magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 29. May 2017,  meniny má
Jan Fabricky Over Art Tour 2008 + Hodek Quartet v GeS-klube.
@ Rozhovory a reportáže      Apr 16 2008 - 11:08 GMT

Niekoľko desiatok Košičanov si prišlo včera vychutnať do priestorov agentúry GeS koncert dvoch formácií, v ktorých čele stoja dvaja talentovaní bubeníci. Zatiaľ čo prvý z nich je považovaný za zázračné dieťa slovenskej hudobnej scény, ten druhý, o niekoľko generácii starší, počas svojej doterajšej kariéry už čosi preskákal. Narodil sa v bývalom Československu, no v 89-om, ešte za komunistov odišiel do Švajčiarska. Istý čas strávil za veľkou mlákou, kde nie len študoval hru na bicie nástroje a perkusie, ale aj nakrúcal a koncertoval...

O komárňanskom rodákovi, dnes „už“ desaťročnom Dávidovi Hodekovi ste sa už v minulosti mohli na týchto stránkach dočítať. Keď toto chlapča, ktoré si vzal pod svoje „ochranné krídla“ Marcel Buntaj naposledy koncertovalo v Košiciach, v priestoroch Jazz klubu v spoločnosti formácie vedenej saxofonistom Máriom ´Gapom´ Garberom, bolo to také neposedné sedemročné šidlo, ktorému však nejeden z tunajších, aj prvoligových hudobníkov predpovedal veľkú budúcnosť. Dnes je Dávidko o zopár centimetrov vyšší, troška rozvážnejší, no najmä v rámci svojho milovaného nástroja nepomerne skúsenejší. Má dokonca vlastný band, ktorý nesie jeho meno – Hodek Quartet. Obklopený partiou starších „ujov“ – všetko veľmi schopných inštrumentalistov (Péter Sárik - klávesy, Viktor Tóth - saxofón, Béla Lattmann – bass) brázdi momentálne slovenské klubové pódia ako špeciálny hosť bubeníka Jána Fabrického a jeho sprievodnej kapely v rámci „šnúry“ s názvom Over Art Tour 2008.

I keď Dávidko do mnohých hráčskych techník ešte fyzicky nedozrel, v rámci žánrovo pestrého koncertného repertoáru, v ktorom znie ako jazz, tak funk, fusion, či trebárs blues – väčšinou v podobe prevzatých skladieb (zvlášť jazzovo poňatý motív z Flinstoneovcov do setlistu, vzhľadom na Dávidkov vek, celkom dobre zapadol pozn.aut.) odhaľuje svoj, podľa môjho názoru skutočne mimoriadny hráčsky talent. Odmysliac fakt, že je za tou svojou „malou“ súpravou naozaj rozkošný, naozaj stojí za to sledovať výraz jeho tváre, ako pozorne sleduje a načúva svojich spoluhráčov, prispôsobuje sa dynamike, brejkom... Dokonca aj tu tam zasóluje, občas aj zaimprovizuje... Keď pri jednom zo sól vystrúhal parádičku v podobe krútenia paličkou myslím, že mnohé z prítomných dám boli namäkko. S tak solídne šliapajúcim bandom po boku sa mu zjavne hrá veľmi dobre. Príjemným prekvapením vystúpenia Hodek Quartet-a bola hosťovská účasť speváka Balásza Bolykiho, inak člena známej formácie Bolyki Brothers. Tento robustný chlapík s výzorom skôr bojovníka v ultimátnych zápasoch ako hudobníka, disponuje nádhernou farbou hlasu, s ktorým vie navyše narábať naozaj brilantne. Jeho účasť som osobne vnímal ako mimoriadne príjemné spestrenie tohto koncertného setu. Očividne spokojné bolo aj publikum, ktoré si od účinkujúcich vynútilo aj prídavok.

Ján Fabrický patril ešte počas svojho pôsobenia na vtedajšej československej scéne medzi veľmi vyhľadávaných hráčov. Hrával v Demikáte, v sprievodnej kapele Petra Lipu, spolupracoval s Andrejom Šebanom, formáciou VV Systém... Tento vynikajúci bubeník, skladateľ a aranžér počas svojho pobytu v Spojených štátoch, kde zdokonaľoval svoje hráčske umenie na škole v Los Angeles pod vedením Joe Porcara a Ralpha Humpreyho, či v rámci lekcií s Joe Erskineom a Daveom Wecklom, si na turné ´pribalil´ kapelu zloženú z vynikajúcich inštrumentalistov (Carl Orr – gitara, Stefan Rademacher - bass, Andreas Renggli – klávesy). Čo som zachytil, repertoár kvarteta tvorili z podstatnej časti práve z Fabrického autorskej dielne, ktorým možno zo žánrového hľadiska prisúdiť nálepku fusion. Pomerne nápaditého, s dôrazom na melódiu, v ktorom nie je núdza na silné momenty. Podľa môjho názoru je Fabrický nie len vynikajúci hráč, ale veľmi solídny skladateľ. Ako som už spomenul, na pódiu mu navyše sekunduje partia kvalitných hudobníkov, z ktorých sa včera, aspoň podľa môjho názoru najviac blysol výborný gitarista Carl Orr. Vyhľadávaný štúdiový a koncertný hráč, pedagóg a líder vlastnej formácie Dangerfunk spolupracoval počas svojej kariéry s osobnosťami ako Billy Cobham, Nathan Haynes, alebo Dale Barlow. Excelentný technik, ktorý dokáže ohúriť bravúrnymi sólami a zároveň sa krásne pohrať s tónom a farbou je nesporne jedným z pilierov Fabrického bandu.

Osobne hodnotím včerajší koncert v GeS-ku ako veľmi príjemný hudobný happening, ktorý mohol potešiť ako „bežných konzumentov“, tak náročnejšieho poslucháča.

Igor PETRUŠKA
Foto: autor   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606