými onkologickými pacientmi, s deťmi fyzicky i duševne handicapovanými, s rómskymi deťmi, jednoducho, so všetkými, ktoré potrebujú získať sebavedomie, ktorým čosi chýba, ktoré sa trápia. Helmut so svojimi nápadmi a nikdy nevyhasínajúcou aktivitou im rozsvecuje, rozveseľuje, ten malý, často veľmi smutný svet.
„Ja vlastne ani nie som výtvarník v bežnom zmysle slova, ja sa iba hrám. Mňa dokonca k tej umeleckej činnosti priviedli deti. Robil som s nimi odjakživa. Keby nie ich, tak je možné, že sa venujem čomusi úplne inému. Takže sa dá povedať, že teraz deťom vraciam to, čo vo mne voľakedy prebudili."

Ako je Helmut vo svojej tvorbe doslova zrastený s detskou imagináciou, dokázala aj moja naivná otázka, či dva na stene zavesené obrázočky anjelikov maľovali deti alebo on. Prisámvačku som si nebol istý. Bistiku to rozosmialo.

„No vidíte, a o tom to je... Teší ma, že sa stále, napriek veku, viem k deťom priblížiť, že si navzájom rozumieme, a že aj vďaka nim si robím, čo chcem. Žijem v realite, uvedomujem si ju, ale ja chcem mať pokoj od toho dravého sveta naokolo, ktorý sa mi nepáči. Ja chcem mať radosť z toho, čo robím. Nechcem sa zaoberať a trápiť problémami, ale tešiť sa z práce. Dieťa je úprimné, sadne si a hrá sa. To ma fascinuje.“

Bistika robil s deťmi vždy. Voľakedy bol vychovávateľom, potom učil na ZUŠ výtvarnú, a teraz už roky cestuje za deťmi po predovšetkým nemecky hovoriacej Európe. Často ho možno nájsť v Nemecku, Dánsku, Belgicku. Ale navštevuje aj Holandsko, Španielsko, Slovinsko, Poľsko. Venuje sa predovšetkým deťom, ale nielen im. Naposledy sa zúčastnil na akcii Starí – mladí v Belgicku, kde sa spolu so skupinou študentov z piatich krajín zaoberal dôchodcami.

„Chodili sme do domova dôchodcov a vyskúšali s nimi azda všetky výtvarné techniky. Dali sme si s nimi kávičku, boli spolu aj na výlete. Starkí ochotne, ba nadšene spolupracovali. Vždy nás už nedočkavo očakávali, zvedaví, napätí, čo sme to zasa na nich nachystali. Vznikla medzi nami pekná symbióza. Medzi nimi, ktorí sú už na hrane svojho „druhého detstva“ a mojimi mladými pomocníkmi preskočila citová iskra. Bolo to výborné.“

To však ale napriek nespornému úspechu bolo iba také vybočenie z dlhého radu detských podujatí. Len tak úchytkom - v ostatných rokoch Helmut Bistika pracoval s belgickými deťmi na vytváraní umeleckých predmetov a inštalácií z odpadu, do nemeckého Arnstadtu, kde je veľký liečebný komplex pre deti s postihnutým pohybovým aparátom, sa vracia pravidelne už zo päť rokov, chodí tam modelovať s deťmi sochy, maľovať a naposledy pomohol usporiadať dokonca aj veľkú módnu show, na ktorú si deti vyrobili vlastné modely šiat.

„Bolo to dojímavé, a keď deti vyšli na mólo ani som nedýchal, tak mi bilo srdce. Mimoriadne emotívny zážitok.“
Vlani pracoval na príprave podobnej akcie s deťmi v našich Herľanoch a výsledok potom mohli ľudia vidieť v bývalom košickom kine Slovan. Najčastejšie je však predsa len v Nemecku. V Offenbachu robil s deťmi veľkorozmerné bábiky, vystavené potom v miestnom kostole. V Meiningene zasa v miestnom zámockom múzeu kopírovali vystavené obrazy šľachticov, a to tak, že deti ich skladali z nastrihaných kúskov. Potom svoje diela zavesili vedľa originálov.

„Pracoval som aj s nevidiacimi deťmi v Levoči. Oni sú však nielen nevidiace, ale často aj fyzicky a mentálne postihnuté. Je to ťažké, ale dá sa to s nimi. Pravda, oni nemôžu maľovať štetcom, musia priamo rukami. A materiál nemožno kupovať v predajniach pre umelcov, ale v Baumaxe. Používajú špachtle a v rukách musia cítiť drsný stavbársky materiál.“

Nuž, tak. Helmut má z toho, čo robí radosť. Vidno to na prvý pohľad. Je to pokojný, vyrovnaný, dobromyseľný a zároveň veselý človek. On naozaj nie je v prvom rade výtvarník. Je to predovšetkým taký roznášač dobrej nálady, optimizmu a radosti zo života. Darčekov, ktoré sú pre mnohých trpiacich a opustených priam anjelskými darmi. V Nemecku je známy aj z akcie nazvanej Engel ohne Grenze. Anjeli bez hraníc. Platí to naňho bez výhrad. Lieta si kde chce, ale vždy tam, kde ho potrebujú. Bodaj by mu tie jeho krídla ešte dlho vydržali.

Peter PAČAJ   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606