magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 23. Nov 2017,  meniny má
Ivan Tásler: "Opäť ma baví hrať s mojou kapelou..."
@ Rozhovory a reportáže      May 28 2008 - 10:38 GMT

S novým štúdiovým albumom s názvom Hlava má sedem otvorov sa v týchto dňoch hlási o slovo jedna z našich najúspešnejších hudobných formácií – IMT Smile. Súčasťou v súčasnosti už zlatom ovenčeného albumu je aj bonusové DVD so záznamom z bratislavského koncertu, plus séria videoklipov. Ochutnávky z novinky skupina ponúkla svojim fanúšikom aj v rámci aktuálneho turné, na ktoré si ako špeciálnych hostí ´pribalila´ českého speváka Petra Kolářa (ktorému Ivan Tásler produkoval jeho ostatnú štúdiovku s názvom Bez křídel, ktorej súčasťou je aj ich dueto Pýcha a pád, ktoré si páni ´strúhli´ aj v rámci koncertu pozn.aut.) so skupinou a formáciu Raindown, v ktorej pôsobí ´smajlovský´ basgitarista Kolja.

Viac o novinke a pozadí jej príprav sa dozviete z nasledujúceho rozhovoru s lídrom IMT Smile – Ivanom Táslerom.

V súvislosti s vašou novinkou sa asi najviac zdôrazňuje jej pestrosť. Pokrývate na nej spektrum rôznych žánrov. Vyšlo to tak absolútne spontánne, alebo ide o výsledok hľadania nejakých nových ciest a smerov?

„Mám pocit, že je to taká absolútne spontánna a prirodzená záležitosť tejto súčasnej zostavy. Po všetkých tých personálnych zmenách sme sa prepracovali až k tomuto obsadeniu... Nikto z nás nemal nejaké sny o tom, ako by to celé malo vyzerať. Radšej sme sa držali pri zemi s tým, že snáď nám to v tejto zostave konečne vyjde. Myslím, že nikto z nás nečakal, že nám to až tak bude hrať. Nechcem, aby to vyznelo ako nejaká prehnaná samochvála, ale to muzikantské prepojenie odrazu neuveriteľne zafungovalo. Priznám sa, dlho som nemal takto hráčsky prepojenú kapelu. A to aj napriek tomu, že v minulosti sa v IMT Smile vystriedalo niekoľko naozaj skvelých hudobníkov. Klobúk dole pred všetkými, ktorí v tejto kapele hrali. V tejto zostave nás to však začalo neskutočne baviť. V rámci koncertov sme sa spontánne púšťali do rôznych jamov, či už v jazzovom, alebo reggae duchu... Mám pocit, že aj to je jeden z dôvodov, prečo je ten album taký aký je. Predtým, ako sme išli do štúdia sme dosť veľa koncertovali. Boli to veľmi príjemné a najmä uvoľnené vystúpenia. Aranžmány ku skladbám niekedy vznikali priamo na pódiu. Bola to skrátka veľká muzikantská zábava. Spustiť nejakú vec, ktorú sme predtým vôbec neskúšali a sledovať ako kapela reaguje... Takto nejako v konečnom dôsledku vznikal aj samotný album. Každý z kapely priniesol nejaké vlastné nápady...“

...práve na to som sa chcel opýtať. Zatiaľ čo v minulosti si často zdôrazňoval, že IMT Smile sú v prvom rade bratia Táslerovci, dnes pôsobíte skutočne ako kapela. Pod skladbami na novinke sú podpísaní takmer všetci členovia, nehovoriac už o netradične pestrom tíme textárov...

„Presne tak. Odrazu tá kapela takpovediac drží pokope. Neviem, čo sa stalo, ale je to fajn.“

Kedy podľa teba, ako kapitána tejto „lode“ nastal ten zlomový okamih, keď si sa vzdal toho absolútne dominantného postavenia?

„Musím ti oponovať, ale tieto záležitosti nikdy nesúviseli so mnou. Ja sa chovám tak, ako vždy.“

Možno to teda chápať tak, že bývalí členovia jednoducho neprinášali žiadne nápady?

„Neviem... Zrejme sme si v tých minulých zostavách až tak spolu nesadli - nevytvárali sme až tak súdržný celok... Keď sa nad tým však s odstupom času zamyslím – všetko malo svoj význam. A myslím, že nie len pre nás, ale aj pre hudobníkov, ktorí z kapely odišli.“

Nemáš pocit, že do tohto štádia, v ktorom sa IMT Smile nachádza dnes, ste jednoducho potrebovali dospieť. Predsa len, úspech a sláva vás zastihla v dosť mladom veku... Pamätám si, keď pred niekoľkými rokmi opúšťal Peter Bič kapelu, vaše vzťahy boli trocha napäté. Dnes je opäť plnohodnotným členom IMT Smile a vaše vzťahy sa javia byť absolútne v pohode...

„Áno, myslím si, že sme naozaj potrebovali trocha dospieť. Čo sa Bička týka, je síce pravda, že z kapely svojho času odišiel, no s výnimkou jedného hral na každom našom albume. Nehral s nami osem rokov, pretože mal lepší kšeft s Kirschnerovou, takže sa mu ani nečudujem (smiech). Defacto však akoby nikdy z kapely neodišiel. Každá kapela prechádza rôznymi obdobiami, fázami... Táto zostava je nesporne dospelejšia, profesionálnejšia. Na rozdiel od minulosti už dnes nemám na koncertoch obavy, nervy... Veď kedysi už v šatni nevládla práve najlepšia atmosféra, a to ešte trebalo vyjsť na pódium a odohrať koncert... Dnes sa na každý koncert s touto kapelou teším. Skrátka a dobre, s touto kapelou hrám rád (smiech). Je to zábava v šatni a príjemné zážitky na pódiu. A čo je najpodstatnejšie – ešte vždy vedieme debaty o tom, kam by sme mohli našu hudbu ďalej posunúť, čo by sme ešte mali nacvičiť, čo by bolo potrebné zlepšiť... Prednedávnom sme mali napríklad vyslovene vokálnu skúšku – čo sme nikdy v minulosti nerobili.“

Ktorými smermi to láka teba osobne?

