magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

 
ZAREGISTRUJ SA! 29. May 2017,  meniny má
Úchvatné Jakobyho Košice
@ Kultúra -> Výtvarné umenie      Nov 18 2003 - 11:15 GMT






Vo Východoslovenskej galérii na Hlavnej ulici vystavujú svoje práce deti umeleckých, základných i materských škôl. Táto výstava, organizovaná ZUŠ Irkutská, výtvarný odbor, má názov Jakobyho Košice. Keďže ide už o ôsmy /asi aj posledný/ ročník, mnohým Košičanom nemusím popisovať, o čo ide. Tým ostatným by som však rada povedala: Choďte sa na tie úžasné dielka pozrieť! Na ten neopakovateľný svet plný hravosti, farieb, fantázie, zručnosti... I takzvanej "nedokonalosti". Nakrivo namaľovaný dom alebo tvár, ktorej oči sú akoby neprirodzene vysoko, vám budú pripadať úžasné. Medzi tými "nedokonalými" dielkami sa možno budete cítiť tak dobre ako ja. Nebudete musieť byť nikým. Nikým, kto musí byť v práci, doma, na ulici stopercentný, dokonalý. Uvedomíte si, že môžete byť čímkoľvek a akýkoľvek. Takí, akí práve chcete byť. Ako tie dielka. Také "nedokonalé" a predsa také dokonalé, teplé, hrejivé, milé, krásne... Ale dosť sentimentu! Samozrejme každý môže cítiť čokoľvek. To bol môj zážitok. Za ktorý patrí vďaka hlavne organizátorom - ZUŠ Irkutská i všetkým ostatným školám, ktoré zaslali práce "svojich" detí na túto výstavu. Samozrejme i Východoslovenskej galérii, ktorá poskytla priestory. A hlavne deťom, ale aj ich rodičom. Viac o tom s riaditeľkou spomínanej ZUŠ Irkutská, kde vznikla aj myšlienka Jakobyho Košíc, Ľudmilou Hegyesiovou:

"Celá aktivita Jakobyho Košice začala v roku 1993 na nádvorí Východoslovenskej galérie. Prečo v tomto roku? Pretože v tomto roku sme si pripomenuli deväťdesiate nedožité výročie narodenia majstra Jakobyho. A prečo pána Jakobyho? Pretože jeho tvorba je môjmu srdcu blízka a myslím si, že každému pripomína čosi z detstva - spôsob narábania so štetcom, tématický okruh... Jakobyho očarovával každý životný akt - na trhu, cirkusanti..., čo je nesmierne blízke aj deťom... No a v tomto roku - 2003 - mal pán Jakoby sté výročie. Povedali sme si, že to bude celkom vhodná bodka za touto aktivitou. Takže Jakobyho Košice končia.

To ale neznamená, že sa nebudeme snažiť pre deti urobiť iné projekty, kde by mali možnosť prezentovať svoje dielka... Je totiž veľmi dôležité nezabúdať, že výchovy - výtvarná či hudobná - vždy napomáhali človeku obrusovať hrany na duši. A týmto výchovám sa na školách dostáva veľmi málo priestoru. Za hodinu sa na výtvarnej výchove dá stihnuť akurát vybaliť si ´fidlátka´ a hneď ich aj zabaliť. Nie je priestor pre motiváciu zo strany učiteľa, ani pre deti možnosť dokončiť, čo začali.

Takže som rada, že spoločnosť nakoniec nevyčlenila základné umelecké školy zo systému škôl. Ale ktovie ako to bude ďalej s ich financovaním. Hovorí sa síce, že v súkromnej sfére by sme sa uživili, lebo by sme mohli aj podnikať. Ale zabúda sa na to, že keď sa škola pustí komerčným smerom, ten cieľ - detská duša - ostane na vedľajšej koľaji. Aby sa z dieťaťa stal výrobca reklamných plagátov... Áno, dalo by sa. Ale to už by nešlo o rozvoj osobnosti, jedinca. Tam by už vzniklo iba naháňanie sa za peniazmi. Stratil by sa cit, ktorý by, podľa mňa, mal stáť nad všetkým. Pretože cit dostal človeka až sem. Bolo by si ho treba viac úctiť a dať mu väčší priestor."


