magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Poznajte svoje práva, neukazujte tašky zamestnancom obchodu a súkromným bezpečnostným službám
@ Aktuálne -> Služby      Apr 10 2002 - 05:18 GMT

Warning: file(/home/marek/cassovia/news/12122001/INDEX): failed to open stream: No such file or directory in /raid/cassovia/photoset.inc.php on line 25

V prípade nátlaku volajte políciu

Na stránkach Cassovia.sk sme vás už informovali o konflikte, ktorý nastal medzi našim redaktorom a predajňou Baumax. Boli sme pozvaní na slávnostnú prezentáciu otváraného obchodu a kontrolovali nás, či sme im náhodou niečo neukradli. Kontrola sa pritom konala v rozpore so zákonom, pretože nebola za týmto účelom privolaná polícia. V rozhovore riaditeľ spoločnosti Baumax Slovensko Alois Penninger uviedol: „Sú veľmi jasné pokyny, čo znamená - musia byť kontrolované všetky tašky." Na otázku, či vydali pracovníkom bezpečnostnej služby nariadenie, ktoré je v rozpore so zákonom, odpovedal: "Nechceme na to momentálne odpovedať."

Neočakávaný príchod opisovanej kontroly bol natoľko prekvapivý, že sme nezareagovali včas a neprivolali políciu. Ak by však chceli v ktorejkoľvek predajni ponižujúcim spôsobom prehľadávať zákazníkov, teda i vás jej zamestnanci, alebo súkromná bezpečnostná služba, je potrebné poznať svoje práva a vedieť sa brániť. Za týmto účelom sme navštívili advokáta JUDr. Róberta Jančíka a požiadali ho o rozhovor.

Stáva sa častejšie, akoby sme si želali, že je zákazník pri odchode z predajne zastavený kontrolou, ktorá požaduje, aby ukázal tašky, či niečo neukradol. Aký je v tomto prípade možný postup súkromnej bezpečnostnej služby a aké sú práva zákazníka?

„Tento postup je v našom právnom poriadku veľmi dobre a myslím si, že veľmi kvalifikovane riešený. Problém je v tom, že nie všetci členovia civilných bezpečnostných služieb sú si vedomí, aké povinnosti a práva im z jednotlivých právnych predpisov vyplývajú. V prvom rade si je potrebné uvedomiť, že zákazník už tým, že prichádza do obchodu, či už je to bežný obchod, obchodný dom, alebo hypermarket, v podstate uzatvára s jeho majiteľom, alebo prevádzkovateľom zmluvu. Každému z tejto zmluvy vyplývajú určité práva a povinnosti. Zákazník má právo nakúpiť si tovar a je povinný zaň zaplatiť. Je potrebné, aby ľudia chápali, že aj toto je právny vzťah.

Čo sa týka v otázke spomenutého špecifického problému, tento riešia viaceré právne predpisy. V prvom rade je to Obchodný zákonník, ktorý zmluvu medzi prevádzkovateľom daného zariadenia a občanom upravuje. Je nutné spomenúť Zákon o policajnom zbore, Zákon o civilno-bezpečnostných službách, alebo súkromných bezpečnostných službách a Zákon o ochrane spotrebiteľa. Vstupuje do toho, samozrejme, aj Zákon o priestupkoch, prípadne rovno Trestný zákon.

Nechcem zbytočne zaťažovať citáciou paragrafov, ale zákon je taký, že žiaden príslušník súkromnej ochranky, ktorý vykonáva na základe zmluvy so zriaďovateľom túto svoju činnosť, nemá právo vykonávať osobnú prehliadku ani kontrolu vecí zákazníka. Bohužiaľ, niektorí z týchto ochrankárov si túto skutočnosť dosť dobre neuvedomujú, čo je často problém majiteľa obchodu, ktorý by mal túto záležitosť s nimi prekonzultovať.

Jediný zákonný postup je veľmi jednoznačný. Ak existuje podozrenie, že dotyčný zákazník spáchal priestupok, alebo trestný čin krádeže, čo znamená, že si privlastnil nejaký tovar bez zaplatenia, majú právo požiadať ho, aby počkal do príchodu orgánov polície. Ak hovorím o polícii, mám na mysli Policajný zbor SR, nie rôzne zložky mestskej polície. Tie takisto nemajú právo vykonať osobnú prehliadku, alebo kontrolovať veci. V takomto prípade podľa štvrtej hlavy Trestného zákona dochádza ku začatiu trestného stíhania, čo môže robiť iba orgán, ktorý na to má štátne kompetencie. Súkromná služba teda môže diskrétnym spôsobom požiadať zákazníka aby počkal, potom privolajú políciu.

Ak sa ukáže, že zákazník skutočne nejaký tovar ukradol, podlieha všetkým konzekvenciám podliehajúcim Zákonu o priestupkoch, alebo Trestnému zákonu. Ak sa ukáže, že podozrenie je nepravdivé, ale to bolo šikanovanie, zákazník má možnosť uplatniť si svoje práva, ktoré mu bezdôvodným zásahom do jeho integrity vznikli.

Predstavte si modelovú situáciu - ste v obchode, príslušník ochranky vás zastaví, dá vás bokom, vidí vás tam množstvo ľudí, môžu tam byť vaši známi a vy im už potom nemôžete všetkým vysvetľovať, že sa tak stalo bezdôvodne. Medzi nimi už môže vzniknúť názor, že vo vašom prípade išlo o krádež a ste zlodejom. Takže bezpečnostné služby musia tiež rátať s tým, že si môžete uplatniť svoje práva podľa Občianskeho zákonníka. Môže ísť o žalobu na ochranu osobnosti, prípadne na náhradu škody a podobne.

