magyar
  polski
  deutsch

 Košice
 Prešov
 Miskolc
 Užhorod
 Rzeszów
 

Rozdiely v Európskom a Americkom názore na príčiny chudoby.
@ Aktuálne -> Rôzne      Nov 15 2007 - 03:37 GMT
V roku 2002 prednášal na Harvardskej fakulte ekonomiky a podnikania Taliansky ekonóm Rodolfo Debenedetti z Univerzity Bocconi v Miláne. Vo svojej prednáške hovoril o rozdielnych prístupoch k chudobe a rôznych názoroch na sociálnu politiku medzi Európou a USA.

Vo svojej prednáške uviedol, že podľa výskumov spoločnosti World Value Survey, až 71% Američanov (oproti 40% Európanov) verí, že chudobní by mohli byť bohatší, ak by sa viac snažili. Podľa Dr. Debenedettiho si väčšina Európanov myslí, že chudobní sú obeťami nespravodlivého systému. Na druhej strane Američania majú tendenciu veriť, že chudobní sú chudobnými, lebo doplácajú na následky svojich zlých rozhodnutí v minulosti.

Jedným z dôvodov rozdielnych názorov podľa Dr. Debenedetteho je, že „Amerika je národ imigrantov. Tí, ktorí sa rozhodnú vysťahovať, sú viac naklonení veriť, že sa dá žiť lepšie, keď si ochotný riskovať.”

Romantizovanie alebo stereotypy v pohľade na chudobu

Tí z nás, ktorí chudobu „romantizujeme“, zvyčajne vidíme chudobných ako obete. Veríme, že chudobní sme kvôli nespravodlivosti iných. Napríklad, že mnohí šéfovia, riaditelia a majitelia firiem majú neprimerane vysoké platy a odmeny na úkor podriadených, ktorí potom majú také nízke príjmy, ktoré nepokryjú ani bežné výdaje na živobytie. Tí z nás, ktorí chudobu romantizujeme, sme presvedčení že blahobyt chudobných závisí od aktivít a zmien tých, čo systém ovládajú. Tí musia byť štedrejší, viac podporovať charitatívne programy, atď. Samozrejme, ak miestne zdroje nie sú adekvátne, sme presvedčení, že vláda s kompetenciou zdaňovať verejnosť, by mala pre chudobných urobiť viac.

Druhí z nás „stereotypujeme“ chudobných ako ľudí žijúcich s dôsledkami zlých volieb. Sme skúpejší, keď vidíme chudobu v našej komunite. Máme tendenciu veriť, že keď dávame peniaze chudobným, lejeme peniaze do čiernej diery. Veríme, že riešenie ich problémov závisí viac od nich než od nás. Ak sa nezmenia oni, pomoc z vonka nemá dlhodobý efekt. Trápime sa, že vládne programy zväčša iba posilňujú jadro problému a umožňujú ďalej závislosť.

Phil DeVol, spoluautor knihy Bridges out of Poverty (Mosty z chudoby), hovorí, že také polemické „čiernobiele“ argumenty nepomáhajú nikomu. Problémy chudoby sú takmer vždy dôsledkom kombinácie mnohých navzájom súvisiacich dôvodov. „Nie je to buď/alebo, teda, že toto je pravda a druhé nie. Je to vždy aj /aj všetko dohromady, z každého niečo.“

Čo teda s chudobou v sociálne spravodlivej spoločnosti?
V prvom rade by do riešenia problémov chudoby mala byť zainteresovaná celá spoločnosť. Riešenie chudoby nie je len vecou tých, ktorí sú chudobní, alebo vecou vlády, či obce.

Osobe žijúcej v chudobe sa musia identifikovať jej osobné zdroje a rozvíjať ich, aby mohla žiť lepšie. Možno bude musieť zrušiť/ukončiť všetky svoje deštruujúce vzťahy a návyky a spoľahnúť sa na svoje prednosti/schopnosti. U tých, čo pracujú s chudobnými, je nutná schopnosť komunikovať s klientmi, aby objavili a osvojili si svoju zodpovednosť.

Pre obce a obecných lídrov, to znamená budovať miestne štruktúry poskytujúce potrebný rozvoj. Napríklad učiť v školách to, čo študenti v chudobnej časti potrebujú vedieť, aby boli úspešní, keď budú dospelí, a nie predmety, ktoré viac menej garantujú zlyhanie. Zhodnotiť prínos aktivačných programov určených na rozvoj pracovných schopností slabších členov spoločnosti. Ak je napríklad doprava potrebná na to, aby títo ľudia mohli pracovať, veľmi nákladná, je to pre obec prínosom? Ak je klient závislý na alkohole, máme ho kde liečiť? Atď.

Pre politikov to znamená prestať podporovať inštitúcie, ktoré prosperujú z toho, že chudobní musia používať ich „pomoc, služby“. Gamblerstvo, alkoholizmus, úžerníctvo, alebo firmy ktoré neplatia férovo za prácu. Vlády majú pokušenie ignorovať také vykorisťovanie, pretože tí, ktorí takto zneužívajú chudobu pravdepodobne platia vysoké dane. Avšak, celkové náklady pre celú spoločnosť sú oveľa vyššie, než koľko získa vláda keď problémy ignoruje. Majú vládne politiky určené na pomoc chudobným v dlhodobej perspektíve opačný efekt, než aký bol ich zámer? Budujú vládne programy osobnú zodpovednosť alebo sociálnu závislosť? Posilňujú vládne programy obce alebo súkromné podniky, ktoré môžu zamestnať chudobných, alebo štátna politika obce a slobodné podnikanie vo výsledku obmedzuje?

Bill Baker a Pavel Hanšut
Združenie za sociálnu reformu   |   tlačiareň
 
pošli na vybrali.sme.sk pošli do vybrali.sme.sk

Zdielať tento článok na Facebooku

 
(c) - autorské práva Box Network s.r.o., prevádzkovate¾ www.cassovia.sk . Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Box Network s.r.o. je výslovne zakázané. Viac informácií: marek@box.sk tel. 0905 942 606