Vráťme sa k výstave. Netreba totiž zabúdať, že čaro detských prác zvýrazňuje citlivá ruka "inštalatéra" - pedagógov ZUŠ Irkutská:


"Z množstva prác, ktoré nám zaslali ostatné školy, sme nevystavili veľmi málo. Počet je samozrejme obmedzený priestorovo. Ale môžem povedať, že kvalita práce sa na školách rokmi zvyšuje. Očarili nás materské školy, najmä Bauverova a pán učiteľ Lörinc Peter. Cítiť tam nesmiernu hravosť. Ale každé dielko je očarujúce. Kam sa pozriete, tam tá dušička spieva...

Výstavu inštalovali naši pedagógovia. Tu by som rada upozornila na ich ochotu kvôli deťom postúpiť more času. Je totiž mylné myslieť si, že pedagóg je prítomný iba na vyučovacej hodine. Pedagóg musí stále plánovať - zabezpečiť materiál, premýšľať, ako deti správne vybudiť... Lebo ak deťom dáte voľnú tému, zistíte, že nevedia. Nemajú rozvinuté poznanie. Pedagóg je tu na to, aby ho v dieťati rozvinul. Aby sa už v tom druhom stupni dalo dieťa formovať do stavu profesného - aby vedelo samo myslieť, aby krásu, ktorú vníma, bolo schopné dať na papier. A naučiť ho prečo? Preto, aby cit, o ktorom sme hovorili, bol nad všetkým. Je tragédia, keď zistíte, že šesťročné dieťa nepozná rozprávku o Snehovej kráľovnej. Dá sa povedať, že ZUŠ suplujú v istom zmysle prácu rodičov."

Keď sme už zašli až k ´výchove´, je zrejme dobré vedieť, že každá umelecká škola má svoj program. ZUŠ Irkutská stavia na klasických základoch:

"Chceme dieťa naučiť, že linka je súhrn bohov, že papier je dvojrozmerná plocha, na ktorú treba zachytiť tretí priestor - ako oklamať oko, ktoré sa na ten papier pozerá - čo chcem tým dielom povedať? To sa samozrejme týka už tých starších, resp. dospelých, pretože vyučujeme aj dospelých... Nemožno očakávať od dieťaťa, že vyjadrí výpoveď sveta. Dieťa len zachytáva svet, ktorý vidí. A my ho iba upozorníme, ako ho vidieť má. Ďalej je to už miera jeho schopností a zručnosti. A to, čo ono robí, je problém, ktorý rieši. Nemyslím totiž, žeby sa detská tvorba mala považovať za niečo fenomenálne v zmysle, že je to umenie. Je to škola. Vedenie detí k chápaniu remesla. Tak ako sa kedysi v stredoveku učilo u veľkých majstrov - nabaľovanie schopností a zručností. Pretože my dieťa nemôžeme nechať v tomto štádiu - viď výstava. Keby sme mu nevysvetľovali analogicky s tým ako sa vyvíja, ako teda zobraziť priestor i ostatné náležitosti, s ktorými pracuje, mohlo by sa stať, že sa dieťa samo zo seba zrúti, pretože nie je schopné niečo nakresliť. Pretože my sme mu zatajili princípy. Nemôžeme ho nechať iba v pôvabnosti. Keď už má zručnosti i schopnosti, nastane riešenie problému - ako z toho, čo viem, urobiť vec zaujímavú, ako sa naučiť pracovať s tým, čo viem. Za tými obrázkami je totiž obrovská práca, tvorivosť, kreativita, odborná schopnosť učiteľov. Učiteľ do konečného produktu vstupuje minimálne. Ale maximálne v tom, aby dieťa bolo schopné ten finál urobiť samé. Toto je tá úžasná práca s dieťaťom. Pretože mnohokrát učiteľ posunie dieťa, ale aj dieťa učiteľa. Tam je ten interaktívny vzťah - žiak a učiteľ."

Takže do 14. decembra sa máte možnosť ísť pozrieť do Východoslovenskej galérie na rozvoj zručnosti detí, ktorá prerastá do výtvarného prejavu a schopnosti zobraziť to, čo prežívajú.

Ľudka Paňáková
Foto: Karol Hatala   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606