magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 23. Aug 2017,  meniny má
"Jarné jazzáky" v Infiniti Aréne.
@ Rozhovory a reportáže      Apr 14 2008 - 14:39 GMT

Bratislavské jazzové dni patria bezpochyby medzi najprestížnejšie žánrové podujatia svojho druhu u nás, s vysokým renomé aj ďaleko za hranicami Slovenska. Záujem dostať sa na tento sviatok jazzovej hudby, ktorý každoročne na jeseň priláka do Hlavného mesta hudobných fajnšmekrov z celého Slovenska i zo zahraničia je naozaj obrovský, pričom tí, ktorí si nestihnú zaobstarať vstupenky včas majú väčšinou jednoducho smolu... Zrejme aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa organizátori rozhodli výjsť všetkým jazzuchtivým v ústrety a rozšírili festival aj o takzvané „jarné jazzáky“. Čo je však najdôležitejšie, v ich rámci si môžu koncerty špičkových reprezentantov žánru vychutnať okrem Bratislavy aj poslucháči v ďalších dvoch slovenským mestách – Žiline a Košiciach.

Headlinerom tohoročných „jarných jazzákov“ bola hviezda skutočne veľkého kalibru – rodáčka z Kanady avšak už pár rokov pôsobiaca v Spojených štátoch, jedna z najrešpektovanejších basgitaristiek na svete – Rhonda Smith zo svojou skupinou Karma Deuce. Vystúpenie tejto talentovanej hráčky, ktorá má na svojom konte spoluprácu s takými osobnosťami ako Prince (v jeho sprievodnej formácii New Power Generation pôsobila celú dekádu pozn.aut.), George Clinton, Chaka Khan, Erikah Badu, Beyoncé, či Justin Timberlake však nebolo zďaleka jediným lákadlom festivalu, ktorý mal počas uplynulej soboty už po druhýkrát zastávku aj v košickej Infiniti Aréne.

Ako prvých uviedol v sobotu pred síce nie úplne, za to však prinajmenšom slušne zaplneným hľadiskom ´Starej športovej haly´ moderátor večera Tibor ´Apa´ Egry kvarteto v obsadení Marián Čekovský (klávesy), Henry Tóth (gitara), Emil Frátrik (bicie) a Pavol Jeňo (trúbka). Priznám sa že koncert tohto zoskupenia, ktorého minimálne dvaja členovia patria v rámci svojho nástroja medzi domácu špičku predstavovalo pre mňa osobne jedno z najpríjemnejších prekvapení celého festivalu. Priznám sa, bol som veľmi zvedavý čo Čeky (ktorý v ten deň mimochodom oslávil svoje 31.narodeniny pozn.aut.) so svojimi spoluhráčmi v rámci svojho koncertu ponúkne. Úprimne povedané, v prípade, že by opäť išlo o blok postavený na tradičnej improvizácii, bol som pripravený zvrtnúť sa na opätku a tú necelú hodinku radšej stráviť kdesi na káve. Avšak to, čo kvarteto v rámci svojho setu ponúklo ma napokon, takpovediac pripútalo k palubovke. Už pri počúvaní prvej kompozície bolo jasné, že páni na toto vystúpenie naozaj nacvičovali. Ich repertoár, čuduj sa svete, tvorili kompozície s presne stanovenou dĺžkou a štruktúrou. Teda aspoň tak pôsobili „zvonka“. Teda žiadne siahodlhé improvizácie na jeden groove, ktoré bola schopná ukončiť snáď iba smrť niektorého z členov... To, čo páni ponúkli bola jedna príjemná muzika, síce nie pre nejakého náročnejšieho poslucháča, skôr v štýle „easy listening“, v každom prípade však uchu lahodiaca a v neposlednom rade veľmi kvalitne zahraná. Aj napriek tomu, že v rámci tohto projektu sa zišli tri výrazne hráčske a v konečnom dôsledku i osobnostné individuality, boli tieto schopné zapojiť všetko svoje úsilie v prospech celku, a to bolo z ich produkcie jednoducho cítiť. Nehovoriac už o krásnej ukážke hráčskej empatie, ktorú preukazovali hudobníci vo chvíľach, keď niektorá z kompozícii ponúkala priestor aj trocha zaimprovizovať. Klobúk dole pred Čekym, ktorý paralelne jednou rukou „pálil“ klávesové groovy a vyhrávky a druhou rukou, na druhom klávese suploval basgitaru. Na druhej strane, so „živým“ basgitaristom by to malo nesporne väčší šmrnc. Úspech žali nie len u publika, ale i kolegov – hudobníkov. Ich produkcia sa, ako som mal možnosť vidieť, zjavne zapáčila a jednej z ďalších hviezd večera – francúzskemu multiinštrumentalistovi Minovi Cinelimu, ktorý si ich set vychutnával skraja pódia. Páni hrali naozaj luxusne. Pre mňa osobne išlo o Čekyho najlepšie vystúpenie aké som mal možnosť vidieť, v rámci ktorého prezentoval nie len tvár šoumena a zabávača, no najmä hráčsky talent, ktorým ho pánboh obdaril. I keď ešte zďaleka nie v plnej miere.

