magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 26. Sep 2017,  meniny má
Kauza vysťahovania Rómov z ČR očami režiséra Dušana Trančíka
@ Aktuálne -> Médiá      Apr 10 2002 - 11:03 GMT




Medzinárodný festival lokálnych televízií každoročne uvádza niekoľkých významných hostí z oblasti tvorby filmových programov. Tohto roku to bol slovenský, či skôr jeho vlastnými slovami československý režisér Dušan Trančík. Aj keď je už pár dní po ukončení spomínanej akcie, radi sa k jeho prezentácii vraciame, pretože ju možno hodnotiť ako nadčasovú.

Dušan Trančík (1946) je absolventom pražskej FAMU a do povedomia divákov sa zapísal predovšetkým režírovaním hraného filmu Pavilón šeliem. Jeho košická prezentácia sa však týkala dokumentárnej tvorby.

Jeho dokument, ktorému sa tu dnes chceme venovať, vznikol na základe objednávky z ČR, má názov Z blata do louže a prináša priame zábery z násilného vysťahovania Rómov z Čiech na Slovensko po rozpadnutí federácie. Film vznikol v počas dvoch dní a jednej noci, pričom Dušan Trančík vystupuje ako scenárista i režisér zároveň.

Dej sa odohráva v Ústí nad Labem, kde ráno o 4,00 navštívila polícia rómske rodiny, že sa majú do dvoch dní vysťahovať. Deložácia bola daná tým, že nemali minimálne dvojročný pobyt v Českej republike a tak ju museli opustiť.

Film neponúka jednostranný pohľad. Naopak, komentáre tvorcu úmyselne vynecháva. Kamera zachytáva priamo dej zlomových životných chvíľ neprispôsobivého etnika, ktoré svojim pobytom doslova zdevastovalo niekdajšiu príjemnú bytovú štvrť. Na druhej strane tunajší Rómovia sa nemali kam vrátiť. Do Ústí nad Labem sa sťahovali, pretože im tu ponúkali prácu, verbovali ich do chemického priemyslu. Na Slovensku predali všetko čo mali, odišli na nové miesto, kde chceli ostať natrvalo.

Kamera snímala najmä deti. Nikto si nevyberá v akej rodine a s akým sociálnym zázemím a kultúrou sa narodí. Vyťahované z postelí, vláčené na rukách, krčiace sa v kútoch stáli pod dozorom policajtov, nechápajúc, prečo rodičia balia kufre. Emotívne zábery sa striedali s pohľadom na zničené okolie, záhrady, chodby domov. Do všetkého vstupovali krátke výpovede rôznych zúčastnených strán. Polícia, ktorá hovorila o tom, že Rómovia neplatili nájomné, ale niektoré rodiny mali aj šesť áut. Mnohé z nich však boli v nepojazdnom stave, blokovali ulice.

Opäť zábery na plačúcich Rómov, bezmocnosť detí a do toho výpoveď ženy, ktorá v tejto oblasti býva dlhé roky. Prechádzala zničenou zeleňou, kde niekedy obyvatelia pestovali kvety. Ukazovala na smetiská pod oknami, ohniská medzi garážami, kde Rómovia po večeroch posedávali, hulákali a pili. Problémy si nerobili ani s iným, človek musel pozerať, kam kladie nohu, aby nestúpil do hovna...

A zasa strih, plačúca Rómka túliaca si dieťa a výpoveď Róma, ktorý tu pracoval, bral mzdu, nemal nikdy problém so zákonom, stratil prácu a teraz i domov. Prevádza filmárom svojim bytom, má tam vcelku čisto, úhľadne. Ďalší strih - pohľad na Róma, ktorý sekerou rozbíja nepojazdné auto, aby po jeho odchode nebolo použiteľné ani na náhradné diely. Strih - plač detí a pohľady na otvorené kanály, ktorých kovové poklopy už ich rodičia odniesli dávno do zberu.

Deň balenia skončil, nastúpila noc a v miestnej krčme vyhráva cigánska kapela. Pije sa, spieva, plače, tancuje. Posledný krát. Domy sú už prázdne, veci na kopách. Dopoludnia nastupujú na vlak. Veci v kufroch, batohy z posteľných plachiet cez plecia, igelitové vrecia so šatstvom ukladajú do chodbičky rýchlika. Slzy, beznádej, nechápavé pohľady najmladších a do toho výpoveď sprievodcu, ktorý si pamätá časy, keď tu Rómov na prácu verbovali, sľubovali im ubytovanie, len aby robili nie práve najčistejšiu robotu v chemických závodoch. Teraz ich za policajnej asistencie nakladajú do vagónov.

Posledný zo záberov bol prítomným Košičanom známy. Naša železničná stanica, výstup početnej a počernej skupiny z vlaku, rozchod - kadekam, kto má kde známych. Ubytovať sa u strýka, u rodičov, u bratov, sestier, rómska solidarita je v tomto smere dosť silná.

