magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 24. Jul 2017,  meniny má
O súvislostiach hokeja a života s M. Božíkom
@ Rozhovory a reportáže      Jan 12 2012 - 09:56 GMT
foto z http://www.hokej.sk/

Hľadať súvislosti košických hokejových úspechov, jeho osobnosti a osobitosti, znamená svojim spôsobom na jednej strane veľkú zodpovednosť, na strane druhej určitú poctu. Človek sa o tom presvedčí ak rozpráva s jej priamymi aktérmi. Napríklad taký Igor Liba. Ak sa s ním budete mať možnosť zhovárať iste ukáže aj vám príklad dobrého srdca, skromnosti a mužnosti. Košickým pánom hokejistom Bedřichovi Brunclíkovi, Jánovi Selvekovi a Jánovi Faithovi budete povďační za to, že aj keď vám život nedovoľoval pravidelne chodiť na Zimný štadión Ladislava Trojáka  a sledovať ligové súboje Dukly Košice, neskôr VSŽ o ligové body, vďaka ich skúsenostiam a ochote odovzdávať hokejovým životom získané – budete mať dobrých učiteľov o košickej hokejovej histórii.

Osobne im ďakujem aj za poznatok, že sa na takých veciach nemá šetriť, hlavne však za dotyky ich skromnosti a zároveň hokejovej múdrosti. Ešte viac som práve vďaka nim pochopil aké úžasné hodnoty mi vštepovala moja matka zbožnosťou, štedrosťou a odporom nielen k zlým skutkom, ale aj k myšlienkam na ne. Viedla ma k záľube v jednoduchom živote, ktorý nepozná prepych. Môj novinársky život ma naučil, aby som sa nepachtil za malichernosťami, neveril táraninám kúzelníkov a čarodejníkov o zariekavaní a zaháňaní zlých duchov a iným podobným veciam. Aj dnes ma novinárska publicistika odrádza od viery vo veštbu z letu prepelíc., stále ma učí vedieť prijímať pravdu a zbližuje ma s filozofiou hokejového života v súvislostiach každého dňa.

Toto všetko si uvedomujem možno viac ako inokedy práve teraz, keď  mi v ušiach doznieva ten radostný pokrik tribún: „ Sme majstri!“ Atmosféru hokejových majstrov iste majstrovskejšie , podrobnejšie i aktuálnejšie zachytili pre hokejového fanúšika iní novinári dávno pred mojou novinárskou maličkosťou, cibrenou mojim žurnalistickým životom vyše 40 rokov. Preto sa radšej utiekam k vnútornej hokejovej i ľudskej podstate majstrov, ktorým je a bude ten pokrik adresovaný. „ Vnútorná hokejová podstata, ba vnútorná ľudská podstata zostáva celé stáročia nezmenená“ – povedal mi ešte začiatkom deväťdesiatych rokov Jaroslav Holík, slávny hokejový velikán , keď som sa s nim rozprával na rôzny témy v hokejovom stane jihlavskej Dukly. Aj o tom, aký bol napríklad obranca Ján Suchý, čo zdobilo jeho hru a čo kvárilo život.

 Veľa zastavení košických hokejových jarí priblížili novinári aj zásluhou mnohých ďalších významných a úspešných košických hokejistov. Skúsme z pohľadu histórie v ďalších riadkoch skloňovať meno a hru, ale i život Mojmíra Božíka. Rodáka z Liptovského Mikuláša, ktorý sa komunikácii s novinármi nikdy nevyhýbal. Napríklad po MS v roku 2002, kedy sa Slováci stali majstrami sveta pre jeden slovenský denník povedal: „ Dala sa dokopy partia, ktorá bojovala. O našom úspechu podľa mňa rozhodlo dobré zloženie mužstva a súdržnosť.“

Túto jeho odpoveď som vyhodnotil vtedy, pri čítaní jeho výpovede s veľkým rešpektom, ale zároveň pre mňa i jeho nedokresleným hokejovým vnútorným svetom z roku 1985, kedy aj on mohol byť majstrom sveta. Aj vtedy, v Prahe, rozhodlo podľa neho o titule majstrov sveta pre Československo dobré zloženie mužstva a súdržnosť? Alebo sa presvedčil o tom známom:  Kto dal hokeju majstrovské prednosti v nesprávnom čase, v nesprávnom zoskupení hviezd, zostal zabudnutý pre úspech?!

