Úvod: Moderná výstavba odhaľuje dávnu históriu Moderné rozširovanie miest často slúži ako nečakaná brána do minulosti. Za posledných 25 rokov niekoľko veľkých stavebných projektov na juhovýchodnom okraji Košíc – vrátane prekládky cesty 1/50 a výstavby obchodných centier OPTIMA I a PEMA – odhalilo mimoriadne archeologické poklady. Konkrétne výskumy v lokalitách Košice-Galgovec I-III a Červený rak v rokoch 1997 až 2001 odkryli stopy intenzívneho, viacfázového neolitického osídlenia. Tieto dôležité záchranné výskumy umožnili vedcom poskladať obraz o šírení raných roľníckych civilizácií v Košickej kotline a na východnom Slovensku.

Pred príchodom roľníkov: Paleolitické a mezolitické korene Dávno predtým, ako boli zasiate prvé semená, obývali terasy Myslavského potoka dávni lovci a zberači. Na pravobrežnej terase sa našli pozostatky anatomicky moderných ľudí z obdobia mladopaleolitickej aurignackej kultúry (z obdobia pred 34 000 – 28 000 rokmi pred n. l.). Neskôr, v období 28 000 až 20 000 rokov BP, oblasť obývali gravettienski lovci a zberači. Okrem toho geometricky tvarované obsidiánové nástroje nájdené v neďalekej lokalite Košice-Barca I potvrdzujú prítomnosť mezolitického osídlenia tesne pred úsvitom poľnohospodárstva.

Úsvit poľnohospodárstva: Protolineárna fáza Neolitická revolúcia dorazila do tohto regiónu okolo 6. tisícročia pred n. l., keď sem migrovali ľudia zo severného Balkánu a severovýchodného Maďarska. Najstaršie roľnícke osady v Košiciach patria do protolineárnej fázy kultúry s východnou lineárnou keramikou, datovanej pomocou rádiokarbónovej metódy AMS do rokov 5540 – 5410 pred n. l..

• Monumentálnym objavom z lokality Červený rak z roku 1980 bola masívna, 108 cm vysoká zásobnica.
• Táto nádoba je zložito zdobená plastickými páskami zobrazujúcimi zoomorfné a antropomorfné motívy, konkrétne býkov a ľudské postavy (orantov).
• Tieto dekorácie sú veľmi významné: keď sa prví poľnohospodári presunuli do nových ekologických zón, boli nútení prejsť od chovu oviec a kôz k chovu hovädzieho dobytka a ošípaných, čo bol posun, ktorý hlboko ovplyvnil ich duchovné a abstraktné myslenie.

Expanzia a osídlenie: Skupina Barca III Po počiatočnej fáze dominovala ranej fáze kultúry s východnou lineárnou keramikou skupina Barca III, datovaná približne do rokov 5400 – 5300 pred n. l..

• Osídlenie sa výrazne rozšírilo, pričom dôležité nálezy sa nachádzajú v obytných častiach Košice-Barca, Košice-Šaca a v okolitých obciach.
• Ľud skupiny Barca III vyrábal predovšetkým strednestennú a hrubostennú keramiku, ako napríklad misy na nôžke, nádoby s výlevkou a veľké zásobnice.
• Svoje nádoby zdobili širokými žliabkami, ktoré vytvárali lineárne vzory, elipsy, lalokovité motívy a meandre.

Život v osade a remeselná zručnosť: Tiszadobská skupina S rozvojom spoločnosti sa objavila tiszadobská skupina (približne 5300 – 5140 pred n. l.), ktorá znamenala obdobie stabilizovaného osídlenia pozdĺž Myslavského potoka.

• Archeológovia odkryli pozostatky nadzemných domov, ako napríklad "Objekt 2/97", ktorý meral 3,9 x 5,6 metra a mal steny vypletané prútím a vymazané hlinou, postavené okolo drevených kolov.
• Ich domáci život sa sústreďoval okolo hlbokých zahĺbených jám a veľkých oválnych ohnísk.
• Botanické pozostatky naznačujú, že títo poľnohospodári pestovali pšenicu jednozrnovú a dvojzrnovú a múku mleli pomocou spodných mlynských kameňov vyrobených z bridlice.
• Tiszadobskí hrnčiari boli veľmi zruční, vyrábali tenkostenné, jemne leštené misy zdobené zložitými rytými geometrickými líniami. Vyrábali aj vzácne "tvárové nádoby", ktoré sa používali pri kultových rituáloch.
• Pri výrobe nástrojov sa spoliehali najmä na lokálny limnosilicit (tvoril takmer 59 % ich nástrojov) a regionálny obsidián (36 %) zo zdrojov v Zemplínskych vrchoch.

Prechod k bukovohorskej kultúre Zánik tiszadobskej skupiny silne ovplyvnil a čiastočne sa prelínal so začiatkom slávnej bukovohorskej kultúry (okolo 5300 – 5210 pred n. l.).

• Bukovohorská kultúra priniesla technologický pokrok, čo je viditeľné najmä v lokalite Červený rak, kde archeológovia objavili obdĺžnikové pece určené špeciálne na vypaľovanie keramiky.
• Tieto pece mali misovité dná vyložené kremennými okruhliakmi a hrubými vrstvami dreveného uhlia.
• Ľud bukovohorskej kultúry si rozšíril aj stravu; popri pšenici a hovädzom mäse konzumoval aj jačmeň, hrach a ryby, čo dokazujú rybie šupiny nájdené v pôde.
• Pri výrobe nástrojov výrazne zmenili svoje preferencie, pričom obsidián tvoril viac ako 84 % ich štiepanej kamennej industrie.

Tieto výskumy v konečnom dôsledku dokazujú, že dávno predtým, ako boli položené moderné ulice Košíc, bol tento mikroregión pulzujúcim, inovatívnym a kultúrne bohatým poľnohospodárskym centrom, ktoré zohralo kľúčovú úlohu v pravekom vývoji strednej Európy.

Zdroj: Kaminská, Ľubomíra. "Prehistory of Košice - settlement in the Neolithic." THE CITY and HISTORY, vol. 9, 2020, 2, s. 62-96.