magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Východoslovenské múzeum oslávi 100. rokov od sprístupnenia prvej stále expozície, a to je jeden z dôvodov, prečo chce dať do Miklušovej väznice jednu nerestnú ženu natrvalo

Čaká nás výstava plná zlatých klenotov
@ Kultúra -> Oznamy      Jun 13 2003 - 09:23 GMT


Warning: file(/home/marek/cassovia/news/13062003/INDEX): failed to open stream: No such file or directory in /raid/cassovia/photoset.inc.php on line 25
21. júna 2003 bude 100. výročie od otvorenia 1. stálej expozície v historickej budove, vtedy na Námestí Františka Jozefa, teraz na Námestí maratónu mieru.

Budova Východoslovenského múzea na Námestí maratónu mieru je chronicky známa, patrí k historickému koloritu Košíc. Dňa 21. júna 2003 bude presne 100 rokov odvtedy, čo tu verejnosti sprístupnili prvú stálu expozíciu. Vtedy stáli pred múzeom davy Košičanov hrdých na to, že mesto bude mať svoj stánok mapujúci regionálnu históriu, ale i prírodovedné zbierky a svetové rarity. Vtedy to však ešte nebolo Námestie maratónu mieru, ale Námestie Františka Jozefa.

Pri príležitosti tohto výročia sa vedenie múzea rozhodlo pripraviť pre svojich návštevníkov skutočný skvost. Bude sa trblietať, jagať, dráždiť bunky mamonárov, estetikov i milovníkov histórie. Z bezpečnostných dôvodov bude k videniu v podzemných trezorových miestnostiach. Pôjde o verejnú prezentáciu zlatých predmetov, skutočných pokladov, ktoré patria do muzeálnych zbierok.

Nie všetko v živote múzea sa však jagá a trblieta. O rozhovor sme požiadali riaditeľa Východoslovenského múzea Dr. Róberta Polláka.



Pripravovaná prezentácia k stému výročiu prvej stálej expozície by mala byť dostatočne reprezentatívna. Bude?

Zvolili sme si sprístupnenie výstavy s názvom História razená v zlate. Táto výstava bude umiestnená v miestnosti, kde je aj Košický zlatý poklad. Táto výstava predstaví ďalšie vzácnosti a rarity, ktoré sú zhotovené zo zlata a patria do našich zbierok, kde sa dostali za uplynulých 130 rokov. Návštevník tam uvidí širokú škálu zlatých výrobkov, tiež mincovníctvo od antických mincí až po víťazný exponát o najkrajšiu mincu Slovenskej republiky. Dá sa povedať, že pôjde o také skutočné muzeálne ´špeky´.

Snažíme sa ja pomocou sponzorov vydať Múzejný storočník, ktorý, ako uvedie titul, vyjde raz za sto rokov a bude sa zaoberať históriou budovy a pripomenie, čo všetko sa za ten čas v múzeu odohralo. Keď sa múzeum so stálou expozíciou otváralo, celé mesto bolo ozdobené zástavami, konala sa svätá omša, všetci vedátori, potentáti, biskupi, baróni, grófi, ministri sa na toto otvorenie odstavili. Vo vtedajšom hoteli Schalkház sa podával viacchodový obed, o čom bude tiež jeden zaujímavý článok. Múzejný storočník bude obsahovať aj jeden fiktívny rozhovor snáď dvoch najvýznamnejších osobností v doterajších dejinách Východoslovenského múzea – riaditeľa Jozefa Mihálika a Jozefa Poláka. Jeden bol autor prvej stálej expozície v múzeu a druhý bol riaditeľom počas 1. Československej republiky, kedy múzeum naozaj dosiahlo jeden zo svojich vrcholov.


Prvé múzejné zbierky vznikali na základe ochoty Košičanov tak, že sami nosili exponáty hodné vystavenia ako dary pre expozície. Bol to jasný dôkaz spolupatričnosti medzi obyvateľmi Košíc a vtedajším Hornouhorským, terajším Východoslovenským múzeom. Aká je terajšia situácia? Ako sa k potrebám rozširovania expozícií stavia terajší zriaďovateľ a ako Košičania?

V roku 1876, kedy sa konala prvá expozícia v už neexistujúcich priestoroch Zlatej hviezdy, a ktorú pripravili bratia Klimkovičovci, mnohí Košičania darovali svoje zbierkové predmety múzeu. O niečo podobné sme sa pokúsili pri príležitosti jubilejnej výstavy a urobili sme kút darovaných exponátov. Nemalo to až taký úspech, i keď zopár darov tu bolo. Bohužiaľ, nebolo to také masové. Ľuďom možno chýbajú správne impulzy, aby sa viac zžili s vlastnou regionálnou históriu i inštitúciami, ktoré sa ňou zaoberajú.

