Čermeľské údolie sa tiahne od Košíc na severozápad v dĺžke približne 16 750 metrov od lúky nad Černiskou skalou (jeden z prameňov Čermeľského potoka) po vyústenie doliny pod Bornemiszovou úvraťou (dnes ul. Za štadiónom). Dolinou preteká Čermeľský potok, ktorý vzniká sútokom Černiského a Bieleho potoka. Čermeľské údolie a horské hrebene, ktoré ho obklopujú, ležia v teplej vrchovinnej oblasti, porast tvoria zmiešané bukové a jedľové lesy, v nižších polohách rastie dub a hrab. Pre túto oblasť je charakteristické živočíšstvo kultúrnej stepi a lesa. Z vyšších živočíchov tu žije najmä zajac poľný, hraboše, kuna skalná, syseľ, tchor plavý, veverička, líška, jazvec, lasica, srnčia a jelenia zver, diviaky, rys i divá mačka. Z dravých vtákov je hojný myšiak hôrny, jastrab, kaňa a rôzne sovy.
Počiatky osídlenia Čermeľského údolia siahajú do čias osídlenia Košickej kotliny. Človek tu žil už v staršej dobe kamennej – paleolite. Z obdobia neolitu bolo v tejto oblasti nájdené sídlisko bukovohorskej a potiskej kultúry. V mladšej dobe železnej bolo územie osídlené Keltmi, v 7. a 8. storočí Avarmi a od 9. stor. už aj Slovanmi, neskôr Maďarmi.
V 13. storočí, po tatárskom vpáde (1241), povolal uhorský kráľ Belo IV. do trhovej osady Košice flandersko-dolnosaských kolonistov. Dvaja z nich, Samphleben a Obl, občania nižných Košíc, dostali od zmieneného kráľa v roku 1261 osobitnú donáciu na územie Vyšných Košíc (Superior Kassa) – t. j. územie Hradovej, medzi Hornádom a Čermeľom. Stali sa tak dedičnými pánmi tohto územia a ročne platili kráľovi daň.
V roku 1297 daroval uhorský kráľ Ondrej II. územie, ktoré zahrňovalo aj severozápadnú časť Čermeľského údolia tzv. Čierny les (Silva negra) na severozápad a západ od Vyšných Košíc Hanussovi, košickému komorskému grófovi. Tým sa vytvorili podmienky, aby ich mesto Košice mohlo odkúpiť. Ku kúpe došlo po roku 1323, kedy odkúpilo od piatich synov Hanussa Čierny les ako ich dedičstvo. V roku 1347 odkúpili Košice od dedičov Samphlebena a Obla aj Vyšné Košice, a tak došlo k splynutia Vyšných a Nižných Košíc v jeden celok.
V 16. storočí sa vyvinulo samostatné predmestie Čermeľ, ktoré siahalo až po dnešné Nám. Maratónca mieru a v roku 1518 tu bol zvolený aj samostatný hušťacký richtár. V 17. storočí tvoril Čermeľ tzv. Vyšný Hušťák. V tom čase boli v Čermeli, na Bankove a na Bornemiszovej úvrati mestské vinice. Energia potoka Čermeľ bola po stáročia využívaná na pohon mlynov. V 18. storočí potok poháňal pílu, papierový mlyn a dva mlyny na obilie.
Jedinou manufaktúrou, ktorá v Čermeli vznikla, bola továreň na klince založená v roku 1847 Karolom Fiedlerom. Od roku 1860 vyrábala aj klampiarske a zámočnícke tovary a poľnohospodárske stroje. Majitelia továrne sa nasledujúce dekády menili, a tým aj zameranie výroby. V roku 1930 boli objekty prerobené na skláreň Gupa, neskôr skláreň Pausz a Szakmáry fungujúca do roku 1968. V roku 1982 bola väčšina objektov asanovaná kvôli výstavbe rodinných domov.
V polovici 19. storočia bola Čermeľským údolím zriadená tzv. Nová spišská cesta a jeho lepším sprístupnením sa vytvárali podmienky pre poľovné a rekreačné využitie údolia a okolitých lesov. V roku 1872 sa už počíta s rapídnym rozrastom mesta a istý Ľudovít Cornides predkladá mestskej rade na schválenie plán a úpravu údolia Čermeľa a Bankova na rekreačnú oblasť.
Pre občerstvenie cestujúcich, ale i rekreantov boli zriadené v tejto lokalite viaceré pohostinstvá. Už v polovici 19. storočia stál salaš Baránok, neskôr prestavaný na hostinec a koncom 19. storočia vznikol výletný hostinec aj v Papierovom mlyne a v roku 1894 čermeľský kiosk.
Aj bohaté košické meštianske rodiny si uvedomili význam tejto tichej a pokojnej lokality a začali si v časti po Baránok stavať svoje letoviská od 70. rokov 19. storočia.
K zvýšeniu návštevnosti tejto zóny výrazne prispela konská pouličná železnica, ktorá viedla až ku Kiosku v Čermeli. Po jej dostavbe sa hlavne počas letných víkendov celé údolie zaplnilo Košičanmi, ale i rôznymi turistami, ktorí sem zavítali za účelom oddychu, ale i zábavy.
S Čermeľom sa spája aj detská železnica, ktorá bola postavená vôbec ako prvá v celej republike v roku 1955.
O využití okolia Čermeľského údolia na rekreačné účely vytvorením lesoparku uvažovali orgány mesta Košíc v polovici 60. rokov 20. storočia. V roku 1969 MsNV Košice schválil štatút lesoparku, v roku 1970 vypracoval Stavoprojekt Košice projektovú dokumentáciu a v roku 1973 sa započalo s prestavbou výnosového lesa na lesopark. Čermeľské údolie bolo v dolnej časti vyčlenené ako parkový les a jeho horná časť sa stala tzv. zónou ticha.
Zdroj: HistoricKE- https://www.facebook.com/dana.peter.historicke
