magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 24. Nov 2017,  meniny má
Sunshine: Vymaniť sa z negatívnych emócií...
@ Rozhovory a reportáže      Mar 31 2008 - 19:58 GMT

Košický IC Culture Train – Centrum súčasných umení hostil v piatok na svojom pódiu jedno v súčasnosti z najrešpektovanejších českých hudobných zoskupení, formáciu Sunshine. Zoskupenie vedené charizmatickým spevákom a gitaristom Karlom "Kayom" Buriánkom vzniklo v roku 1995 v Táboře. Vďaka snahe a ambicióznosti sa skupine podarilo v priebehu tej čosi viac, ako jednej dekády svojej existencie úspešne etablovať aj na zahraničnej hudobnej scéne. Na ich úspešnom titule Moonshower and Razorblades z roku 2005, konkrétne v skladbe Neon Religion si hosťovsky zaspievala trip-hopová ikona Tricky. Samotná skupina charakterizuje svoj štýl ako melodický mix rocku, new wave a elektroniky s prvkami tanečnej hudby.

Kostru premiérového vystúpenia Sunshine v metropole východu, ktoré prilákalo do IC-čka skutočne slušný počet poslucháčov tvorili skladby z ich zatiaľ posledného štúdiového albumu s názvom Dreamer, ktorý uzrel svetlo sveta v minulom roku, no Kay a spol. doplnili svoj koncertný setlist aj o zopár kúskov zo starších počinov. Priznám sa, už dlho som nebol na koncerte formácie, ktorá by disponovala tak po všetkých smeroch profesionálnym prístupom ako práve táto partia. Zjavne spokojné publikum si ešte v závere vynútilo od účinkujúcich „povinný“ prídavok, ktorý však už predstavoval definitívny záver tejto pôsobivej rockovej jazdy, ktorú, a to snáď nevravím len za seba, by sme si v dohľadnom čase iste radi zopakovali.

Krátko po zvukovej skúške, ktorá sa kvôli technickým problémom o čosi „natiahla“, čím sa zároveň o čosi posunul aj začiatok koncertu, sme s Kayom a gitaristom Jiřím Koubom uskutočnili nasledujúci rozhovor.


Váš posledný album Dreamer mnohých zaskočil svojou melodickosťou. Podľa môjho názoru ste však už na jeho úspešnom predchodcovi Moonshower and Razorblades naznačili, že aj týmto smerom sa vaše cesty môžu uberať...

Kay: „Tie elementy sa nevyskytovali iba na Moonshower and Razorblades, ale i na predchádzajúcich albumoch. V podstate existujú dva základne prvky, z ktorých vychádza všetko, čo robíme. Jedným je naša inklinácia k tomu, na čom sme vyrastali – naše inšpiračné zdroje. I keď u každého z nás je to individuálne, v globáli sme počúvali veľa post punku, novej vlny a vôbec hudby, ktorá z toho vychádzala. Na našich raných albumoch sú dosť patrné povedzme vplyvy The Cure, ktoré nami v podstate celú dobu presakujú akurát s tým, že občas boli prekryté nánosom, povedal by som, noiseového balastu. Ako teda vravím, v našom prípade teda nešlo o žiadnu radikálnu zmenu, ale iba priame vyústenie toho, čo sme robili aj v minulosti. Teraz to dostalo akurát trocha inú formu, pretože sme sa rozhodli, že skúsime urobiť veci, ktoré by fungovali aj bez všetkých tých našich ´pomocných´ častí, z ktorých sa skladá náš zvuk. Skrátka, aby tie skladby mohli fungovať ako obyčajné pesničky. A to si myslím, že sa na Dreamer podarilo.“

Práve to je na tejto kapele podľa mňa dosť zaujímavé, že ste schopní vyprodukovať trebárs i dva rozdielne znejúce albumy bez toho, že by ste v jadre zmenili hudobný štýl...

