magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Program protipovodňovej prevencie v povodiach riek Hornád, Bodrog a Poprad
@ Aktuálne -> Životné prostredie      Aug 04 2004 - 08:46 GMT

Warning: file(/home/marek/cassovia/news/040820042/INDEX): failed to open stream: No such file or directory in /raid/cassovia/photoset.inc.php on line 25
V posledných dňoch médiá informujú najmä o záplavách na východe Slovenska. Vodný živel opustil brehy a opäť napáchal miliónové škody. Podľa slov lídra mimovládnej organizácie Ľudia a voda – Michala Kravčíka, však následky nemuseli byť v takomto rozsahu a príčinou súčasného stavu je najmä centralisticky riadený systém vodohospodárstva ako i prístup spoločnosti ku krajine. Aj preto sa mvo Ľudia a voda rozhodla predložiť zajtra členom Vlády SR svoj Program protipovodňovej prevencie v povodiach riek Hornád, Bodrog a Poprad.

„Keď v roku 1998 zasiahli obce v povodí rieky Svinka tragické povodne, obrátili sa na nás starostovia obcí so žiadosťou o vypracovanie plánu na prevenciu proti prírodným katastrofám,“ objasnil Michal Kravčík jeden z prvých výraznejších pokusov o spoluprácu mimovládneho rezortu so samosprávou obcí. Na jej základe vzniklo vzniklo združenie EKO Svinka, ktoré začalo pracovať na úprave okolité terénu tak, aby sa zvýšila jeho prirodzená schopnosť zadržiavať vodu počas dažďov a nesústreďovať ju v korytách potokov a riek, ktoré nie sú schopné odvádzať veľkú vodnú masu.

Systém spočíva predovšetkým v zalesňovaní, stavaní remízok a hrádzok, malých vodných zdrží. Podľa Michala Kravčíka sú totiž extrémy počasia spôsobované práve tým, že sa voda rýchlo odvádza zo svojho prirodzeného prostredia a dochádza k vysušovaniu krajiny.

„Celkový objem zrážok klesá, ale zmeny turbulencie v atmosfére kulminujú vodné pary v horských oblastiach, kde kontrastne vznikajú dažde doposiaľ nepoznanej sily,“ uviedol Michal Kravčík. Ako ďalej povedal, „náš plán je však tŕňom v oku tým, ktorí nemilujú, ak sa vytvárajú programy zdola. U nás sa vodohospodárstvo riadi zhora, z jedného centra. Ľudia zo Slovenského vodohospodárskeho podniku však nemôžu zvládnuť všetko. Doteraz sa neodovzdali kompetencie obciam, pričom sa kontrastne vyčíta starostom, že v tomto smere nepodnikajú dostatočné kroky. Týmto sa ani na Slovensku nedá implementovať Agenda 21, ktorá bola prijatá v roku 1992 v Rio de Janeiro“.

Východisko zo situácie vidí v zriadení samospráv povodí riek. Tie by mali pracovať na základe trvalo udržateľných princípov rozvoja krajiny – jej revitalizácii.

Ako protiklad týmto snahám Kravčík poukázal na nedávne vybudovanie tobogánov, na ktoré vláda vynaložila 200 miliónov Sk, ale situáciu nerieši. Vodu len odsúvajú do nižších častí povodí, kde sa následne záplavová situácia ešte zhoršuje. Pritom by údajne stačila oveľa nižšia suma, aby sa revitalizáciou krajiny dal dosiahnuť výrazne lepší efekt. To by však nemohol byť „kšeft“ jedného podniku, ale sústava viacerých prírodných riešení s menšími nákladmi.

„Na program protipovodňovej ochrany vláda vyčlenila 20 miliárd, ale nikto nevie, kde sú,“ povedal Michal Kravčík. Podľa jeho návrhu by mali ísť peniaze do novozriadených fondov pre jednotlivé povodia. Potom by sa mali vyhlasovať súťaže na programy ochrany vodných zdrojov, čím by sa zvýšila dynamika celého procesu, zaviedla konkurencia a znížili realizačné náklady. „Teraz však sucho a povodne vyžadujú katastrofálne čiastky platené z našich daní,“ dodal Kravčík.

Aby sa fondy pre jednotlivé povodia nedali zneužívať navrhuje tiež kontrolný systém a vypísanie tendrov na ich spravovanie.