K zlatu mal v Prahe blízko, aké mal v hlave vtedy myšlienky keď ho po vydarenej sezóne a príprave na šampionát tréneri do reprezentácie nezobrali a dali prednosť Arnoldovi Kadlecovi, s ktorým vlastne v príprave na šampionát ani nepočítali? Ostala v ňom skrivodlivosť na veky? „ Odpustil“ svoju neúčasť na vtedajšom pražskom šampionáte trénerom?

„ O zostave rozhoduje vždy tréner. Čo už môže hráč naodpúšťať. Isto nemôže na skrivodlivosť zabudnúť ak ju tak vníma. A vtedy bolo, predsa len, z Košíc do reprezentácie oveľa ďalej ako z Litvínova. Pozrite, naše posledné prípravné stretnutie na pražské majstrovstvá sveta sme hrali s Kanadou. Hral som v ňom podľa svojich vnútorných pocitov, ale i hodnotenia odbornej verejnosti veľmi dobre. Dal som ako obranca dva góly slávnej Kanade, ale ani to nestačilo. Uvažoval som vtedy, že s hokejom skončím.

Rozhodol som sa na základe hokejovým životom získaných skúseností konať svoju prácu nie ako úbožiak, ktorý by chcel zožať súcit alebo obdiv. Rozhodol som sa zastavovať, alebo rozvíjať svoju činnosť, nielen hokejovú, tak, ako to požaduje všeobecný úžitok.“ Prinajmenšom zaujímavý Mojmírov pohľad na všetko vtedy pre neho smutné, nie tragické, odpustené, ale nezabudnuté. Interesantný pohľad hokejového činovníka, ktorý uzrel svetlo sveta 26. februára 1962 na Liptove.

Veci okolo nás stoja často za bránou našich zmyslov, samy osebe., o sebe ani nič nevedia, ani sa nevyjadrujú. Kto sa, teda, o nich vyjadruje ? História a rozum určite. Hokej urobil aj v Košiciach nesmierny krok vpred. Hra sa stala tvrdšou, viac sa taktizuje, špekuluje, hokej a biznis sú dnes spojenými nádobami. Majú dnes miesto v obrane postavami nižší hokejisti? 

„ Mali, majú a budú mať“ tvrdí Mojmír Božik Jedna čínska múdrosť hovorí, že bystrý a múdry človek vyžaduje všetko len od seba samého, ale nezrelý človek všetko od druhých. Snažím sa nepriamo navodiť tému, aby sa 175 cm vysoký chlapík rozhovoril o svojom vstupe do špičkového hokeja. „ O sebe sa nepatrí v súvislosti s ľudskými hodnotami hovoriť, to je prinajmenšom neetické. O tom, aký som, by mali hovoriť tí, ktorí ma najlepšie poznajú. No pravda je taká, že hokejisti menší vzrastom majú prednosti vďaka svojej vrtkosti, sú viac nazvem to ortuťovití, spravidla kreatívnejší pre túto mužnú hru, než hokejoví obri. K tomu treba mať aj v hlave poukladané, mať hokejový rozum. Veď ani Ján Suchý nebol hokejovým obrom a hral vynikajúci hokej. Vo svojom hráčskom období patril nielen na poste obrancu medzi absolútnu svetovú špičku. Nuž a ak ste vhodili rukavicu do súboja hokejovej filozofie, práve prístupom k plneniu svojich hráčskych povinností priamo na ľade mi Ján Suchý v čase, keď som ja iba s hokejom začínal, najviac imponoval“- načúvam pozorne slovám človeka, ktorý medzi rečou vybavil viaceré telefonáty dotýkajúce sa súčasného hokeja mladých v HC Košice.

