Poľov

Pridal/a Michal dňa So, 15. 10. 2022 - 20:23

Leží 279 metrov nad morom, na východnom Slovensku, v Košickej kotline, 10 km na juh až JZ od Košíc. Teraz tvorí mestskú časť mesta Košice.

História

Poľov bola pôvodne samostatná cestná dedina. Zachovali sa domy z konca 19. a začiatku 20. storočia. kostol (katolícky) Sv. Michala archanjela, klasicistický postavený v roku 1822, veža postavená v roku 1858, renovácie v rokoch 1896 a 1901.

Územie obce bola paleolitická stanica z obdobia mousterieu. Výskum dokladuje sídliskové nálezy z neolitu a eneolitu ako aj zmladšej doby bronzovej.

Profesor Branislav Varsík vo svojom diele Osídlenie Košickej kotliny I., na strane 277 uvádza: "Poľov (maď. Pólyi) je veľmi stará dedina. Už v roku 1248 pri opise hraníc zeme Zebus (Nižný Žebeš) sa uvádza, že táto zem hraničí na západe so zemou dediny Poľov (villa Paul), teda už v roku 1248 to bola vyvinutá dedina (villa)."

Poľov sa uvádza už v pápežských desiatkoch z r. 1332-1337 (Pauli). Bola tam pomerne stará farnosť.

V roku 1427 tam bolo 24 port - údaj: Thalóczy Lajos, A kamara haszna (lucrum camerae) története, Budapest 1879, str. 172. Za portálneho súpisu 1553 tam bolo 8 port - údaj: Portálny súpis Abaujskej stolice z roku 1553. V roku 1715 sa tam nachádzalo len 5 poddanských usadlostí.

Históriou heraldiky Poľova sa v Košiciach zaoberá kunsthistorik Gabriel Kládek. Hľadal dokumenty a ich pečate v starých archívoch, aby mohol v spolupráci so synom Matejom Kladekom predložiť Heraldickej komisii Slovenska návrh na obecný erb a vlajku. Tieto Heraldická komisia Slovenska uznala a Poľov ich prijal za svoje obecné symboly.

Miklušova väznica - osudy malebného dvojdomu

Pridal/a Michal dňa So, 15. 10. 2022 - 20:18

Časť siedma: Povojnové expozície

PRVÁ PODOBA MÚZEA

V lete roku 1942 bola rekonštrukcia Miklušovej väznice ukončená, expozícia v nej inštalovaná a sprievodná knižka Alexandra Mihalika „A Miklós börtön" /Miklušova väznica/ vytlačená. Expozíciu mestských dejín sprístupnili verejnosti. Zo série fotografií v spomínanej knižke, ale aj osobitne vydanému portfóliu pohľadníc, máme veľmi dobrú predstavu, ako to v Mikluške vyzeralo. Bez preháňania možno konštatovať, že kolektív okolo Mihalika sa svojej úlohy zhostil s veľkým citom a snáď ani dnes by sme to nedokázali lepšie.

Inštalácia bola striedma, vyvážená, predstavovala dobový nábytok, katovské meče, mučiace nástroje, keramiku, staré plány mesta zo zbierok premonštrátskeho profesora Hadriána Szabóa, rôzne pamiatky na mestskú samosprávu a mestské cechy a trhák drevený model mesta s opevnením v merítku 1:1000, ktorý dodnes priťahuje návštevníkov. Tento model vyrobili osobitne na mieru expozície v Mikluške a zodpovedá vtedajšiemu stavu poznania minulosti Košíc, takže dnes už vieme, že nie je veľmi verný, ale základnú predstavu o vzhľade Košíc kedysi v prvej polovici 18. storočia sprostredkúva celkom dobre.

Miklušova väznica - osudy malebného dvojdomu

Pridal/a Michal dňa So, 15. 10. 2022 - 20:16

Časť šiesta: Úspech v čase vojny

V lete onoho prelomového roku druhej svetovej vojny, keď sa Wehrmacht predieral k Stalingradu a maďarské vojská kempovali kdesi na strednom Done, dokončili v Košiciach s veľkou slávou rekonštrukciu Miklušovej väznice. Ľudia okolo Alexandra Mihalika, ale aj mešťanosta Pohl, mali byť na čo hrdí. Väznicu dali dokopy pekne a odborne zároveň, takže aj dnes by sme im ťažko mohli niečo vytknúť. A nielenže túto akciu dovŕšili, ale ju aj podrobne zdokumentovali v knižke vydanej ešte v lete roku 1942, ktorú napísal Mihalik. Volá sa jednoducho Miklušova väznica /A Miklós börtön/, už sme z nej neraz citovali a siahneme po nej aj v tomto pokračovaní.

