Spomienka pri príležitosti nedožitých päťdesiatych narodenín
1950 - narodil sa 12. júla v Košiciach
1965 - základné
1969 - a stredoškolské vzdelanie
- navštevuje kurzy fotografovania
- obosiela amatérske súťaže
1971 - medzinárodný kurz agentúrneho novinárstva v Starých Splavoch
- nastupuje ako fotoredaktor do krajskej redakcie ČSTK v Košiciach
- začína študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte univerzity Komenského - Katedra
teórie a dejín žurnalistiky, Bratislava
1980/81 - ukončuje štúdium diplomovou prácou a v tomto roku nás Andrej Haščák navždy opustil
Spomienka na Andreja Haščáka je vždy akosi spojená s fotografiou a fotoaparátom v jeho rukách. Do roku 1971 navštevoval fotografické kurzy, fotografuje amatérsky a obosiela amatérske súťaže. Rok 1971 sa stáva v jeho živote prelomovým. Absolvuje medzinárodný kurz agentúrneho novinára v Starých Splavoch a nastupuje ako fotoredaktor do krajskej redakcie ČSTK v Košiciach. Zároveň začína študovať odbor žurnalistiky FF UK na katedre teórie dejín žurnalistiky v Bratislave. A tak študuje a fotografuje. Ako pracovník ČSTK často bol vysielaný na rôzne kultúrne, spoločenské, športové ale aj politické udalosti. Vždy sa od neho očakávala pohotovosť. Napriek nie vždy zaujímavým témam, či objektom sa Andrej Haščák snažil, aby jeho fotografie boli živé, a niesli znaky výtvarnej fotografie. Vďaka tomu si mžme pozrieť „budovanie“ Východoslovenského kraja, výstavbu železiarní, budovanie sídlisk. Cítiť totiž na týchto záberoch, že autorovi išlo o čosi viac, ako len doniesť do redakcie reportáž.
Andrej Haščák vystavoval na niekoľkých samostatných a spoločných výstavách. Jeho tvorba a práca ostala nedokončená, jeho dielo nebolo zhodnotené, sústredené. Jeho fotografie nájdeme v novinách zo 70-tych rokov a niekoľko ich je uložených v rodičovskom dome. Vo veku 31 rokov od nás Andrej Haščák navždy odišiel. Rok 2000 je rokom, keby so svojimi priateľmi oslávil svoje 50-te narodeniny, tí ktorí ste ho poznali a boli s nim rovesníci, tí ktorí ste s ním pracovali, tí ktorí ste ho poznali a boli ste mu blízky, spomeňte si na človeka, ktorý prirýchlo ukončil svoj život a nemohol svoje schopnosti rozvinúť tak, ako sme mali to šťastie my - dnes už „starší“.
(Článok bol uverejnený v magazíne Listy košické, číslo 4/2000)