Kay: „To je pravda, no treba spomenúť ešte jednu základnú vec, ktorú si však sami do dôsledkov ani neuvedomujeme, skôr iba rámcovo a to je nálada, ktorá prechádza našou tvorbou. Moonshower and Razorblades bol album, ktorý vznikol za určitých podmienok, čo sa do jeho zvuku a celkovej atmosféry dosť výrazne pretavilo. Takisto ako fakt, že sa na jeho prípravách podieľalo po producentskej stránke viacero ľudí, zatiaľ čo v prípade Dreamer-a sa produkcia odohrávala viac menej v našej réžii. Samozrejme, s prispením nejakých hostí. V celkovom vyznení bol minulý album v porovnaní s Dreamer-om viac nihilistický, svojim spôsobom zúfalý, akoby na hrane. I keď nie vždy všetko na ňom vychádza z našich vnútorných zážitkov a pocitov, ale skôr z toho, že k tomu človek tak akosi inklinuje. Aj to bol dôvod, prečo si nás niektorí zaškatuľkovali ako v jadre „negatívnu“ kapelu, ktorá vyžaruje nihilistické emócie, čo sa v prípade Dreamer-a otočilo doslova hore nohami a ten album je odľahčený o všetky tieto záležitosti, z ktorých sme sa tentoraz, možno aj trocha programovo, chceli vymaniť. Tak, aby sa pri tých skladbách mali ľudia chuť zabávať a nie riešiť tie ponuré záležitosti, ktoré pre nás boli predtým dôležité.“

Dá sa to chápať tak, že v prípade albumu Dreamer ste kládli väčši dôraz na hudbu ako na texty?

Kay: „V prípade textov sa žiadna zásadná zmena neudiala. Stále sú rovnako sarkastické, ako predtým. Skôr ako príbehy sú to však iba také čriepky a momenty zlepené dohromady. Akési ´neuchopiteľné´ básničky, v ktorých sú rôzne mnohovýznamové odkazy, ktoré ľuďom umožňujú vsúvať si do nich vlastné významy, čo je podľa mňa veľmi zaujímavá hra. V globáli možno povedať, že v prípade albumu Dreamer sme išli viac po forme, ako po obsahu.“

Nakrúcanie albumu ste realizovali na troch rôznych miestach za spolupráce rôznych zvukových majstrov. Neobávali ste v tejto súvislosti určitej zvukovej „rozštiepenosti“. Predsa len, každý z tých ľudí, ktorí sú zároveň známi aj ako producenti má svoj špecifický „rukopis“...

Kay: „ Ono je to vždy tak trocha lotéria. Mohlo to výjsť a nemuselo... Priznám sa, trocha sme sa toho báli, aby ten album napokon neznel tak, že bude predstavovať určité segmenty, ktorá na seba možno budú v istých fázach nadväzovať, no inak budú, vzhľadom na to, že na nich kolaborovali rôzni ľudia, či už náladou, alebo celkovým vyznením rozdielne. Napokon sa to, možno ani nie našim pričinením, podarilo pekne zlepiť dohromady.“

Jiří Kouba (gitara): „Dosť veľkú úlohu v tomto ohľade podľa mňa zohral už spomínaný fakt, že sme si celý ten album produkovali sami. Zvuk bol tým pádom vopred daný, čiže v tej finálnej fáze sa nám to podarilo celkom dobre spojiť. Ale bolo to dosť veľké riziko, pretože štyri veci s nami nakrúcal Bernd Burgdorf, ktorý s nami spolupracoval už pri prípravách Moonshower and Razorblades, čiže tá latka bola postavená naozaj dosť vysoko.“

Kay: „Navyše ide o človeka, ktorý má dosť výrazný rukopis. Keďže zároveň aj časť albumu mixoval, z finálnej mixáže sme mali trocha strach – aby, ako som už spomínal, neboli medzi jednotlivými skladbami príliš veľké indiferencie.“

Prečo ste chceli využiť oboch na jednom albume?

J.K.: „Vraveli sme si, že takto to bude pestrejšie. Navyše sme chceli skúsiť aj iných ľudí, ktorých sme mali vyhliadnutých.“

Kay: „Čiastočne to ovplyvnil aj fakt, že tí ľudia sú časovo natoľko zaneprázdnení, že spolupracovať na prípravách celého albumu by jednoducho nemali čas a myslím, že ani chuť. Napríklad Bernd nám povedal, že s nami bude pracovať rád, ale na prípravy celého albumu nebude mať čas, takže si iba vyberie veci, ktoré mu budú najviac sedieť. Tak sa aj stalo. Pokiaľ by sme mali záujem s ním spolupracovať na celom albume, kvôli jeho vyťaženosti by sa to poriadne natiahlo – trebárs i o pol roka.“

Práca s tak skúsenými odborníkmi vo svojom fachu však musí byť sama o sebe veľmi inšpirujúca – predovšetkým čo sa práce so zvukom týka...

