magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Človek, hm, hm, človek..., voda
@ Aktuálne -> Životné prostredie      Feb 25 2003 - 09:01 GMT

Warning: file(/home/marek/cassovia/news/25022003/INDEX): failed to open stream: No such file or directory in /raid/cassovia/photoset.inc.php on line 25
Vždy, keď človek vo svojej nadutosti zájde až tak ďaleko, že čosi zničil natoľko, že to treba zachraňovať, vyhlási to za deň roka, mesiac roka... Tento rok je rokom vody. Niekedy si tiež hovorím: Ako dobre, že slnko je tak ďaleko a také nedosažiteľné. Kiež by bola i voda - nie na dosah človeka. Kiež by sme ju mohli používať - ako slnko - a nesprávali sa ku nej tak, akoby sme si mysleli, že nad ňou máme moc...

Voda a vy - ste jedno alebo odlišné?

Voda! Bože, ako nádherne znie to slovo v mojich ušiach...! Hm, zdá sa vám to smiešne? Tak vám dám ešte smiešnejšiu otázku: Milujete vodu? Tú úžasnú silu, ktorá steká nielen po kopcoch a nížinách, ale koluje vo vašich telách? Ako iste viete, máme v sebe viac ako sedemdesiat percent tekutín... Priznám sa, neštudovala som vodu, nepoznám ju z vedeckého, ani z biologického, ani zo žiadneho iného hľadiska. Myslím, žeby mi to nepomohlo. Ani jej. Ona - voda - je tu omnoho dlhšie ako ja a pamätá si tak veľa... Áno, má svoju pamäť. Predstavte si to! Predstavte si, že si pamätá, koľko pracieho prášku ste do nej vykydli, koľko voňaviek, koľko stopercentne bezpečných saponátov ste jej ponúkli... zabíjajúc pri tom ju i život... I svoj, i svoj. Je to totiž náramne pštrosie, popri tom, ako hovoríme, že zabíjame život, myslieť si, že len život ostatných. Alebo ak zachraňujeme život, tak iba svoj. To sa nedá. Iba sa vyhýbame zodpovednosti, že je aj na nás, akú kvalitu života zabezpečíme sebe, svojim najbližším i svojim najvzdialenejším i takzvaným nepriateľom. I tým, o ktorých životoch sme sa rozhodli! rozhodovať - zvieratách, stromoch... a na ktorých živote je závislý i ten náš a naopak. Lebo sme súčasťou toho istého živočíšneho reťazca. Áno, aj ja som s vami na tejto lodi. Práve preto sa snažím žiť svoj život tak, aby som bola súčasťou jednoty - súčasťou celého sveta, vesmíru, nie jeho rozkladu, nerovnováhy.

Žiadne výhovorky!

Oscar Wilde po svojich skúsenostiach vo väzení povedal: "Zjedol som všetko a zo stola som vždy pozbieral všetky omrvinky. Tak by sa malo zaobchádzať aj s láskou." Oscar myslel na lásku k žene, pretože sám kedysi ublížil. Ale dnes je našou povinnosťou myslieť na lásku - napríklad k vode. Verím, že potom by sme ňou aspoň neplytvali. Viete, keď som bola dieťa, doma sme nikdy ničím neplytvali. Vyrastala som na dedine a moji rodičia, hoci už chovali menej dobytka ako ich rodičia, vedeli, že trebárs niečim plytvať ide predsa na nieči úkor. . . Mali sme napríklad latrínu, z ktorej obsah sa zmenil v záhradke na cenný poklad - hnoj. Koľko PITNEJ vody dnes splachujeme... Nie, nevyhovárajme sa na systém, je to to najľahšie. Aj v paneláku sa dá sa urobiť napríklad toto: Vodou, v ktorej ste sa osprchovali /zostala vo vani/, vyperiete prádlo a potom ňou ešte splachujete záchod. Zdá sa vám to nehygienické? A čo duša? Tú máte čistú, keď plytváte vodou? Tou vodou, ktorá tečie z vodovodného kohútia, ak ním otvoríte? Človek si myslí, že je to jej povinnosť. Veď za tú povinnosť zaplatil. Ale komu? Vode? Stavím sa, že ste sa jej za to nikdy nepoďakovali - jej samotnej. Ďakujeme za ňu tým, ktorí nám natiahli vodovodné potrubia...