SATMÁRI ČI HANGÁČI?

Miklušova väznica - osudy malebného dvojdomu

Pridal/a Michal dňa So, 15. 10. 2022 - 20:13

Časť piata: Veľká rekonštrukcia

RAZANTNÝ ZAČIATOK

Rekonštrukcia Miklušovej väznice sa začala ešte na jeseň roku 1940 a práce pokračovali aj cez zimné mesiace. Už spomínaný redaktor Felvidéki újságu Karol Samosvári o akcii informoval v dvoch článkoch publikovaných na samom sklonku roka. Cítiť z nich, že už na začiatku rekonštrukcie, vlastne ešte v čase, keď sa objekt vypratával, došlo k objavom, ktoré podnietili fantáziu nielen kolektívu reštaurátorov, ale aj celej verejnosti mesta. Pod titulkom Miklušova väznica bývala domom veľmoža stálo napísané toto:

Miklušova väznica - osudy malebného dvojdomu

Pridal/a Michal dňa Št, 13. 10. 2022 - 18:14

Časť štvrtá: Koniec mestského áreštu

V sledovaní osudov Miklušovej väznice sme sa dostali k zlomovému obdobiu jej histórie, keď prestala byť mestským áreštom a záchytkou a rozhodlo sa, že z nej vytvoria múzeum. No kým sa tak stalo, takmer došlo k tomu, že ju mesto dalo v rámci skrášľovania zbúrať. Pokúšalo sa o to v časoch prvej ČSR hneď niekoľkokrát. Aj tunajšia maďarská komunita, ktorá sa nehodlala zmieriť s príslušnosťou Košíc k Československu a stále rátala s rekonštrukciou pôvodného Uhorska, plánovala využiť Miklušovu väznicu na svoje ciele. Objekt nakoniec prekonal všetky nástrahy osudu a hlavne politiky, aby sa premenil na romantické múzeum mestských dejín.

KOŠICKÝ ZELENÝ ANTON

Miklušova väznica - osudy malebného dvojdomu

Pridal/a Michal dňa Št, 13. 10. 2022 - 18:12

Časť tratia: Berecinec

VNÚTORNÁ PODOBA VÄZNICE

O tom, ako vyzerala a bola zariadená Miklušova väznica v priebehu 17. storočia veľa nevieme, pretože pomerne presný opis rozmiestnenia ciel, ktorý nám v roku 1942 zanechal vtedajší riaditeľ Hornouhorského múzea Alexander Mihalik, zachytáva až stav z konca 19. storočia. Stavebné úpravy v bývalých meštianskych domoch sa však pri zriaďovaní väznice spraviť museli. V prvom rade upravili obom domom okná a vstupné dvere, zmenšili ich a osadili mrežami. V prípade okien veľmi masívnymi a navyše zdvojenými. Pravdepodobne práve okolo roku 1618 oba domy spojili šikmou chodbičkou, ktorá viedla vedľa vežičky východného domu tak, že časť jej hmoty musela byť odbúraná.

Miklušova väznica - osudy malebného dvojdomu

Pridal/a Michal dňa Št, 13. 10. 2022 - 18:11

Časť druhá: Komunálna väznica

Mestská väznica, ktorá neskôr dostala meno „Miklušova", začala fungovať až na začiatku novoveku, keď teda budeme hovoriť o tom, ako sa svojho času väznilo a ako sa trestalo, nejde v žiadnom prípade o časy „temného stredoveku", aj keď prostredie väznice je do dnešných dní také romanticky stredoveké. Navyše málokto si uvedomuje, že v dávnejšej minulosti nebolo zvykom trestať delikventov tak ako dnes, teda viacmesačnou či dokonca viacročnou väzbou. Dôvod nebol humánny, ale ekonomický. Živiť väzňa stojí peniaze a tak kriminálnika v 16. či 17. storočí vystavovali v pranieri, palicovali, prípadne mu odťali ruku a v najhoršom prípade ho popravili. Päť rokov nepodmienečne by však vtedy nikomu nenapadlo. Preto sa na Miklušovu väznicu musíme pozerať skôr ako na celu predbežného zadržania, než ako na „malý Leopoldov".

