magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 29. May 2017,  meniny má
Desmod: "Nikdy sme netvrdili, že sme originálni...“
@ Rozhovory a reportáže      Feb 05 2008 - 14:07 GMT

Na sklonku minulého roka sa so svojim novým, v poradí šiestym štúdiovým albumom s názvom Kyvadlo prihlásila o slovo jedna z našich v súčasnosti komerčne najúspešnejších formácii – nitrianska skupina Desmod. Vydanie trinásťskladbovej novinky, ktorú kapela vydala pod hlavičkou nového vydavateľa – Universal music ohlásil pilotný singel s názvom Čierna diera , ktorý v krátkom čase ovládol popredné priečky domácich rozhlasových hitparád.

Viac o pozadí príprav novinky sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru so spevákom Máriom ´Kulym´ Kollárom a gitaristom Rišom ´Synčom´ Synčákom.

Po vypočutí Kyvadla mám osobne pocit, že ste v jeho prípade takpovediac troška „stavili na istotu“, na polohu, ktorá sa osvedčila už na minulom albume a ktorá sa medzi vašimi poslucháčmi stretla s asi najpriaznivejšou rezonanciou. Na rozdiel od minulosti ubudlo zvukových experimentov, sústredili ste sa skôr na „drobné“ nuansy, pričom gro albumu tvoria priamočiare rockové skladby s typický melodickými refrénmi...

Rišo Synčák: „My nerobíme pesničky prvoplánovo, štýlom, že toto zapôsobilo na ľudí, tak urobme opäť niečo podobné... Máme skrátka svoj rukopis. O čo nám ide je, aby každý náš nový album bol od tých predchádzajúcich čímsi iný. V prípade Kyvadla sme napríklad v porovnaní s Uhlom pohľadu oveľa viac stavili na vokály, ktoré sme koncipovali v úplne inom duchu, ako v minulosti. Takisto sme sa snažili vniesť do skladieb trebárs jemne etnické prvky – či už nástrojové, alebo i vokálne. Ako napríklad v skladbe Symfónia prázdna. Ako vravím, tie pesničky sme robili s tým, že dopadnú, ako dopadnú...“

Máte teda aj vy sami pocit, že ste sa takpovediac „usadili“?

R.S.: „Sranda je, že doposiaľ nám každý vyčítal, že ešte nemáme svoj štýl, že sa hľadáme... Až pri minulom albume nám ľudia začali vravieť, že sme možno snáď našli svoju polohu. Teraz sme ju možno konečne našli... Inak na tento album sme pripravili iba týchto trinásť pesničiek, ani o skladbu viac. My sami sme s tým materiálom spokojní, i keď, ako to už býva, keď sa na to spätne pozrieme, je pár vecí, ktoré by sme možno dnes urobili trocha inak. Tak či onak si za tým albumom stojíme všetkými desiatimi. I keď na začiatku sme nemali absolútne žiadnu predstavu o tom, aký ten album vlastne bude. Keď sme prišli do štúdia, mali sme vytvorené vyslovene iba základné náčrty skladieb, nejaké spevové linky... Až potom, čo sme do skladieb nakrútili bicie sme spolu s producentom dorábali aranžmány a dodávali jednotlivým skladbám základnú podobu. Ostatné veci a všetky tie nuansy sa robili až úplne na záver.“

V poslednom období ste skúšali nakrúcať v niekoľkých rôznych štúdiách...

R.S.: „Áno, trošku sme hľadali...“

Čo ste hľadali?

R.S.: „Pravdu povediac, sám dobre neviem (smiech). V každom prípade sme dospeli k záveru, že je úplne jedno kde človek nakrúca, podstatné je s kým nakrúca a aká vládne v štúdiu nálada. Myslím, že sme pri nakrúcaní Kyvadla našli tých správnych ľudí, s ktorými by sme chceli určite spolupracovať aj v budúcnosti. Sú to ľudia práve z východu. Chalani, ktorí robili v pražskom Sone a dnes pracujú u Mira Táslera.“

Pokiaľ viem, pôvodne ste chceli nový album nakrúcať až tento rok..?

Kuly.: „Pôvodne áno, no vzhľadom na to, že sme medzičasom zmenili vydavateľa sme ho napokon nakrútili o čosi skôr. I keď, podľa môjho názoru sa Uhol pohľadu mohol kľudne ešte nejaký čas, minimálne pol roka ´niesť´ s tým, že ešte by sme z neho dokázali vybrať nejaké single. Nový vydavateľ však od teba vyžaduje nejakú aktivitu a nemôže čakať povedzme rok, kým kapela nakrúti album. To je v celku pochopiteľné.“

Poznačil teda prípravy novinky určitý tlak z „termínov“?