Môj názor je jednoznačný, povinnosti a práva sú dané, naše prepisy ich upravujú. Problém je iba v ich realizácii. Domnievam sa, že tu existuje veľmi jednoduchá a schodná cesta ako to riešiť, ktorá je bežná v zahraničí a čiastočne aj u nás. To znamená, že každý zákazník, ktorý príde, má pripravený odkladací priestor, kde si môžu svoje batožiny odložiť. Potom do predajne vstupuje len s nákupným košíkom a nehrozí tam riziko, že by mohol do svojich tašiek nejaký tovar uložiť. Keby všetky obchodné zariadenia postupovali týmto spôsobom, ku spomínaným konfliktom by nedochádzalo."

Uvediem príklad. Zákazník odchádza a zastaví ho súkromná bezpečnostná služba, alebo zamestnanec podniku a požiada ho, aby ukázal tašky. Čo má v danom prípade robiť?

„Zákazník má jednoznačne odmietnuť takúto žiadosť, pretože ani zamestnanec obchodu a ani príslušník súkromnej bezpečnostnej služby nemá právo kontrolovať jeho batožinu, osobné veci ani jeho ako osobu. Samozrejme, takýto zamestnanec má právo zavolať políciu a to je všetko.

Zákazník je povinný, a i vo vlastnom záujme by mal na príchod príslušníka Policajného zboru SR počkať."

Títo ľudia však majú tendenciu odvádzať zákazníka, ktorý nechce ukázať tašku, niekam bokom, alebo do kancelárie, kde ho už spracujú...

„Toto odvádzanie nepovažujem za zlé, pretože tieto veci nie je dobré riešiť na verejnosti, ale diskrétne. Pre človeka je každopádne nepríjemné, keď bude políciou kontrolovaný pred prítomnými zákazníkmi. Títo sa nebudú neskôr informovať, či naozaj spáchal krádež, alebo nie. Takže prechod do diskrétnej zóny nepovažujem za zlý. Ale v žiadnom prípade tam k spracovávaniu nemôže dôjsť. Kontrolu, ako som už povedal, môže vykonať len privolaný orgán polície."

Pokiaľ však súkromná bezpečnostná služba trvá na tom, aby im ukázal svoju batožinu, má možnosť políciu zavolať napríklad mobilom zákazník? Ak áno, čím môže argumentovať?

„V prípade, že súkromná bezpečnostná služba skutočne trvá na tom, aby im ukázal svoju batožinu, jednoznačne porušuje zákon a zákazník má právo zavolať políciu.

Má právo trvať na spísaní zápisnice, kde bude uvedené, že bol zastavený či už pracovníkom zariadenia, alebo príslušníkom bezpečnostnej služby. Zároveň je potrebné spísať, že k žiadnemu deliktu z jeho strany neprišlo a ďalej je to už jeho vec, ako bude postupovať. Má právo riešiť to v občianskoprávnom konaní, v zmysle ustanovenia paragrafu 13 Občianskeho zákonníka môže dať žalobu na ochranu osobnosti, ak mu tam vznikla ujma na cti, alebo nejaká škoda. Závisí to od miery správania sa tých, čo ho tam chceli prehliadať, či na nich dá, alebo nedá trestné oznámenie za prípadné obmedzovanie osobnej slobody. Ďalej je to už na orgánoch činných v trestnom konaní, ako sa s týmto prípadom vysporiadajú.

Stretol som sa zo situáciou, ale bolo to mimo Košíc, kde istý prevádzkovateľ obchodného domu napísal a dal vyvesiť pravidlá predaja. Uviedol v nich, že pracovníci obchodného domu majú právo kontrolovať veci zákazníkov. Je to nezmysel. Nikto nič také vydať nemôže, to nie je žiadna právna norma. V tomto prípade išlo jednoznačne o porušenie zákona, pretože preberajú do svojich rúk kompetencie, ktoré im neprislúchajú. Kontrolóri sa teda nemôžu odvolávať ani na žiaden interný predpis."

Ako je to s možnosťou úhrady škody, pokiaľ musí poctivý zákazník čakať na príchod polície v čase, kedy mal naplánovanú činnosť, z ktorej mu mal plynúť finančný zisk?

„To je už vecou dokazovania v rámci občianskoprávneho konania. V tom prípade by bol žalobcom a na ňom je dôkazné bremeno, aby preukázal, že čakaním na políciu mu vznikli škody. Rozhodnutie o opodstatnenosti je vecou súdu v občianskoprávnom konaní. Súd rozhodne, či škoda naozaj vznikla, či je príčinná súvislosť medzi jej vznikom a samotným čakaním na príchod polície."

Môže nastať prípad, že zákazník si zakúpi tovar a pokladničný doklad jednoducho zahodí, napríklad pretože nepredpokladá, že by tovar v budúcnosti reklamoval. Môže privolaná polícia argumentovať tým, že zákazník musí mať pokladničný doklad pri sebe? Stačí neprítomnosť pokladničného dokladu na obviňovanie z krádeže?

„To nie je také jednoduché. Predpis priamo neupravuje, že zákazník je povinný mať účtovný doklad, ale v každom prípade je to v jeho záujme. Ak sa uňho vec bez účtovného dokladu nájde, on musí preukázať, odkiaľ ju má. Môže ho identifikovať pokladníčka, že to uhradil, dá sa zistiť v pokladni, či takáto vec bola kúpená. Je teda preňho vhodné, aby si tento doklad nechal minimálne v čase, kedy sa nachádza v obchode."

12. 12. 2001
Slavomír Szabó
sivo@box.sk
foto: Karol Hatala   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606