(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovateľ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: info@cassovia.sk tel. 0905 942 606
Dolná brána bude v lete centrom kultúry
@ Kultúra -> Oznamy     Jun 12 2002 - 05:09 GMT
Podzemné priestory v centre Košíc, ktorým sa ľudovo začalo hovoriť „archeológia“, budú od 12. júna do 29. augusta patriť kultúre. Magistrát mesta Košice a občianske združenie Forsa pripravilo spoločný projekt Dolná brána 2002, ktorého zámerom je využitie archeologicky zrekonštruovaného priestoru na koncerty a výstavy výtvarných diel. Priestory Dolnej brány by sa aj takýmto spôsobom mali dostať do povedomia obyvateľov a návštevníkov mesta ako stabilná a neoddeliteľná súčasť kultúrneho života mesta.

Dvanásťkrát za sebou, vždy v stredu, sa budú môcť návštevníci Dolnej brány stretnúť na deviatich koncertoch a troch vernisážach výstav. „Projekt odštartuje 12. júna 2002 vernisážou výstavy akademického sochára Martina Račka, v týždňových intervaloch sa potom vystrieda Peter Nagy, Sui Vesan, Paľo Habera, Marián Varga, Zuzana Homolová a Samo Smetana, Peter Slivka a Peter Uherčík, duo Hangónyi-Kapusta, Robo Papp, Juraj Burian a Adriena Bartošová,“ uviedol Gabriel Horal, zástupca občianskeho združenia Forsa, ktoré sa vďaka skúsenostiam z organizovania kultúrnych podujatí v bývalom M-klube, stalo garantom obsahovej časti podujatia.

V podzemných priestoroch je kapacita 80 plus 100 miest na sedenie a okrem hudobných a výtvarných výkonov by diváci mali oceniť aj špecifickú atmosféru, ktorú vytvorí priestor archeologických vykopávok. Popri pravidelných stredajších večerných programoch však budú môcť návštevníci až do konca letnej turistickej sezóny vidieť archeologické vykopávky každý deň okrem pondelka od 10. do 18. hodiny, k dispozícii bude aj sprievodcovská služba.

Vlani museli byť priestory Dolnej brány uzavreté, čo sa stalo terčom kritiky verejnosti. Nepopulárny krok si vyžiadala skutočnosť, že v komplexe bol len stavebný prúd, preto často dochádzalo k výpadkom. Dnes je situácia vyriešená, celý objekt je v správe Správy majetku mesta Košice, elektrické rozvody boli upravené a tak mohla prísť na rad ďalšia fáza - oživenie priestoru.
Košičania by si mali zvyknúť na nový názov na mape Košíc - Dolná brána. Práve takto znie presný názov „archeológie“. „Pri rekonštrukcii Hlavnej ulice bolo vopred takmer isté, že sa nájdu zvyšky dolného vstupu do mesta. Ale pre archeológov bolo veľké prekvapenie, že sa zachovali v takom rozsahu. Práve preto chceme, po dohode s pamiatkármi a archeológmi, aby sa aj na verejnosti vžil názov Dolná brána,“ hovorí vedúca odboru kultúry a sociálnych vecí Magistrátu mesta Košice Darina Mášiková.

Dolná brána vznikla v druhej polovici 13. storočia, jej prvá etapa v rokoch 1260 - 1290. Vystriedalo sa tu množstvo stavebne zaujímavých etáp, čo dokumentujú tzv. arpádovská brána, luxemburská brána a korvínovská brána, či tri moderné bastilóny. Posledné fortifikačné stavby vznikli v rokoch 1706 - 1710 za povstania Františka II. Rákocziho. Neskôr sa začali postupne búrať. Do dnešných čias sa zachovalo 26 fragmentov hradieb. Dolná brána tak tvorí v strednej Európe najväčší, najzachovalejší a najzaujímavejší vstup do mesta.

„Dolná brána je bezpečná, osvetlená a čistá, nevidím žiadny dôvod, prečo by sa jej mal obyvateľ Košíc strániť,“ dodáva riaditeľ Správy majetku mesta Košice (SMMK) Peter Herman. „Práve naopak, urobili sme všetko pre to, aby sa počas letnej sezóny mohli ľudia pozrieť na archeologické vykopávky.“ V prevádzke sú aj sociálne zariadenia, ktoré sú v tesnom spojení pri schodisku. V blízkej budúcnosti k nim SMMK nainštaluje fotobunku, aby tmavý priestor nemotivoval v nočných hodinách na vykonávanie ľudských potrieb mimo vyhradených priestorov. Zatekanie, o ktorom sa veľa hovorilo najmä po zime, je do istej miery normálne. V týchto priestoroch sa musí zachovať určitá vlhkosť, na akú boli múry zvyknuté aj pod vrstvou, ktorú archeológovia odstránili. Treba počítať s prienikmi povrchovej vody cez svetlíky a schodištia.
„Podzemný priestor je bezpečný. Ak by to tak nebolo, určite by si Dolnú bránu nemohli prezrieť traja dôležití štátnici - švédsky kráľ a kráľovná, grécky prezident a monacký princ. Ochranka by to nedovolila,“ pripomenul Peter Herman.

V budúcnosti by do objektu malo pribudnúť aj reštauračné zariadenie, na prevádzku ktorého bola vypísaná verejná súťaž.

12. 6. 2002
Túto tlačovú správu nám zaslala:
Zuzana Bobriková, hovorkyňa Magistrátu Mesta Košice


(c) Cassovia.Sk / https://www.cassovia.sk/