magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 22. May 2017,  meniny má
Nikto nepoznal smer a ani cieľ vlakov smrti
@ Rozhovory a reportáže      May 20 2014 - 10:35 GMT

Na budove Štátnej vedeckej knižnice odhalia  21. mája o 16.00  pamätnú tabuľu na  pamiatku 401 439 Židov deportovaných 137 vlakovými súpravami, ktoré v roku 1944 prešli Košicami a ako výraz vďaky za veľmi statočný postoj a užitočnú prácu: Štefanovi Vrančíkovi, vtedy službukonajúcemu na železničnej stanici Košice a  JUDr.Mikulášovi Gaškovi, advokátovi v Košiciach. Pri tejto slávnostnej príležitosti bude predstavená kniha spomienok pána Gaška Nad úkrytom.

Stalo sa to pred sedemdesiatimi rokmi asi o takomto čase. Deportácie z vtedajšieho Maďarska sa začali 15.mája 1944 a  posledný vlak smrti vypravili do koncentračného tábora 3.júna. Konečná - Osvienčim. V piatich transportoch bolo odvlečených do táborov smrti asi 15-tisíc ľudí zo samotných  Košíc a širšieho okolia. Prežil z nich približne každý desiaty. Po oslobodení sa ich vrátilo s podlomeným zdravím ani nie tristo.  Celkovo prešlo cez Košice z vtedajšieho Maďarska 137 vlakov smrti.

Ako len písať o tom, čo nemožno ani prerozprávať? Lenže v súčasnosti, keď je toľko vojnových konfliktov, ale aj v bežnom živote násilia a neznášanlivosti,  je potrebné pripomínať si, čo všetko je schopný urobiť človek človeku v „záujme“ ideológie, moci a neúcty k životu. V záujme arogancie, nevedomosti a zaslepenosti. Vráťme do dnešného slovníka znova slovo slušnosť, statočnosť a úcta. Zahĺbme sa do histórie aby sme pochopili čo znamená fanatizmus a aké dôsledky prinášajú zvrátené idey.

O vzniku a uchovaní  cenných zoznamov JUDr. Mikuláš Gaško píše: „Chcel som poznať ďalší osud týchto ľudí, preto som začal pátrať po dôveryhodnej osobe. Mal som šťastie, pretože môj dobrý známy István Vrančik, majiteľ obchodu s korením na ulici Lajosa Kossutha (dnešná Mlynská ulica) slúžil na miestnom vojenskom železničnom veliteľstve. On mi hovoril, koľko vlakov príde v ktorý deň na košickú železničnú stanicu, koľko Židov bude v ktorom transporte, ktoré sprevádzajú maďarskí žandári. Vozne na stanici otvorili, dôkladne spočítali osoby a potom súpravu odovzdali nemeckým žandárom, vojakom a slovenskému železničnému personálu. Vagóny boli potom znova uzamknuté a vlak sa vydal na svoju cestu k slovenskej hranici: smer Ťahanovce - Kostoľany nad Hornádom – Margecany.


Nikto nepoznal smer, ani cieľ cesty týchto transportov, alebo sa to neodvážili prezradiť. Nič neprezradili ani známi železničiari, tým menej strážcovia - žandári.

Prvý vlak s deportovanými prešiel cez košickú železničnú stanicu 14. mája 1944 (okrem týchto cez iné maďarské pohraničné železničné stanice prešlo ešte ďalších desať transportov), bol vypravený v Nyíregyháza, posledný vlak, vypravený z Rákoscsaba prešiel cez stanicu 20. júla 1944: celkom 137 vlakov so 401.439 deportovanými. V tom je zahrnutých aj päť vlakov košických židov s 15 707 osobami:

16. mája 1944       3 055

16. mája 1944       3 629

17. mája 1944            3 352

24. mája 1944            3 172

  3. júna  1944           2 499 ,

Spol u 15 707 košických Židov.

Tieto a ďalšie údaje odpísal [Štefan] Vrančik z výkazov vojenského veliteľstva košickej železničnej stanice.

Zápisky som od Vrančika dostával postupne. Po oslobodení som jeden exemplár zoznamu odovzdal Menyhértovi Krauszovi, košickému veľkoobchodníkovi s vínom, ktorý bol v tej dobe predsedom košickej Židovskej náboženskej obce, ktorému sa podarilo uniknúť pred prenasledovaním. Zoznam prijal odo mňa s prísľubom, že ho postúpi organizácii Červeného kríža v Ženeve. Či sa tak stalo, neviem.“