„Vyzerá to tak, že všade (smiech).“

Kapela by však predsa len mala mať nejakú, takpovediac ucelenejšiu žánrovú tvár...

„To bol práve ten problém, ktorý sme v štúdiu často riešili. Chalani sa neraz pýtali: ´Neznie to tak, ako keby každú skladbu hrala nejaká iná kapela?´. Áno, uvedomujem si to, no toto je jednoducho kapela, ktorá krá aj rock and roll, aj reggae aj funky... Možno to nie je úplne najnormálnejšie, ale ja s tým jednoducho neviem nič urobiť. Takto nás to prosto baví.“

Napriek tomu ani na novinke nezaprieš dušu pesničkára, ktorá ti je zjavne najbližšia. Skladby ako Na všetkom záleží sú toho najlepším dôkazom...

„Presne tak. Ja to prosto inak robiť neviem. Obrazne povedané, ovládam pár akordov, to je všetko.“

Kto má potom na starosti aranžmány?

„Ja som aranžér, baví ma to, i keď, pravdu povediac, sám presne neviem, ako to v mojom prípade funguje. Prosto si sadnem, pracujem na nápade a dostaví sa nejaký výsledok. Na novom albume sa však na aranžmánoch podieľali aj chlapci. Robili to po svojom, ako to cítili. Samozrejme, ja som možno tým, ktorý v tom štúdiu ostáva najdlhšie. Tá konečná fáza nakrúcania je obyčajne na mne. Baví ma dohrávať rôzne gitarky, perkusie, vokály, synťáky, sláky... Všeličo. Súvisí to aj s tým, že máme vlastné štúdio. Nie je to také klasické štúdio, ale je to zároveň niečo ako byt, či dom. Chalani z Prešova tam aj bývajú. Vládne tam taká veľmi príjemná atmosféra. Tým pádom aj spôsob práce je trocha iný, ako pri klasickej štúdiovej práci.“

Mimochodom, práve kvalitný zvuk je podľa môjho názoru jedným z prvkov, ktoré výrazne prispievajú k celkovo pozitívnemu dojmu z vašej novinky.

„Tak to je výsledok spolupráce s Romanom Šoltýsom, zvukárom, ktorý už na východe urobil niekoľko dobrých albumov a ktorý pracoval aj v pražskom štúdiu Sono. Spolupráca s ním takisto dodala našej produkcii nový rozmer. Viac experimentujeme, viac skúšame, viac sa zhovárame o hudbe... Odkedy sme začali s Romanom spolupracovať, začal som sa aj ja sám viac zapájať do štúdiovej práce. Odrazu ma to ´krútenie gombíkmi´ začalo baviť.“

Pri počúvaní albumu som mal pocit, akoby ste v jeho prípade absolútne neriešili, ktoré zo skladieb budete zaraďovať ako single. Väčšina kapiel ´naseká´ na albumy okolo desať vecí – väčšinou takých, aby sa vtesnali do tých takzvaných rádiových formátov. Na vašej novinke naopak možno zaregistrovať nejednu vec, nech aj z hitovým potenciálom, ktorá do týchto štruktúr vôbec nezapadá. Nehovoriac o tom, že máloktorá kapela vo vašom postavení si dovolí dať na album povedzme skladbu presahujúcu sedem minút...

„Pravdu povediac je mi na smiech z toho, ako sa dnešné kapely chcú mermo mocou dostať do rádií. Riešia tieto veci vlastne už keď nakrúcajú albumy. Či ich budú hrať rádiá... Nechápem.

Na druhej strane, IMT Smile je už v súčasnosti úplne inej pozícii ako povedzme mladé kapely, ktoré sa ešte iba chcú presadiť...

„Keby to robili len mladé kapely... Robia to aj staré kone, ktoré sú tu už nejaké tie roky... Aj tí najstarší. Jasné, klamal by som keby som tvrdil, že nie som rád keď rádiá hrajú naše skladby a štvalo ma, keď predchádzajúci album rádiá trocha ignorovali, pretože tam možno nebola pre nich tá správna pesnička. Že by som to ale nejako zásadne prežíval – či mňa rádiá hrajú alebo nie... Cítil by som sa veľmi trápne, ak by som v štúdiu riešil ktorá skladba by mala byť singlom a ktorá nie. Táto debata pri nakrúcaní tohto albumu vôbec nebola. Možno Miro, ktorý je v tomto smere trocha praktickejší občas tipoval, ktorá skladba by sa mohla stať singlom, no napokon sme to uzavreli s tým, že to necháme tak a uvidíme, čo si ľudia vyberú. Napríklad prvá skladba na albume, ktorá sa čo do formátu do rádií absolútne nehodí už na koncertoch medzi ľuďmi veľmi dobre zarezonovala. Pozri, Opri sa o mňa tiež nebol singel a pritom ide o skladbu, ktorú keď na koncertoch nezahráme, tak sa ľudia idú zblázniť...“

Igor PETRUŠKA
Foto: autor   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606