Kay: „Podstatný moment je však ten, že všetci tí ľudia, s ktorými sme spolupracovali do dôsledku rešpektovali našu voľbu, naše požiadavky. Dokonca aj spolupráca s Berndom, ktorý má veľmi osobitý štýl práce a chce si robiť veci po svojom, bola dopredu presne ´nastavená´, pretože sme presne vedeli, čo od neho chceme. Dali sme mu presné indície ako chceme, aby to znelo, takže on nám to v podstate iba ´opracovával´. On k práci pristupuje dosť dogmaticky, ba povedal by som puntičkársky. Predovšetkým čo sa týka spevov. A aj to bol dôvod, prečo som s nim chcel pracovať. Štýl, akým pracuje so spevmi, ako ich edituje, nahráva a potom vo výsledku mixuje je diametrálne odlišný od štýlu práve ostatných ľudí, s ktorými sme spolupracovali. Napríklad James Cook naopak stavia na autenticitu, takže chce jeden take, ktorý bude perfektný a ktorý nebude veľmi strihať a zliepať, nechce robiť overduby... Skôr sa totiž drží pravidla, že pokiaľ je melódia silná sama o sebe, je úplne jedno, či s ňou človek robí rôzne čary máry, alebo ju pustí von v naturálnej podobe. To teda znamená, že v prípade oboch týchto ľudí ide o totálne odlišné uhly pohľadu na veci, no práve tým, že sú tak rozdielne sa v konečnom dôsledku vzájomne dopĺňali.“

Aj napriek tomu, že ako v Česku, tak na Slovensku existujú štúdia vybavené na minimálne európskej úrovni, čo sa týka práce so zvukom – tunajším majstrom prosto chýbajú skúsenosti so širším žánrovým spektrom – čo na druhej strane možno čiastočne pripísať aj na vrub pomerne jednotvárnej hudobnej scéne...

Kay: „Bez toho, že by som si chcel prihrievať polievočku si myslím, že slovenská hudobná produkcia je ďaleko menej konzervatívna, ako česká. Ľudia tu sa na celkový zvuk pozerajú úplne inak. Nejde im len o to, či je povedzme basa nahraná čisto a či je celkový prejav hudobníka dokonalý, ale či má tá, či oná nahrávka v sebe nejaký ´sex´, či je natoľko zaujímavá, aby bola schopná obstáť aj vonku. Podľa mňa je kritérium na dobrý album to, že keď si dá človek do iPodu povedzme desať albumov, tak by pri prehrávaní nemal medzi tými albumami, bez ohľadu na žáner poznať, kde a s akým pocitom vznikali. Mal by z nich mať štandardný pocit, že toto je hudba, ktorá ho baví a basta. To sú primárne kritéria, ktoré by mali rozhodovať o tom, čo je kvalitné a čo nie a nie riešiť, že človek po prvých piatich sekundách pozná, čo je nakrúcané v Česku... Myslím, že ľuďom u nás dosť chýba nadhľad. Hľadajú dokonalosť inde, než by ju mali hľadať. Hudba je v prvom rade zábava. Ak budem mať chuť pri hudbe filozofovať, tak si nájdem nejaký okrajový žáner, ktorý bude napĺňať moje intelektuálne potreby. Hudba, akú robíme a akú počúvame mi je, ako vravím, predovšetkým o zábave. Samozrejme, dôležitý je aj ten feedback od poslucháčov, pretože ide do istej miery o komerčný produkt, ktorý ľuďom ponúkame.“

Čo považujete za zlomový okamih čo sa týka presadenia sa na zahraničnej scéne?