Terajším zriaďovateľom Východoslovenského múzea je Košický samosprávny kraj. Jeho poslanci rozhodujú o jeho osude i osude ostatných kultúrnych inštitúcií. Tým, že finančná situácia nie je ružová, veľká časť kultúrnych inštitúcií vrátane Východoslovenského múzea má menej financií na svoju činnosť, ako to bolo v minulosti. Činnosť sa brzdí a dôsledky sa prejavia aj v nasledujúcich rokoch, ak nenastane výrazný obrat. Ja však verím, že nastane, ak napríklad v budúcom roku budú poslanci rozhodovať o podielových daniach a ak preukážeme, že naša činnosť má zmysel, aby boli podporené naše projekty.


Múzeá priťahujú aj zahraničných turistov. Určitou dlhodobou slabinou v prípade Východoslovenského múzea bol nedostatok anglicky písaných propagačných materiálov, tiež to, že popisky k exponátom boli len v slovenčine. Aká je súčasná situácia?

Z propagačných materiálov má naše múzeum naozaj veľmi málo. Nebol by to problém, máme chuť to urobiť, chýbajú však peniaze vydať ku každej expozícii viacjazyčného sprievodcu. Začali sme to riešiť pred troma – dvoma rokmi, keď k expozícii Františka II. Rákocziho sme dali dokonca štvorjazyčné popisky. To sa potom urobilo aj v expozícii kovolejárstva.

V ostatných expozíciách to ešte takto urobené nemáme. Nemáme ani peniaze na to, aby sme vedeli zaplatiť lektorov, ktorí by ovládali cudzie jazyky a mohli v nich pre turistov robiť sprievodcovskú činnosť. Dočasne to teda riešime tým, že zahraniční turisti dostávajú na papieri popisy expozícií v jazyku, ktorému rozumejú.

S týmto stavom však nie sme spokojní. Už tretí rok sa pokúšame získať grant od japonskej vlády zameraný práve na sprievodcovskú činnosť. Ide o audiosystém, ktorý je už takmer všade bežný okrem Slovenska. Turista dostane prístroj s audionahrávkou a slúchadlami, zvolí si jazyk a počas prezerania múzejných zbierok počúva priebežné informácie.

K získaniu grantu na tento účel sme boli už veľmi blízko, stále nás povzbudzujú a verím, že nám to raz vyjde. V tomto prípade by sme mali takéto zariadenia ako prví na Slovensku.


Východoslovenské múzeum je pevne spojené s Košicami. Nemyslím si však, že by ho každý Košičan navštívil. Aký je váš odhad? Aká časť Košičanov navštívila svoje múzeum?

Môžem sa len domnievať, presné čísla určite neviem. Školopovinná mládež pozná múzeum, pokiaľ ide o staršiu generáciu, tá ho pozná tiež. Možnože najväčšie resty má práve stredná generácia, ktorá akosi pre všeobecne známe príčiny nestíha navštevovať kultúrne stánky, medzi ktoré patríme. Preto sa snažíme robiť akcie, pri ktorých múzeum vynesieme až priamo do ulíc, ako napríklad pri razení mincí, alebo výstave NAJ, NAJ, NAJ.

Veľa ľudí však pozná Miklušovu väznicu, Košický zlatý poklad, alebo iné expozičné priestory a zbierky, neviem však nakoľko si ich spájajú priamo s Východoslovenským múzeom.


Košičan by so mohol aj položiť otázku, že prečo by vlastne mal toto múzeum navštíviť. Čo by ste mu v takom prípade povedali?

Východoslovenské múzeum je jedno z najstarších a najznámejších na Slovensku. Stále sa však snažíme byť mladí a aktívni, vymýšľať akcie, ktoré upútajú pozornosť verejnosti.

Myslím si, že aj v trvalých expozíciách si príde každý na svoje. Veď máme vyše 400 tisíc exponátov, ktoré sú v deviatich tématických expozíciách, kde sa dá nájsť poučenie, zábava aj nové vedomosti.

Mnohé expozície sú mimoriadne atraktívne, ťažko ich hľadať inde. Napríklad stredoveká mučiareň v priestoroch Miklušovej väznice. Práve tu v blízkej budúcnosti pribudne vďaka sponzorom jedna rarita. Ňou bude vosková figurína kata a jednej nerestnej ženy, ktorú bude kat trápiť.


Tá nerestná žena bude tiež vosková figurína?

Áno.

Ďakujem za rozhovor.

Slavomír Szabó

STRÁNKY VÝCHODOSLOVENSKÉHO MÚZEA   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606