Ešte pred transportami, 25. apríla, prišiel dovtedy najbrutálnejší a najponižujúcejší rozkaz, ktorý každého vydesil. Za štyridsaťosem hodín sa všetci Židia a tí, ktorí za nich boli podľa zákona považovaní, museli najprv do geta vytvoreného vo vnútornom meste, odtiaľ potom boli sústredení aj so Židmi z okolia do deportačného strediska vytvoreného v   tehelní na periférii mesta. Veliteľom geta a následne aj deportačného strediska bol smutne známy žandársky koncipient László Csatáry. Občania mesta s pohoršením sledovali tento smútočný výjav getoizácie, presahujúci všetky predstavy. Snažili sa mu vyhnúť a zatvárali okná. Táto cesta je cestou sĺz, bolesti a mučeníctva. Touto cestou kráčali starci, mládež i malé deti. Potkýnajúc sa ju prešli obyvatelia starobinca i sirotinca. Odtiaľto, z areálu tehelne, odchádzali vo vagónových rakvách na svoju poslednú cestu. Táto cesta - Cesta Ciest -, ktorej každá piaď je pokropená slzami, ešte stále nenesie meno "Cesta mučeníkov". Štrnásťtisíc ľudí, počet, ktorý vydá na celé mesto, sa tesnilo v halách tehelne na oboch stranách cesty. Zdroj: http://kehilakosice.sk/sk/pamiatky/tragedia-kosickych-idov/

Doc. Ing. Tomáš Lang, PhD., nám pred slávnostným podujatím povedal:

Vďaka statočnému činu a postoju JUDr. Mikuláša Gaška a Štefana Vrančíka, oboch z Košíc, bol vytvorený a zachovaný unikátny historický dokument, ktorý je rešpektovaný historiografiou holokaustu. Bol vytvorený v reálnom čase počas obdobia prechodu deportačných vlakov vtedajšou hraničnou železničnou stanicou Košice, v čase, keď platil všeobecný zákaz vytvárať o deportovaných akýkoľvek menný alebo iný zoznam alebo zapísanú informáciu. Tento rozkaz vydal vtedajší štátny tajomník Maďarského Kráľovského Ministerstva Vnútra László Baky na koordinačnej porade k organizačnému zabezpečeniu deportácií, ktorá sa konala 19. mája v Užgorode. Pamäti a najmä v nich obsiahnuté tzv Vrančíkove zoznamy sú pre historiografiu holokaustu vo vtedajšom Maďarsku jedným z jej esenciálnych faktografických zdrojov.

Našim zámerom je zvečniť pamiatku obetí vyše 401 tisíc obetí prevezených cez vtedy hraničnú stanicu v Košiciach a tiež statočný občiansky postoj JUDr. Mikuláša Gaška a Štefana Vrančíka, a to odhalením pamätnej tabule a vydaním rukopisu Vlaky smrti z pozostalosti JUDr. Mikuláša Gaška, a to v jednom zväzku v troch jazykových mutáciách: slovensky, maďarsky a anglicky. Tým otvárame tomuto memoárovému dielu dvere do sveta dokorán.

Slávnostné odhalenie tabule a predstavenie knihy bude 21. mája, nasledujúci deň sa v Košiciach uskutoční medzinárodná vedecká konferencia historikov venovanej 70.výročiu týchto udalostí. Organizátorom podujatí je FORUM Inštitút pre výskum menšín v Šamoríne, spoluorganizátorom Štátna vedecká knižnica v Košiciach.

Vstupnú štúdiu pod názvom „Košická advokácia v časoch Dr. Mikuláša Gaška“ napísal JUDr. Peter Kerecman, PhD., člen Historickej komisie Slovenskej advokátskej komory, advokát v Košiciach.

Úvodnú štúdiu k slovenskému textu, redigoval a poznámkovým aparátom opatril Doc. Ing. Tomáš Lang, PhD.,

Predslov k maďarskej verzii napísal Prof. Szabocs Szita, DSc., riaditeľ Dokumentačného centra Holokaustu v Budapešti.

Predslov k anglickej verzii napísal Prof. Randolph Braham, emeritný profesor New York City University.

Náklady vydania rukopisu JUDr. Mikuláša Gašku plne sponzoruje Slovenská advokátska komora.

Uvedenie organizuje Slovenská advokátska komora a FORUM inštitút pre výskum menšín v Šamoríne.

Pozvaní sú: primátor mesta Košíc Richard Raši, poprední historici holokaustu zo Slovenska a Maďarska : Prof. Szabolcs Szita, DSc, Prof. György Haraszti, PhD., predseda Kuratória HDKE, Prof.PhDr. Eduard Nižňnanský, PhD., pedagóg Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, členovia Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory a jej Historickej komisie, Doc. Ing. Tomáš Lang, PhD., Prítomní budú pozostalí po JUDr. Mikulášovi Gaškovi a Štefanovi Vrančíkovi.

Autorom pamätnej tabule je akademický sochár Tibor Szilágyi


za poskytnuté informácie pánovi Doc. Ing. Tomášovi Langovi, PhD. ďakuje

Katarína Bednářová

  |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606