magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 24. Jul 2017,  meniny má
Marcela Laiferová sa vo svojej knihe "Žiť svoj život" vyznáva aj z pokusu vziať si život
@ Kultúra -> Literatúra      May 23 2003 - 19:24 GMT




"Nebol to môj nápad - napísať knihu /oslovilo ju vydavateľstvo Ikar - pozn. red./. Trvalo mi rok, kým som prišla na to, o čom písať, pretože písať o sebe mi pripadalo dosť smiešne. Preto som venovala časť knihy situáciám, ktoré, myslím si, som nemohla obísť. Dokonca píšem o dvoch momentoch v mojom živote, o ktorých som nikdy v tlači nehovorila. Druhá kapitola je venovaná zdravému, pokojnému štýlu života. Ľudia totiž hľadajú šťastie stále niekde inde a nie v sebe. Sú frustrovaní a robia si peklo vo vlastnej hlave.

Kapitola "Šťastie nie je náhoda" rozpráva o všetkých drobnostiach, maličkositach, ktoré, myslím si, hrajú významnú úlohu v šťastnom, spokojnom živote. Jednu kapitolu som venovala diétam a zdravému stravovaniu. Viem, že takých publikácií vyšlo dosť a dosť ich ešte výjde, ale každý si môže vybrať. Sú tam moje osvedčené diéty, ktorými sa riadim a ktoré u mňa fungujú. Posledné dve kapitoly sú venované astrológii." M. Laiferová priznala, že je členkou istého spolku astrológie vo Viedni. "V našom spolku sú lekári, ktorí pozorujú astrologické vplyvy na pacientoch. Astrológia je ďaleko zložitejšia, ako sa zdá. Takže som venovala časť spojenú s láskou a zdravím, pretože práve zdraviu sa v astrológii špecializujem - ako určité silové telesá vplývajú na človeka. My ako ľudia sme mizérium vo vesmíre, krátko existujeme, všetko nám pripadá tak ďaleko vzdialené a dlho trvajúce... Vážim si všetkých múdrych ľudí, ktorí sa tomu venovali dávno pred nami. Lekár, vedec musel byť aj astrológ.

Áno, je pravdou, že sa na svoj horoskop nepozerám, iba ak sa mi niečo stane. Keď mi Devín banka ukradla 600 000, rýchlo som zisťovala, ako sa to stalo. Ten aspekt tam stál už mesiac, nevšimla som si ho. Napriek tomu, že s tým pracujem, som nepoučiteľná, ako všetci. Horoskop neznamená nič viac, ako upozorniť napríklad na to, že "máte zníženú pozornosť alebo obdobie, keď nič nevybavíte a príde deň, keď všetko ide ľahko. Je dobré, myslím si, poznať svoje úspešné obdobie a tiež také, kedy sa darí menej... Ale veľa rozprávam o astrológii, a tá netvorí gro v mojej knihe. Najdôležitejšie sú rady pre tých, ktorí sa necítia dobre, majú nedostatok energie, trpia depresiami. Na mojej ceste, ktorá nebola ľahká - ako cesta každého... to už by bolo príliš radosti mať úspech v tom i onom, a nakoniec, si na to ani nenárokujem... Ale chyby, ktoré som v živote urobila, nech sú poučením pre ostatných. To je to, čo som chcela dať."

Pokus o samovraždu

"Ospravedlňujúce je, že som bola veľmi mladá, mala som 24 rokov, ovdovela som, mala som po štátniciach, bola som vyčerpaná štúdiom. Starosti na mojej hlave boli enormné. Moja pripútanosť k doktorovi Laiferovi bola veľká... Bol veľmi silná osobnosť. Ovplyvnil moje rozhodovanie a správanie na celý život. Bol pre mňa absolútny vzor. Kolega lekár a kolega skladateľ... V jeho osobe som stratila niekoľko osôb... A bola som rozčarovaná z medicíny. Hrubú chybu chirurga, ktorý ho operoval, už nemohol nikto napraviť. Znenávidela som medicínu. A kládla som si otázku ´Ako ďalej žiť?´ Všetky ideály mi padli. Bola dlhá zima, v ten týždeň, keď zomrel, rozkvitli všetky stromy... Aj tú prírodu som nenávidela! Rozmýšľala som ako ďalej do leta. Lebo som si uvedomovala, že odísť zo života by bolo nezodpovedné. Mala som malé dieťa. Ale mne naozaj už na ničom nezáležalo. Sú to veľmi silné slová... Ale čo čakáte od mladého človeka? Mladí ľudia ľahko rozmýšľajú o smrti. Čím je človek starší, tým viac si uvedomuje cenu života. Taká je moja skúsenosť. Nevidela som východisko z mojej situácie a pripravovala som sa na ´to´ niekoľko mesiacov. Nikomu som nič nevravela a keď som si bola istá, že prišiel ten správny moment, urobila som to. A úplnou náhodou sa vrátil môj brat... Mala som z toho potom veľa komplexov. Preto sa o tom nerozprávalo ani na verejnosti. Ale myslím si, že je to aj otázka sily... Raz sme upratovali synove hračky. Mal medzi nimi lieky. Na moju otázku odpovedal: ´Vieš mami, ja chcem, aby si žila.´ Čo k tomu dodať?"

Tradičná Slovenka

Som typ, ktorý ľahko priberie, aj ľahko zhodí. Ale ak to v jeden deň preženiem, dám si ďalší odľahčovací. Cvičím jogu - základné asány. Tie napomáhajú hlavne mojej tréme. O dva dni ma čaká koncert a už odteraz predýchavam. Cvičím päť tibeťanov. Urobím každú prácu a rada, ale pri pohľade na žehlenie mi do zubov voda tečie." Zato je vraj skvelá kuchárka a pekárka. "Som tradičná Slovenka. Som tak vychovaná. A myslím si, že tak je to správne. Nemám rada hotové jedlá, mám rada oslavy doma v rodine... To je tá odrazová plocha majúca moc nad základmi duševnej rovnováhy človeka."