Kay: „Vždy sme boli veľkými hudobnými fanúšikmi a dodnes nimi stále sme. Čo sme chceli bolo, prispieť k tomuto nášmu nadšeniu aj nejako aktívne a preto sme založili kapelu. Žiaľ, ten satelit možností koncertovania ako v Česku, tak na Slovensku je dosť obmedzný, takže nás to automaticky nútilo expandovať aj mimo hranice republiky. Mali sme to šťastie, že sme už na začiatku vydávali albumy po celom svete, byť aj pod hlavičkami nezávislých vydavateľstiev. Tým pádom sme mali celosvetovú distribúciu, čo nám dosť pomohlo. Po čase sa povedzme objaví niekto, kto má záujem ten album priblížiť ľuďom aj na inom kontinente, väčšinou automaticky chce, aby sa tam tá kapela predstavila aj naživo. Nesie to síce so sebou rôzne riziká, je za tým množstvo odriekania a ťažkostí, no keď sa človek rozhodne, že to podstúpi a obetuje sa preto, tak sa mu to skôr, či neskôr určite vráti.“

Kedy sa to vo vašom prípade ´zlomilo´a vy ste takpovediac prestali vystupovať za pivo a párky?

Kay: „No, my to občas robíme dodnes (smiech). Samozrejme, v posledných rokoch sa situácia dosť zmenila. V určitom momente sme sa však museli rozhodnúť, či to chceme naďalej robiť vyslovene iba ako zábavu, alebo sa chceme hudbe venovať naplno. Pochopiteľne, je to vážny krok, ktorý so sebou nesie aj určité dôležité rozhodnutia, ktoré sme urobili a za ktoré sme aj niečím zaplatili...“

Aký bol najväčší kompromis, ktorý ste v tejto súvislosti museli učiniť?

Kay: „V našom prípade ani nemožno hovoriť o nejakých zásadných kompromisoch. Skôr to bolo o tom, že sme od určitého momentu museli rezignovať na svoje súkromie, pohodlie a tak a pokorne prijímať všetky tie strasti, spojené s tým, že sa človek rozhodne venovať hudbe naplno. Keď človek ide na turné, ktoré trvá dva a pol mesiaca tak si to nie vždy užíva. Samozrejme, niektorých elementov si môže užiť, no v konečnom dôsledku je to veľmi náročná otročina. Tá môže priniesť svoje ovocie, ale človek nikdy vopred nevie, ako to celé dopadne.“

Mnohé kapely nemajú absolútne žiadne ambície preraziť v zahraničí. Vraj načo, keď aj tak nemajú šancu, pretože „na Západe“ je nepreberné množstvo rovnakých, či lepších kapiel...

Kay: „Ono to tak totiž naozaj je. Kapela, ktorá u nás môže vypredávať štadióny sa vo chvíli, keď prekračuje hranice smerom na západ zaradzuje medzi obrovské množstvo kapiel, ktoré musia tvrdo bojovať o svoje miesto na slnku. Musia si ho vybojovať tým, že budú pracovití a že budú prinášať niečo, čo ich bude odlišovať od ostatných. To je limitované jednak talentom, no z veľkej časti prácou. Jednoducho bez tvrdej práce to nejde. Navyše za svoju prácu musia niesť plnú zodpovednosť, ako v ktoromkoľvek inom zamestnaní.“

Hosťovská účasť Trickyho na albume Moonshower and Razorblades v médiách dosť zarezonovala, i keď si v podstate zaspieval iba v jednej skladbe...

Kay: „Ono to nebolo o tom, že by sme hľadali spôsob, kým by sme si ten album vylepšili. To nie. Celé je to úplne tristné. V čase, keď som nakrúcal spevy na album som dosť počúval Trickyho album Pre-Millenium Tensions, ktorý vnímam ako jeho úplne zásadný počin. Keď som raz tak počúval nejaké edity z nahrávania, odrazu ma napadlo, že by sa do jednej zo skladieb dosť hodil jeho hlas, ktorý by v nej vytvoril určitú zaujímavú náladu. Zhodou okolností sa práve v tom čase presťahoval do LA a manažoval ho ten istý človek, ktorý mixoval a produkoval náš album. Prostredníctvom manažérov sa to teda celé dohodlo, prišiel do štúdia a nakrútil tam tie svoje vokály. Vyznelo to skôr ako kamarátske hosťovanie, spolu sme potom boli ešte aj kdesi na pive... On z toho v podstate nemal nič, my takisto. Ani sme sa nesnažili si na tom postaviť promotion. Vnímali sme to vyslovene ako taký bonus na tom albume. Samozrejme, média sa toho chytili.“


Igor PETRUŠKA
Foto: autor   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606