Moja mama tiež vravievala, že kedysi nevyliali ani kvapku vody. Tú, v ktorej umyli riad, dali potom kravám alebo sviniam. Samozrejme nepoužívali saponáty... Alebo takýto príklad šetrenia: Viete, ako šetrne zaobchádzajú mnísi s vodou /i so všetkým ostatným, aj s vlastnou energiou/ v buddhistických kláštoroch? Napríklad, ku jedlu každý dostane štyri malé misky a lyžicu. Pri spoločnom obede, raňajkách či večeri /stále to vyzerá rovnako/ si každý svoje misky starostlivo poukladá vedľa seba do štvorca tak, že sa navzájom dotýkajú, lyžicu položí do jednej z nich - každý do tej istej, napríklad do ľavej dolnej. Všetko má svoje presné miesto z jediného dôvodu - obeduje sa bez slov. Načo rozprávať, keď je všetko jasné? Načo plytvať energiou - slovami, keď aj tak je všetko iba niečí názor... Tak teda - lyžica je v miske, jedlo je v strede mníchov, ktorí sedia takmer do kruhu a jeden z mníchov udrie paličkou do drievka - na znamenie, že sa môže podávať jedlo. Všetci sa uklonia - zrejme na znak vďaky - a dvaja /ktorýkoľvek/ z nich vstanú, vezmú misky s jedlom a rad radom ho ponúkajú každému. Nikdy sa nepotknú jeden o druhého, lebo okrem toho, že aj smer podávania je určený, sú prítomní. Znamená to, že to iba robia! Že sa jednoducho sústredia na sto percent na to, čo robia. Neverili by ste, ako ľahko sa pri tom dá ujsť myšlienkami a ako ľahko vám niečo okamžite napovie /v takomto tichu/, že ste neboli prítomní. Verte, že sa pomýlite. Mnísi musia sledovať, čo sa okolo nich deje: 1. dávajú pozor, kedy ten, ktorý si práve naberá jedlo, si donaberal - na znak, že má dosť, spojí ruky ako k modlitbe a jemne sa pokloní. 2. musia sledovať, či ich niekto nemení pri službe - jeden mních nikdy dlho nechodí s miskami. Iný ho vystrieda, aby si aj ten prvý mohol nabrať, koľko chce. Mnísi si totiž naberajú iba toľko, koľko vedia, že zjedia. Alebo radšej menej. Musia zjesť, čo si naberú, pretože hovoríme o neplytvaní a takisto o neprejedaní sa - nie z estetického, ale ľudského hľadiska. Ak niekto má nadbytok, musí mať niekto iný nedostatok... Ak všetko dojedia, misky vytrú kúskom chleba, aby potom, keď dostanú do jednej misky čaj, mohli ňou poľahky vyumývať aj ostatné. Čaj vypijú - je skoro čistý. Nakoniec každý dostane vodu a ešte raz opláchne misky od čaju. Z tej vody časť vypijú a časť ide do spoločnej misky - pre hladných duchov. Opäť zaznie zvuk drievka, mnísi sa mierne uklonia a zbalia si svoje misky do šatky a vrátia ich na miesto. Celý rituál končia buchnutím drievka o direvko a jemnou poklonou v sede.

Nemusíte ísť do kláštora

Ale nemusíme ísť do kláštora, ak nechcete. To bol iba jeden z príkladov, tak ako všetky ostatné. Vráťme sa trebárs do košických panelákov. Ak ste si v poslednom čase kupovali záchod, viete, že koumáci už začali vyrábať aj taký, ktorý šetrne splachuje - teda na malú potrebu tri litre, na veľkú desať. /Prepáčte túto úvahu: ale nie je to zvláštne - na potrebu spotrebu?! Vždy, keď niečo potrebujeme, je nutná spotreba, hm../ Tí, ktorí majú staršie záchody, môžu použiť na ten istý účel umelohmotnú fľašu naplnenú vodou. Alebo - teraz urobím reklamu jednej úctyhodnej organizácii "Ľudia a voda", ktorá tiež vymyslela šetrič vody - je veľký ako hokejový puk, akurát je z iného materiálu a v strede má dieru. Stojí iba sto korún. Funguje na princípe ťažidla, ktoré urýchli spätný chod vypúšťacieho zariadenia, a tým dochádza k úspore. Jednym kratším spláchnutím je možné ušetriť až 5 litrov PITNEJ vody. To je tiež "ohromný nápad", používať pitnú vodu na splachovanie! Dajte tomu človeku Nobelovu cenu! A tým ďalším a nám všetkým, čo sme ho slepo následovali, aspoň štyri. Takže - ak si chcete objednať tento patent - pomôžete aj organizácii, ktorá mimochodom bojuje za košické lesy, kontaktujte na adrese: MVO Ľudia a voda, Pražská 4, 040 01 Košice, www.ludiaavoda.sk, e-mail:mvola@changenet.sk.