Kuly: „Ja by som to nenazval tlakom. Je to prosto pre kapely povinnosť – keď zmení vydavateľa, tak v rámci dobrých vzťahov v dohľadnej dobe vydá nový album.“

R.S.: „Na druhej strane, medzi vydaním Uhla pohľadu a Kyvadla uplynul cirka rok a pol, takže nešli v nejakej tesnej náväznosti za sebou. Aj v minulosti sme vydávali albumy zhruba v rovnakom časovom odstupe. Keďže na jar nám u nášho bývalého vydavateľa výjde výberový album, chceli by sme si dať nejaký čas pauzu a nový album vydať až niekedy o dva roky. Nejaké nápady už dokonca máme, no ešte sme ich spolu nekonzultovali.“

Keď sme sa bavili o smerovaní kapely... Keď si človek vypočuje skladby ako povedzme Lavíny a podobne – cítiť z nich ovplyvnenie klasickými rockovo/metalovými formáciami... Je to iba môj pocit, vy to možno vnímate inak...

Kuly: „asi za to môže do určitej miery zmena zvuku...“

R.S.: „My sme sa nikdy netajili rôznymi vplyvmi. Nikdy sme netvrdili, že sme originálni...“

Možno je to aj tým, že bez rôznych tých elektronických prvkov viac vynikne ten číro rockový element...

R.S.: „My sme si tentoraz povedali, že pri nakrúcaní nebudeme takmer vôbec využívať elektroniku, respektíve iba veľmi minimálne. Využili sme akurát zvuky klávesov, ktoré nám trošku pripomínali synth popové kapely 80.rokov,z čoho sme boli v celku dosť nadšení. Napríklad pesnička Kamenné ruže nám už od prvého momentu, doslova odkedy som priniesol prvý riff pripomínala skladbu z bondovky. Dokonca sme jej dali pracovný názov Chris Cornell - podľa jeho skladby do Cassino Royale. Podľa toho sme potom pristupovali aj k tvorbe aranžmánov, i keď to v konečnom dôsledku aj tak znie ako Desmod.“

Kuly: „Podľa mňa nie je nič zlé na tom, ak sa niečím inšpiruješ. Je to predsa úplne normálne. Na západe sa kapely normálne priznávajú k tomu, čím sú inšpirovaní. Napríklad My Chemical Romance otvorene povedia, že sú inšpirovaní Pink Floyd a Queen, zatiaľ čo tu, keď niečo také povieš tak ťa okamžite obviňujú z toho, že kopíruješ... Kto má ale na Slovensku vlastnú muziku? Pochopiteľne, okrem Ivana Táslera...?“

Myslím, že tí, ktorí túto kapelu jednoducho nemajú radi jej nevyčítajú nejaké kopírovanie, skôr určité ústupky, ktoré ste museli urobiť na to, aby ste sa stali úspešnými...

R.S.: „Pozri... Zrejme dobre poznáš kapelu System Of A Down. Kedysi ma neskutočne upútal ich prvý album. Vravel som si – toto je kapela, ktorá hrá moderný hardcore, osobitý, špecifický. Potom vydali druhý album, ktorý bol tak pol na pol. Polovicu tvorili také tie „brutálne“ pesničky a druhú polovicu skladby, ktoré boli už viac komerčnejšie, ktoré išli už do toho ethna. Zrazu zistili, že práve tie ethno prvky majú u poslucháčov veľký úspech, takže na treťom albume už mali takýchto skladieb viac, zatiaľ čo nasledujúce sa už niesli takmer výlučne v tomto duchu. Takisto Tankianov sólový projekt... Mne osobne sa ten album inak veľmi páči. Je to skrátka vývin. Mnoho kapiel sa hľadá, rovnako tak aj my. Ťažko povedať... Aj keď som spomínal, že sme si konečne našli polohu, v ktorej sa cítime dobre nie je vylúčené, že ďalší album bude zase úplne iný.“

Súčasťou novinky je ďalšie dueto so Zuzanou Smatanovou. Opäť teda vstupujete do tej istej rieky...

Kuly: Čiernobiela je pesnička, o ktorej sme hneď odzačiatku vedeli, že to bude dueto. Akurát sme nevedeli, s kým ho naspievam. Keď sme si predstavovali, čo by v nej mala dotyčná speváčka spievať, aké špeciálne ´vetríky´, ktoré som mal vymyslené, tak nám z toho vyšli iba dve „kandidátky – Jana Kirschner a Zuzana. Keďže Jana má momentálne inú prácu, oslovili sme teda Zuzanu. Tá to tej skladby vniesla nie len špecifickú atmosféru, ale aj kus seba.“

R.S.: Určite sme nechceli, aby ju ľudia porovnávali so skladbou Pár dní. Schválne sme tú skladbu koncipovali v úplne inom duchu.“

Kuly: Pár dní je v podstate ´ľudovka´ - taká jednoduchá vec. Čiernobiela je skladba, ktorá má podľa môjho názoru väčšiu výpovednú hodnotu. Dokonca to vyzerá tak, aj keď sme s tým pôvodne nepočítali, že by z nej mohol byť v budúcnosti aj singel. Uvidíme.“

Mám pocit, akoby ste v poslednom období začali klásť trocha väčší dôraz na texty...