Premietnutie filmu muselo na prítomných Američanov, Švajčiarov či Holanďanov pôsobiť ako dokument z inej planéty. Každý si z mozaiky rôznych obrazov a názorov mohol vytvoriť vlastný obraz. Ten určite nebol čiernobiely a rozumové úvahy sa v ňom miesili s emóciami i neschopnosťou jednoznačného určenia riešenia problému. Medzi prítomnými odznel názor, že toto dielo by si mali povinne prezrieť všetci zahraniční politici, ktorí prichádzajú na Slovensko mapovať a riešiť rómsku otázku.

„Ja nie som schopný žiadneho posolstva, nesmieme zo seba robiť farárov a ľuďom kázať,“ skromne uviedol Dušan Trančík potom, čo prítomní konštatovali, že v tomto prípade chýba akýsi didaktický podtón filmu. „Vytvoriť dokument o konkrétnej a citlivej udalosti je veľmi zodpovedná práca. Jej základ spočíva v tom, ako sa nasmeruje interkomunikácia, teda komunikácia medzi vysielateľom a príjemcom. Naši filmári v tom majú určitú výhodu, za ktorú kontrastne vďačia predošlému režimu. Keď na Slovensku komunisti cenzurovali filmy, vlastne zvýšili hodnotu myslenia ich tvorcov. Títo boli nútení vnášať myšlienky do metafór, symbolov, rôznych obrazov, aby sa to vôbec k divákovi dostalo. Avšak práve táto stredná generácia filmárov je dnes v podstate rozprášená. Vzdelanie ešte nerobí z človeka intelektuála a mnohí filmári sa chopili kín, filmovej distribúcie, dovážajú tu zahraničnú produkciu, slovenský film v podstate zanikol.

Aj pád komunizmu bola v podstate medialna vojna. Vojna prenosu informácií a revolúcia bola dôsledok. Podanie informácií má veľkú silu a výsledok je daný aj prácou tvorcov. Preto je mimoriadne dôležité skladať obrazy a protirečivé myšlienky do jedného celku. Poskladať pravdivý celok je oveľa namáhavejšie i dôležitejšie ako uviesť len pravdivý detail. Pravdivý detail je len pohľad cez jedno zorné pole. Dokument je analýzou celku, hraný film syntéza detailov. Preto je nanajvýš citlivou témou prístup k spracovaniu problematiky, mravný subjektivizmus by sa mal zakázať. Ľudia, ktorí v dokumente Z blata do louže hovoria, vypovedajú veľmi sugestívne, obhajujú svoje pravdy. Priestor má každý a tak nie je nutné, aby scenárista a režisér problém riešili. Dôležité je, aby film vyvolal spoločenskú polemiku a problém sa riešil na jej úrovni, zodpovednými orgánmi. Filmár uvedené skutočnosti nespôsobil, on ich zachytil a ukázal tým, ktorí na danom mieste nemohli byť a nechápu čo a prečo sa deje. Možno u diváka vyvoláte emocionálny chaos, ale i priestor pre vlastné stanovisko, nútite ho myslieť. V sociálnych a psychologických témach nie je možné ísť faktom až pod kožu. V takomto prípade nemožno nakrúcať podľa vopred stanoveného scenára. Ten tvorcu viaže a potom si možno ani nevšimne, že nakrútil ďaleko hodnotnejšie veci. Tu je scenár výsledkom zozbieraného materiálu, ktorý si režisér kompletne pozrie, vytvorí z častí kompletný obraz ako svoju vlastnú sondu.“


Je potrebné povedať, že sonda Dušana Trančíka bude aktuálna vždy. Málokto verí v možnosť rýchleho vyriešenia rómskeho problému, aj optimisti skôr hovoria o viacgeneračnom programe pre socializáciu etnika. Ak vôbec nastanú časy, v ktorých sa požadovaný stav dosiahne, film Dušana Trančíka bude stále vhodný študijný materiál na skúmanie problémových styčných bodov spolužitia nerómov a rómskeho etnika. Zároveň bude i dôkazom, ako sa vyrovnávali s týmto problémov dve suverénne krajiny, ktoré boli kedysi jednou. Len je naozaj na škodu, že Z blata do louže doposiaľ nevysielajú v Bruseli pre všetkých vyslancov Európske únie, ktorých prikázania o potrebe nápravy súčasného stavu nevychádzajú z praktických skúseností. A tie deti, čo sa pri sťahovaní z Čiech na Slovensko všetkému len nevedomo a bezmocne pozerali, isto prežili traumu. Tie odrastenejšie dnes i už samé organizujú odchody do Belgicka, Dánska či Fínska...

21. 10. 2001

Slavomír Szabó

linky z vlaňajšieho ročníka festivalu:

K prednáške českého publicistu Jiřího X. Doležala zameranej na "DROGY"

Začal Košický žobrák 2000

Skončil 6. Medzinárodný festival mestských a lokálnych televizií "Zlatý žobrák"

linky z terajšieho ročníka festivalu:

V Košiciach začne 7. ročník medzinárodného festivalu lokálnych televízií

Začal 7. ročník medzinárodného festivalu lokálnych televízií Zlatý žobrák 2001

Skončil 7. ročník medzinárodného festivalu lokálnych televízií Zlatý žobrák 2001

domovské linky festivalu:
www.festival.sk   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606