Je veľa spôsobov, ako šetriť vodou. Keby sme ju vnímali, nemuseli by sme sa pýtať prečo? Pre niektorých možno len preto, že za ňu budú musieť platiť stále viac a viac. Keď sa inak nedá, aj to je možná motivácia. Oscar Wilde povedal: "Dnešný človek pozná cenu všetkého, ale nepozná hodnotu ničoho". Tiež učíme deti v škole, že "Bez vody nie je možný život." Ale iba učíme, naozaj tomu nerozumejú. Akoby mohli - veď určite ani jeden z nich nemal aspoň taký zážitok, žeby bol deň bez nej. Ani to nie je nutné - ak si vodu naozaj uvedomíme. Alebo sa to naučíme až vtedy, keď okolo bude púšť?

Keby ste predsa len radi učinili niečo pre Zem, prírodu, pre všetkých ostatných - bez toho všetkého by jeden človek /teda prečo nie práve vy/ zahynul, urobte jedno: Milujte vodu ako seba samého, milujte seba. A potom vám nikto nebude musieť popisovať rady, ako s ňou zaobchádzať. Budete to vedieť samy. Každý deň sa pred vami objavia nové a ďalšie možnosti - ako? Je ich toľko veľa, koľko veľa budete chcieť. Milujem vodu, pretože ma s vami spája. Takisto ako vzduch, zem, slnko, obloha, vaše myšlienky, činy... A pozrite si stránku www.zajezka.sk, iba tak.

Nakoniec som si dovolila ukradnúť z jednej stránky - www.kwanumzen.sk - časť z rozhovoru s jednym zenovým majstrom:

"Vzduch, oheň, voda, zem - to sú štyri elementy. Vesmír z týchto štyroch prvkov vytvára naše telá. To sú naše korene života. Skutočné korene. V súčasnosti ľudské bytosti nechápu svoje korene. "Chodím do továrne, zarábam peniaze a zarábam si tým na živobytie. Nemusím verit v Boha, nič vesmíru nedlžím. Prečo by som mal? Mám peniaze, starám sa sám o seba." Máme takýto štýl myslenia. Všetci sme zabudli na naše ľudské korene. Keby sme nemali vzduch, zem, nemohli by sme zostať nažive.
Vždy keď neveríte na lásku, zomierate. Aký je váš život? Celý vesmír vám len dáva, dáva - my to nazývame nepodmienená láska. Nemá podmienky. No vy tiež musíte tomuto vesmíru niečo dat. Milovať a pomáhat tomuto vesmíru je nevyhnutné. Nevyrábajte atómové bomby, nezabíjajte zvieratá, neznečistujte ovzdušie.
Mnohí z vás videli film: "Vlk, ktorý nikdy neplače." Ľudia nikdy nerozumejú svojej správnej situácii. Ľudské bytosti sú najhoršie zvieratá. Zničili sme veľkú časť prírody, vzduch, rieky a lesy. Potom hovoríme, že chceme svetový mier. To nie je možné. To je velká hlúpost!
Teda nevyzerá to s nami dobre. Ľudské bytosti sa MUSIA PREBUDIŤ práve teraz - to je dôležité. Ked sa neprebudíme, nemôžeme pokračovat v tomto ľudskom svete, či nie? Čoskoro sa rozplynie.
Otázka: Keď všetky zvieratá dokážu v tomto svete existovat v mieri, tak načo sme tu potom my?
Prečo? Spýtam sa ťa, prečo každý deň ješ? Keby každý dával každému, potom by tu neboli problémy. Vesmír nám dáva všetko. My sa držíme svojho ja-moje-mne a "Ja chcem." Preto má Zem problém. Musíte rozumiet správnej láske. Je známy príbeh o dvoch ženách, ktoré sa hádali o dieťa. Každá z nich tvrdila: "Toto je moje dieta!" Kráľ povedal: "Prineste sem to dieťa. Rozdelím ho napoly. Ty si zoberieš jednu polovicu a ty druhú." Vybral svoj meč a v momente, keď chcel dieťa zabiť, jedna zo žien skríkla: "Óch, nie! Ty si zober to dieta!" To je nepodmienená láska. Nie pre mňa, ale len milovať iných.

Ďakujem Vám za pozornosť Ľudka Paňáková   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606