 Mojmír Božik začal s hokejom ako 5 ročný. Spolu s Chrapčiakom, Štepitom, Dobákom, Lazarom ,  Škanderom, Majdekom či Kotianom však vyrastali aj pri futbale, atletike a ďalších športoch. „ Nie, otec ma pre šport nemotivoval. Skôr sused Jozef Klimo, hokejový rozhodca, ktorý lákal deti do hokeja ale aj učiteľ Hlboký, prísny, ale spravodlivý človek, športovec  a pedagóg v rodnom Liptovskom Mikuláši(Okoličné) ktorý v nás rozvíjal športového ducha vo všetkých športových odvetviach tej doby. Keď som pri Textilke deň za dňom utekal z bytovky, v ktorej sme bývali, so svojimi rovesníkmi hrať hokej, nevedel som, čo ma v hokejovom živote postretne. Dnes môžem smelo povedať, zažil som toho dosť. Veľa krásneho i smutného. Veľa radosti i hokejovej bolesti. Je pravda kto tvrdí, že láska bolí. Tá moja hokejová bolela hlavne vtedy, keď som sa posúval  stále do kvalitnejších teamov. Z Liptovského Mikuláša do Košíc, potom na dva roky na vojenčinu v Dukle Trenčín, odtiaľ späť do Košíc, počas hokejových sezón 1990/ 1991 a 1991/1992 som hral v Jokerite Helsinky, v ročníku 1992/1993 v Hermes Kokkole vo Fínsku, aby som hokejový ročník 1993/1994 odohral vo Švédsku v klube

Mora IK. Potom som dve sezóny pôsobil vo francúzskom HC Reims. Z Francúzska som prešiel do Popradu, kde som získal prvú medailu v samostatnej Slovenskej Extralige z trénerom Jánom Selvekom pre Poprad. Odtiaľ som znova podpísal kontrakt vo Francúzsku kde som na konci prvej sezóny ešte vypomohol L. Mikulášu v baráži o záchranu v Slovenskej Extralige, aby som svoj život aktívneho hráča zavŕšil v Košiciach, kde som sa vrátil v sezóne 1999/2000 z francúzskeho ligového hokejového klubu Angel Hormadi. Mojou poslednou hráčskou sezónou v drese Košíc bola tá v roku 2001/ 2002, kedy to nevyzeralo s košickým hokejom v extralige ružovo.“ Slová Mojmíra Božika boli rozvážne, akoby nimi hľadal vlastné hokejové súvislosti každej sezóny. „ Hej, keď som odchádzal z Košíc, mal som na svojom hokejovom konte zisk dvoch titulov majstra Československa a v Jokerite Helsinky k tomu pribudol i titul majstra Fínska. Trénoval nás tam známy hokejista sovietskej „zbornej“ Boris Majorov . Kultivovaný človek, kvalitný tréner“ – zhodnotil obdobie i výsledok, po ďalšej mojej zvedavej otázke. To už v zápisníku pribudli i štatistiky. Mojmír Božik odohral v čase od roku 1980, kedy nastúpil po prvý raz na extraligový ľad do konca svojej hráčskej kariéry celkom 439 majstrovských stretnutí a dal v nich ako obranca 43 gólov. Pozoruhodný je i jeho počet asistencií. Asistenciami sa podieľal na vsietení ligového gólu 116 krát. V extraligách krajín, kde hrával.

Osobitnú  kapitolu tvorili reprezentačné štarty. „ Než som prešiel do ligových Košíc, kde mi bol pojítkom medzi staršími hráčmi a mnou Ján Selvek, pod vedením ktorého som získal aj svoj prvý majstrovský titul vo vtedajšej náročnej federálnej lige, študoval som vlastný hokejový šlabikár v jednotlivých družstvách Liptovského Mikuláša. Prešiel som postupne krajskými výbermi i neskôr mládežníckou reprezentáciou. V reprezentačnom „A“ mužstve Československa som sa objavil v roku 1985, ale svoje prvé MS som absolvoval až o rok neskôr“ – odvíja niť spomienok dnešný manažér mládežníckeho hokeja v HC Košice.