Keďže v čase súčasných ekonomických reforiem nemožno predpokladať dostatok financií z vlastných štátnych zdrojov, Kravčík navrhol aj možnosti financovania. Nórsko, i keď nie je členom EÚ, sa zaviazalo, že počas piatich rokov venuje ročne miliardu Euro novým členským štátom EÚ na enviromentálne projekty. Podľa Kravčíka by Vláda SR mala požiadať Nórsko o financovanie programu protipovodňovej prevencie v objeme 30 percent jeho celkových nákladov.

Ďalších 30 percent by bolo údajne možné získať k kohéznych fondov EÚ. Vláda SR by mala vstúpiť do programu minimálne 20 percentým finančným podielom a zbytok zabezpečiť z ďalších zdrojov.

Ďalšou výhodou takto koncipovaného projektu by bolo, že by na ňom pracovne participovali nezamestnaní z povodňami postihnutých regiónov.

Pre čitateľov s hlbším a odbornejším záujmom o problematiku pripájame aj Program protipovodňovej prevencie v povodiach riek Hornád, Bodrog a Poprad, ktorý si môžete stiahnuť z linky pod článkom.

Tlačovej besedy sa zúčastnil aj expert na sociálnu problematiku a člen Združenia za sociálnu reformu Bill Baker. Ten v tomto programe vidí predovšetkým možnosť, ako zlepšiť situáciu v sociálne znevýhodnených regiónoch. Jeho know-how vychádza predovšetkým z amerického programu Civilian Conservation Corps, čiže Občianska armáda na ochranu prírody, ktorý zaznamenal výrazný úspech v USA. Článok s touto tematikou sme už uverejnili a nájdete ho, ak si kliknete tu.

V USA sa v čase realizácie programu zriadili tábory pre ľudí, ktorí stratili pracovné návyky. Každý dobrovoľník sa musel podriadiť priam až vojenskej disciplíne. O krátky čas došlo k ich aktivizácii a strate letargického postoja k dianiu v spoločnosti i vlastnom živote. Začali najskôr so sadením stromov a vysadili ich vyše 3 miliardy! V ďalšej časti projektu mali popri práci v táboroch aj vyučovanie, zvyšovali si vzdelanosť a pokračovali v ďalších prácach na revitalizáciu krajiny až sa vyučili na rôzne profesie.

„Dokazuje to, že sú spôsoby, ako znížiť nezamestnanosť a vytvárať zdravé životné prostredie,“ povedal Bill Baker. Tento program má svoje opodstatnenie najmä v čase, keď minister Kaník uvádza, že je dosť peňazí na aktivizačné poplatky na verejnoprospešné práce.

Podľa Billa Bakera je však na Slovensku chybou, že ministerstvá málo spolupracujú, čo je v tomto prípade nevyhnutné. Naviac, údajne sa vyžadujú vždy programy na dlhé roky až desaťročia, čo je zlé, pretože potom nie sú dostatočne flexibilné a nereagujú na aktuálnu situáciu. V USA sa začalo len sadením stromov, ale po rokoch už Občianska armáda na ochranu prírodu mala aj odborníkov na stavby mostov.

„Pre Rómov je to veľmi užitočná koncepcia,“ povedal Bill Baker.

Na prezentácii programu nechýbal ani prednosta Krajského úradu v Košiciach Ján Dolný. Prítomných informoval, že rieka Ondava už tečie vo svojom koryte a poškodená hrádza je provizórne upravená. Na jej úplnej rekonštrukcii sa však naďalej pokračuje. Ohrozená je už len obec Oborín, avšak najmä spodnou vodou.

Za necelé štyri dni na postihnutom území padlo nad 200 mm zrážok, a teraz, keď je najhoršie za nami, sa začínajú spočítavať a vyčísľovať škody.

Pokiaľ ide o plán predostretý Michalom Kravčíkom a Billom Bakerom, uviedol, že by bol veľmi rád, keby sa našiel spôsob ako nájsť prácu nezamestnaným v postihnutých oblastiach.

„Udalosti, ktoré sa odohrali v posledných dňoch, preverili súčasný stav. Skutočne treba vytvoriť prostredie, v ktorom by sa eliminovali dôsledky povodní.

Musíme sa vrátiť aj k legislatíve a prehodnotiť, či je dobré to, čo bolo v minulosti schválené. Či to funguje, alebo je potrebná legislatívna úprava na súčasný stav,“
uviedol Ján Dolný.

Mimochodom, práve legislatívna úprava je nevyhnutná z hľadiska prevodu kompetencií na nižšie zložky verejnej správy, ktorá by podľa Kravčíkovho plánu zabezpečila program protipovodňovej prevencie.

Slavomír Szabó

Program protipovodňovej prevencie v povodiach riek Hornád, Bodrog a Poprad - stiahnutie vo formáte .doc   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606