magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 20. Oct 2017,  meniny má
Kliešte aj v zime.
@ Rozhovory a reportáže      Feb 07 2008 - 09:39 GMT

S nástupom teplých jarných dní ožívajú po zimnom spánku kliešte a znepríjemňujú nám pobyt v prírode. Najmä po návrate domov, ak sme si priniesli aspoň jedného pricicaného. No málokto však vie, že na Slovensku máme aj kliešte, ktoré naopak sú aktívne v zimných mesiacoch.

„Dospelé samičky kliešťa lesostepného, odborne Haemaphysalis inermis, číhajú na svojich hostiteľoch aj v zimných mesiacoch, od októbra do júna, kým ich potomstvo - larvy a nymfy sa vyvíjajú od jari do jesene. Samček zase číha na hostiteľov preto, aby tam našiel cicajúcu samičku a počas jej hodovania ju oplodnil. Kliešť lesostepný je niečo menší a svetlejší ako kliešť obyčajný, od ktorého sa na prvý pohľad líši okrúhlejším bruškom. Kliešť obyčajný sa podobá jablkovému jadierku“, uvádzajú to doc. MVDr. Branislav Peťko, CSc., a RNDr. Viktória Majláthová, PhD., z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach.

Už slovenský názov „kliešť lesostepný“ prezrádza, kde sa s ním môžeme stretnúť. Sú to suchšie lesostepné biotopy na juhu Slovenska. A jednou z atraktívnych a turisticky známych oblastí, kde sa kliešť lesostepný vyskytuje je aj Slovenský kras.
„ Patrí medzi miestne rarity aj Zádielskej doliny, kde spestruje pomerne bohatý zoznam vzácnych až endemických druhov živočíchov i rastlín“, spresňuje docent Peťko.

Kliešť lesostepný však nie je jediný externý kliešť, s ktorým sa môžeme v Slovenskom krase počas roka stretnúť. “Je ich tam celé kvarteto. Žije tam aj jeho blízky príbuzný kliešť stepný (Haemaphysalis punctata), ktorý uprednostňuje ešte suchšie stepné biotopy, lúky s rozptýleným krovím. V Slovenskom krase sa vyskytuje ďalšia kliešťová zvláštnosť, pijak stepný, náš najväčší kliešť“, upozorňuje na tohto priam obra medzi kliešťami B. Peťko. Ten Patrí do rodu Dermacentor. Jeho hnedo-biele sfarbenie chrbtového štítka mu vyslúžilo prezývku „maskáčový kliešť“. Podobne ako kliešť lesostepný uprednostňuje suchšie stepné oblasti s rozptýlenou krovitou vegetáciou. Slovenský kras je jeho najznámejšou lokalitou na Slovensku. Kliešťové kvarteto dopĺňa nám všetkým dobre známy kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý má radšej listnaté lesy, no nepohrdne ani tienistými pásmi krovia Slovenského krasu.
Možno si niekto pomyslí, či sa tieto kliešte „nepobijú“ medzi sebou, keď sa vyskytujú na rovnakom území a navyše číhajú na tých istých hostiteľov. Nuž nepobijú!, hovorí lebo múdra príroda im to zariadila tak, že im „podelila“ miesta výskytu i ročné obdobia. Vedci tento fenomén pomenovali ekologickou nikou. Podelenie si času „stolovania“ nazvali sezónnou nikou, priestorovú niku na Slovensku prezrádzajú ich slovenské názvy: stepný, lesostepný, lužný, obyčajný. A to nie je všetko. Podelili si aj hostiteľov, niekto má radšej cicavce, iní vtáky, či dokonca jašterice. Alebo aj všetko naraz.

Kliešť obyčajný má rád mierne teplé a mierne vlhké prostredie listnatých lesov. Prebúdza sa v marci až apríli, v máji a júni je ich v prírode najviac, v horúcich letných mesiacoch má „siestu“ a opäť sa preberie počas babieho leta. O niečo otužilejší je pijak stepný. Ten ožíva po roztopení sa snehu koncom februára a v marci, v apríli má vrchol aktivity a k sieste sa uloží po odkvitnutí agátov. Tú na rozdiel od kliešťa obyčajného dodržuje dôkladne. Opäť sa prebudí až v jeseni a môžeme ho stretnúť až do napadnutia snehu a ojedinele i počas miernych zím.

„V posledných rokoch vplyvom globálneho otepľovania sa jeho zimný spánok výrazne skracuje. Náš prvý spomenutý kliešť lesostepný je ľadovým medveďom medzi kliešťami. Dospelé kliešte sú aktívne od októbra do júna a prestávku nemajú ani v zime. A nevadia im ani tvrdšie mrazy. Stačí mu trocha teplých slnečných lúčov“, popisuje tento vedec kliešťov a pokračuje .

„V jarnom období a v jeseni mu čiastočne v suchších stepných biotopoch sekunduje kliešť stepný. V neskorej jeseni a na jar sa môžeme stretnúť so všetkými štyrmi druhmi kliešťov naraz. Ak by sme dobre hľadali, tak v psích búdach, a to aj cez zimu by sme našli aj piaty druh kliešťa, kliešťa ježieho. Na rozdiel od predošlých externých alebo pastviskových kliešťov je kliešť ježí hniezno-norovým druhom. Tých je na Slovensku väčšina a určite sú aj v Zádielskej doline. Miesta je tu pre všetkých. Veď nie nadarmo je Zádielska dolina národným parkom. A raritou je aj bohaté spektrum kliešťov. Veď z externých slovenských druhov zostali už len dva druhy, kliešť lužný a pijak lužný. Tie si však „máčajú“ nohy v lužných lesoch pozdĺž Dunaja a v Medzibodroží. Aj keď všetky tieto kliešte prenášajú rôzne choroby na ľudí i zvieratá, sú to obdivuhodné tvory so zaujímavými životnými zvláštnosťami a príbehmi“.

-lak   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606