Československo ako obhajca titulu majstrov sveta, skončilo na 51. MS v Moskve na piatej priečke a aj pred MS vo Viedni v roku 1987 súviselo najviac obáv s hrou obrancov. Zatiaľ čo útočné formácie mali tréneri doc. Ján Starší a František Pospíšil zoradené dávno pred MS, obranné dvojice boli veľkým rébusom. O to príjemnejšie bolo prekvapenie, že Hořava, Čajka, Ščerban, Benák, Božik, Kadlec i Stavjaňa hrali  výborne. „ Pamätám sa, nevenovali sme sa len obranným činnostiam, ale zavše sme sa prezentovali aj útočnými prienikmi. Po zápase s Kanadou sme verili, že sa staneme majstrami sveta. Mali sme k zlatu vtedy veľmi blízko. Boli sme od neho vzdialení sedem minút. Nakoniec sme získali bronzové medaily“ povedal na margo účasti Československa bronzový Mojmír Božik, ktorý s Igorom Libom reprezentoval na tomto svetovom šampionáte košickú hokejovú rodinu. Okrem nich bol zo Slovákov v reprezentácii len Dušan Pašek zo Slovana Bratislava. „ Na našich tvárach bolo po týchto majstrovstvách čitateľné  sklamanie, v hlavách hmýrili myšlienky po nezískanom titule majstrov sveta, v nohách bola únava, no viedenský bronz nebolel!“ zhodnotil Mojmír Božik s odstupom rokov.

Kto vie ako sa na celé účinkovanie v tom čase pozerali jeho bývalí tréneri v rodnom Liptovskom Mikuláši Viliam Kulpa, Ján Plch, Štefan Blaho Jindřich Říčny či páni Dobrík a Hupka.

Keď som skrútol reč na jeho trénerov nezabudol spomenúť napríklad ani Floriána Střídu, bývalého obrancu Pardubíc, ktorého prezývali Tiťo.

„  Nie, skutočne neviem prečo mal túto prezývku. Mne však výrazne pomohol. Pod jeho vedením som získal na ME 18 ročných v Hradci Králové striebornú medailu . Pamätám si ako mi dával rady nielen do hokejového života, ako mi dal svoje korčule s topánkami, keď sa mi tie moje rozpadli“ – zaknihoval ďalšiu dôležitú výpoveď otec syna Mojmíra a dcéry Petry.

Striebornú medailu si priviezol aj z MS dvadsaťročných hokejistov z Kanady. Z kolísky svetového hokeja, kde nastúpil v reprezentačnom drese A mužstva Československa v 1987

 roku na Kanadskom pohári a o rok neskôr v Calgary na ZOH.

„  Váš syn a zároveň menovec Mojmír tiež reprezentoval. Štatistiky prezrádzajú, že nastúpil na turnaji v Čechách v drese  Slovenska „19“ proti Nemcom. Zápas vtedy naši vyhrali 4:3 a potom v zápase proti Čechom striedal Haláka. Potom sa však zo slovenského hokeja vytratil. Má na tom svoj podiel aj úspešný hokejista Mojmír Božik, senior?“ dotieram ďalšou otázkou, aby z úst otca odznelo: „ Nikdy som syna hokejovo nepreferoval. Čo si sám vybojoval to má za sebou, dnes hrá ligu vo Francúzsku a je tam asi spokojný. Ale bližšie sa o tom porozprávajte s ním.“ Dcéra Petra kráča v šľapajách mamky, právničky.

Možno práve manželka Vierka, bardejovská rodáčka, by mi toho o Mojmírovom vnútornom svete prezradila viac. Spravidla, totiž, aj na živote každého hokejistu je najlepšie to, o čom sám nevie.

Mojmír Božik toho vie veľa aj z funkcionárskej práce v HC Košice. Bol generálnym manažérom „A“ mužstva, asistentom trénera Selveka za čias najhorších, keď sa Košice zachraňovali v extralige, momentálne vykonáva generálneho manažéra mládeže. Ligoví dorastenci sú po sezóne 2010/2011 tiež majstrami republiky a o junioroch platí to isté. Košice registrujú v klube vyše 250 detí, dlhodobo aj na mládežníckej báze spolupracujú s hokejovými klubmi Prešova, Bardejova, Trebišova, Michaloviec, Humenného, Popradu či Spišskej Novej Vsi, ale to už nie je kapitola iba o Mojmírovi Božíkovi, ktorý tvrdí, že Košice majú neprestajný pozitívny hokejový vývin, lebo len ten zaručuje do poslednej chvíle majstrovskú súčasnosť.

Jozef Mazár

 

  |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606