Bohémsky život ju nezlákal

"Môže za to prísna výchova mojej matky. Spomínam to aj v knihe ako prišla cigánka k mojej, vtedy so mnou tehotnej mame a vyveštila jej, že dieťa, ktoré nosí, bude dcéra, ale nebude mať také krásne oči ako ona, ale bude to populárna a známa osoba a bude mať nočné zamestnanie. Samozrejme, moja mama, učiteľka si domyslela svoje...

Mám veľmi veľa negatívnych vlastností. Ale som pracovitá a cieľavedomá. Nedávam si veľké ciele. Môj život ide po stupienkoch. Vždy si poviem, čo by som chcela, pripravím sa na to a skúsim to. A viem, aké nebezpečné je ponocovanie. Pre mňa to vôbec nemá význam. Okrem toho som Rak, takže to všetko beriem citovo a nechcem sa citovo rabovať... Takže som si dávala pozor na vzťahy. Tých mužov, ktorí zohrali v mojom živote zohrali rolu, nebolo veľa. Boli to zaujímaví ľudia, až na jedného... Bola som veľmi mladá... Nepáčia sa mi spoločnosti do rána, cigarety, veci ako skúsme to alebo ono. Ale nie som moralistka. Mám veľmi krásne sexuálne zážitky a nikdy som ich nebrala na ľahkú váhu, pretože si myslím, že je to pre človeka veľmi dôležitá a posvätná vec. Mala som tiež cieľ dokončiť neľahkú školu, hoci som nemusela... Braňo Hronec mi vtedy ponúkal dva a pol tisíca mariek, ak s ním pôjdem von. Boli to vtedy obrovské peniaze. Nikdy som neexperimentovala. Mávam strach z experimentov, čo by mi mohli mnohí aj vyčítať, lebo je asi občas potrebné také ólálá! Ale ja si to vynahrádzam tým, že sa z času na čas vyberiem na tri dni niekam do tramtárie. Hoci aj sama. Ďaleko. Jednoducho tam, kam idú dialnice."

Samota je zlý hosť, spieva v jednej piesni

"Samotu mám rada, niekedy s knihou, pri práci v záhrade, s prírodou. Som milovník prírody, mám niekoľko excelentných záhrad. Je to pre mňa relax, tam zabudnem starosti. Rada čítam. A myslím si, že televízia a moderné médiá nenahradia čosi také intímne ako knihu. Keď som písala ´Žiť svoj sen´, musela som ju písať rukou. Pri ťukaní do stroja som mala pocit, že sú to cudzie myšlienky. Že medzi mnou a strojom ktosi je... Takže mám aj ja úlety, až taká racionálna nie som."

Karolovi Duchoňovi nebolo pomoci

"Nedalo sa mu pomôcť. Niekoľkokrát som voči nemu aj tvrdo zasahiahla... Bol to zvláštny človek, typický rozmaznaný jedináčik, zafixovaný na matku. Rodičia sa rozviedli a aj keď bol už dospelý, ženatý, otcovi to nedokázal odpustiť. V tomto bode akoby stratil rovnováhu. Jeho manželka Elena, o ktorej spieval v pesničke "Elena, ty si život môj" bola typ ženy, o ktorej všetci muži snívajú. Nikdy sa nepýtala muža kam ide, kedy príde? A jemu to vadilo. Povedal, že ho nemiluje, keď ju nazaujíma s kým bol, kedy prišiel? Bol z toho frustrovaný a domnieval sa, že ho nikto nemá rád. A keď som naňho bola veľmi tvrdá a pustila sa doňho, povedal mi: ´To preto, lebo nemám takých bratov, ako ty.´ Vždy bol nespokojný so svojim životom. Bol nespokojný, že žil tu. Emigroval. No vrátil sa, lebo nedokázal žiť ani tam. Nevedel si nájsť miesto na svete. Uňho to bola samovražda na etapy."

"Žiť svoj sen"

"Znamená to byť šťastná a spokojná s tým, čo robím. Snažím sa nehovoriť si ´keby som mohla´. Viete, človek by všeličo mohol. Ale čo môžem môžem, a som spokojná."

Naozaj spokojná môže byť so svojim nedávnym CD - Marcela výber I.

Je na ňom dvadsaťpäť pesničiek, medzi nim prvá bigbítová pesnička na Slovensku "Lampy už dávno zhasli". "Za ktorú nás vtedy zniesli pod čiernu zem - vraj sa hýbeme a nestojíme slušne pri mikrofóne a tranzujeme tak, ako sa nesmie! Je to paleta všetkého, čo som nahrávala. Neboli to len chronicky známe "Pod bielou alejou", ale množstvo veľmi peknej hudby, ktorú dokonca aj najukrutnejší hudobný kritik v bývalom Československu chválil. Vždy som robila muziku na veľké platne, lebo táto hudobná literatúra, podľa mňa, zostáva. Tam som si vždy prepašovala pesničky, ktoré sa mi páčia, s rizikom, že nebudú mať masový úspech a na single som nahrávala takzvané šlágre, ktoré sa za našich dôb predávali v stotisícových nákladoch. Je tam obdobie folkového spievania, s Paľom Hammelom, pesničky Deža Ursinyho. Je to prehľad žánrovej štýlovosti, ktorú som nahrávala. Dokumentácia slovenskej hudobnej tvorby, ktorú samozrejme spolutvoria ostatní kolegovia..."

Ľudmila Paňáková
Foto: Karol Hatala   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606