Kuly: „Prakticky celé Kyvadlo je o vzťahoch – o vzťahu muža k žene. De facto ide o koncepčný album. Jedinou ´tematickou´ výnimkou je akurát skladba Zachráň sa kto môžeš, ktorej text, priznávam, môže vyznieť troška ´timkoidne´. Text tej skladby hovorí o tom, že vždy sú okolo teba nejakí ľudia, ktorí ťa poučujú, ktorí ti chcú kázať, ľudia, pred ktorými je lepšie utiecť. Ja však nechcem byť tým kazateľom. Nechcem šíriť prostredníctvom svojich textov nejaké ´veľké´ odkazy. Skôr sú to také naše postrehy. Na druhej strane nie sme kapela, ktorá by stavala na humorné texty, to zase nie. Myslím, že musia byť aj také kapely, ktorých piesne si človek pustí aj keď prežíva ťažké chvíle. Veď kedy je človeku najlepšie? Keď sa vyplače. Keď zo seba vypustí všetok smútok.“

R.S.: „Najväčšie zadosťučinenie pre každého textára je, keď za ním dôjde človek a povie, že ho ten a ten jeho text oslovil a povie mu svoju verziu toho, ako ten text vníma. Aj keď tebe je jasné, že jeho pôvodný zmysel spočíva v niečom inom, ľudia majú ambície si ho interpretovať po svojom. A to je podľa mňa znakom dobrého textu. Nevravím, že naše texty sú najlepšie, no súdiac podľa reakcií poslucháčov viem, že sa nájde dosť takých, ktorých oslovujú.“

Je však rozdiel, keď tá rezonancia pochádza od trinásť, štrnásť ročného poslucháča, alebo od dospelého človeka, ktorý už niečo prežil, má už čosi za sebou...

R.S.: „Práveže som zaregistroval, že naše skladby oslovujú vekovo tých starších poslucháčov. Dokonca aj takých, ktorí sú starší od nás.“

Kuly: „Na druhej strane, ja v tom nevidím nič zlé, ak na naše koncerty chodia decká. Pamätám si dobre na časy, keď som ako dvanásťročný začal chodiť na Tublatanku...“

V konečnom dôsledku k tomu úspechu, ktorému sa Desmod v ostatnom čase teší ste sa dopracovali práve vďaka poslucháčskej omladine, ktorá kedysi veľmi nadšene prijala váš prelomový singel Hemeroidy...

R.S.: „Ale áno, to je pravda, tá skladba nám pomohla dostať sa do širšieho povedomia. Na druhej strane, je to skladba už tri roky stará, čiže tí ľudia, medzi ktorými zarezonovala a ktorí mali pätnásť majú dnes osemnásť a stále chodia na naše koncerty, aj keď už veci okolo seba vnímajú inak, ako vtedy. A to je dobré.“

Nepríde vám to troška paradoxné, že žiadny z vašich najúspešnejších singlov – ako spomínané Hemeroidy, tak Pár dní v podstate nepatria medzi skladby, ktoré by boli charakteristické pre vašu tvorbu?

Kuly: „Tie skladby si prosto vybral vydavateľ. Kapela nemá na výber singlov až tak veľký vplyv. „

R.S.: „Áno, sme v prvom rade rocková kapela, no na druhej strane nemá význam nasadzovať do rádií skladby, o ktorých je už vopred jasné, že prosto neuspejú. Tým, že nám vydavateľ dáva určitý obnos peňazí na to, aby sme mohli vydávať albumy, musíme mu priniesť zároveň nejaké peniažky naspäť. To je normálna komerčná matematika.“

Pripravované turné by ste vraj opäť radi poňali vo veľkom štýle...

R.S.: „Presne tak - s kvalitným hudobným a svetelným aparátom. Radi by sme totiž v rámci vlastného turné poskytli ľuďom silnejší zážitok, ako majú z našich vystúpení v rámci festivalov a podobne. Skrátka, aby sme to výrazne odlíšili. Začíname 25. marca práve v Košiciach s tým, že ako hostia sa na všetkých koncertoch predstavia kapely Chinaski a Metropolis. V rámci samotného koncertu chystáme takisto niekoľko prekvapení. Keďže v minulosti nám napríklad niektorí ľudia vyčítali, že koncert v trvaní hodinky a štvrť im príde krátky, rozhodli sme sa, že tentoraz bude naše vystúpenie trvať dve hodiny s tým, že na pódiu budeme mať aj niekoľko hostí, ako napríklad tri vokalistky a tak ďalej. Nechajte sa prekvapiť.“

Igor PETRUŠKA
Foto: autor   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606