Brazílska speváčka a klávesistka Lygia Campos ponúkla so svojou sprievodnou kapelou košickému publiku zaujímavú fúziu jazzu a world music, ovplyvnenej nie len hudbou svojej domoviny, ale aj iných krajín a kultúr. Počas jej setu znel z pódia jazz, tango, i bossanova... Lygia je nie len vynikajúca speváčka, ktorá si publikum získala aj svojimi výbornými scatovými vsuvkami ale, ako som mal možnosť zistiť, aj jedna veľmi milá dáma, ktorá mala naozaj úprimnú radosť, že sa so svojou výborne šliapajúcou kapelou mohla predstaviť aj tunajšiemu publiku. V Košiciach jej vystúpenie očividne zarezonovalo, čoho najlepším dôkazom bol aj vytlieskaný prídavok. Myslím, že Lygia mohla z metropoly východu odchádzať spokojná.

Tí, ktorí si mysleli, že matador slovenského jazzu a jeden z jeho komerčne najúspešnejších predstaviteľov, spevák Peter Lipa už nemá poslucháča čím prekvapiť zrejme po zhliadnutí jeho koncertu na „jarných jazzákoch“ možno nie radikálne, ale čiastočne určite zmenili názor. Lipa totiž zatiaľ len pre tento festival dal dohromady špeciálny projekt, v ktorom mu okrem fragmentu jeho štandardnej sprievodnej kapely v podobe basgitaristu Martina Gašpara a saxofonistu Michala Žáčeka, klávesistu Petra Lipu mladšieho na pódiu sekundujú dve nepochybne atraktívne hudobné persóny – spomínaný Francúz Mino Cinelu, ktorý v minulosti spolupracoval s takými velikánmi ako Miles Davis. Sting, Peter Gabriel, Al DiMeola, či Santanom a vynikajúci taliansky gitarista Ruggero Robin, známy napríklad svojou spoluprácou so spevákom Zuccherom. Charakteru projektu zodpovedal aj koncertný setlist, v ktorom okrem niekoľkých skladieb z Lipovho reperotáru ( „Kúsoček páperia“ , „Vygumujem staré lásky“) figurovalo aj zopár úplne nových, zopár prevzatých skladieb, coververzií (napr. z úspešného albumu "Beatles In Blue(s)"), nejaký ten štandard (napr. „Since I Fell For You“ Buddyho Johnsona), plus niekoľko Cinelových autorských kompozícii. Hráčsky bezosporu atraktívne hudobné zoskupenie ponúklo publiku adekvátny hudobný zážitok. Robinove sóla miestami priam dvíhali ľudí zo sedadiel, Mino Cinelu sa predviedol nie len špecifickým drummingom, ale aj ako spevák, tanečník a výborný šoumen, výborný Martin Gašpar ´strúhol´ v rámci svojho sólového bloku sólo, pri ktorom nad jeho zručnosťou uznanlivo pokyvovali hlavou aj hudobníci z Karma Deuce, či prinajmenšom solídne spevácke výkony samotnému Petra Lipu... To je len niekoľko fragmentov z vystúpenia, ktoré bolo možné zaradiť za jeden z vrcholov sobotného večera. Ak mal Peter Lipa týmto projektom ambíciu dodať svojmu umeleckému smerovaniu nejaký nový rozmer, súdiac podľa sobotňajšieho vystúpenia sa mu to určite podarilo.

Aj keď na vystúpenie hlavnej hviezdy večera si museli diváci počkať dobrú hodinku, potrebnú na prestavbu pódia a stručnú zvukovú skúšku tí, ktorí vydržali určite neľutovali. Vystúpenie Rhondy Smith a jej skupiny Karma Deuce bolo skutočne veľkolepým zakončením tohto mimoriadne vydareného koncertného večera. Hudobníčka, ktorá patrí v rámci svojho nástroja medzi svetovú špičku predviedla v Košiciach šou, na ktorú snáď každý, kto bol jej svedkom bude ešte dlho spomínať. Neboli to však len vysokokvalitné inštrumentálne výkony Rhondy a jej spoluhráčov (z ktorých si osobne dovolím ´vypichnúť´ predovšetkým gitaristu Tommyho Organa a vynikajúceho klávesistu Brandona Colemana pozn.aut.) , ktoré z vystúpenia vytvorili jeden mimoriadne silný hudobný zážitok, ale takisto samotná hudobná produkcia, ktorou sa hudobníci v Košiciach prezentovali. Rhonda zaradila do svojho setlistu ako skladby zo svojich sólových albumov, oscilujúcich medzi rockom, r´n´b, smoothjazzom, či funkom, no takisto ´kúsky´ z repertoáru svojich najväčších hráčskych vzorov – Jaca Pastoriusa (skladbou „Portrait Of Tracy“ nesporne ulahodila všetkým fajnšmekrom pozn.aut.) , Rush, či Stanleyho Clarkea. Bola to prosto jedna neskutočná hudobná jazda, akej v týchto končinách nebývame často svedkami. Zjavne spokojné publikum si ešte v závere, podľa očakávania, vynútilo od hudobníkov prídavok. Aj napriek tomu, že bolo už hlboko po polnoci myslím, že som nebol sám, kto by kľudne prijal ďalšie...

Igor PETRUŠKA
Foto: autor   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606