ZÁHADY OKOLO JEJ VZNIKU

Miklušova väznica - osudy malebného dvojdomu

Pridal/a Michal dňa Št, 13. 10. 2022 - 18:10

Časť prvá: Prastarý dom

Táto malebná budova je asi jedinou košickou stredovekou stavbou, ktorá si dodnes zachovala pôvodný kolorit meštianskeho obytného domu z dávnych storočí, keď boli Košice bohatým obchodným centrom horného Uhorska. Presnejšie povedané je Miklušova väznica dvojbudova, pretože ju svojho času „stvorili" z dvoch domov. Paradoxne sa jej gotický charakter zachoval práve preto, že prestala fungovať ako obytný dom a začala slúžiť mestu ako väznica. To zafixovalo jej stavebný stav natoľko dokonale, že dnes je to jediná stavba v historickom jadre, na ktorej sa zachovali starobylé valbové strechy, krásne kamenné okná či zvyšky prastarých uzáverov dverí. Najväčším paradoxom je však fakt, že za zachovalý stav vďačí Miklušova väznica hlavne tomu, že sa o ňu po roku 1945 nikdy nezaujímali pamiatkové orgány.

FAKTY A FÁMY

Košický magistrát v minulosti MÁLO ZNÁMA TVÁR MESTSKEJ RADNICE

Pridal/a Michal dňa Št, 13. 10. 2022 - 18:08

Časť štvrtá: Najnovšie radničné dejiny

S mapovaním minulosti košických radničných budov sme sa dostali až na sklonok 19. storočia. To už budova začala vážne chátrať, čo najviac postihlo Krausovu sochársku výzdobu na balustráde nad uličnou fasádou. Už v dvadsiatom storočí, tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny, sa začalo mesto zaujímať o tento problém a hľadať riešenie - rekonštruovať, či odstrániť alegorickú výzdobu? Vtedy ešte nik nemohol tušiť, že vypukne obrovský vojenský konflikt, vznikne Československá republika a magistrát Langerovu radničnú budovu opustí. Ba práve naopak, čím viac bola skutočná katastrofa bližšie, tým viac sa situácia zdala hrať v prospech Uhorska.

DNI PRED SARAJEVOM

Košický magistrát v minulosti

Pridal/a Michal dňa Št, 13. 10. 2022 - 18:07

MÁLO ZNÁMA TVÁR MESTSKEJ RADNICE

Časť tretia: Budova Ladera von Langera

Košickí kronikári sa všeobecne zhodujú na fakte, že v roku 1756 bola budova starej radnice na ostrove uprostred mesta v takom katastrofálne schátranom stave, že ju mesto pre istotu dalo strhnúť a dočasne miesto nej vybudovať letnú zasadaciu sieň. Ale čosi tu nehrá! Načo stavali letnú zasadačku, keď podľa autora Košíc starých a nových starú radnicu aj tak na zasadanie nevyužívali, ba dokonca ju proti zdravému rozumu nevyužívali vôbec? Logika v takom prípade hovorí, že ju mohli zbúrať pokojne bez starostí o jej náhradu! Ostatne, detaily zániku najstaršej radničnej budovy boli opísané už v seriáli o divadelno-kaviarenskej budove.

MODERNÁ, PEKNÁ A REPREZENTAČNÁ

Nevysvetlených zvláštností okolo najstaršej známej košickej radnice je, ako vidieť, celý rad, a to nielen z čias jej výstavby, obdobia „heretických" richtárov - tak nazvala katolícka mestská správa v 18. storočí svojich protestantských predchodcov zo storočia 16. a 17. - ale dokonca aj z obdobia búrania radnice. Pokiaľ niekde neobjavíme nejaké dnes neznáme dokumenty, ktoré by do spomenutých záhad vniesli jasno, ostane v dejinách radnice stojacej na mieste dnešnej divadelnej budovy mnoho neobjasniteľného. Venujme sa teda radšej radničnej budove stojacej dodnes na Hlavnej ulici číslo 59 a známej ako „stará radnica".

Košický magistrát v minulosti

Pridal/a Michal dňa Št, 13. 10. 2022 - 18:06

MÁLO ZNÁMA TVÁR MESTSKEJ RADNICE

Časť druhá: Relation a kroniky

Rozsiahlejších textových zmienok o starej radnici sa z minulosti zachovalo iba veľmi málo. Prvý obsiahlejší text prináša až Relation z rokov 1603/04. Až stodvadsaťosem rokov po ňom sa objavila druhá významnejšia zmienka vo vtedy čerstvo vydanej kronike neznámeho jezuitského vzdelanca, za ktorým tušíme slovenského profesora tunajšej univerzity Samuela Timona. Dôveryhodné grafické zobrazenie tejto radnice nepoznáme dokonca žiadne. Možno si len domýšľať, že typovo sa stará radnica Košíc podobala dodnes zachovanej radnici v Levoči, meste na sklonku stredoveku zhruba podobne veľkom a bohatom ako Košice. Veľmi zjednodušené vyobrazenia na vedutách, kde má radnica výrazné štítové múry, naznačujú, že jej posledná architektonická podoba bola renesančná.

DVE RADNICE V RELATION

Košický magistrát v minulosti MÁLO ZNÁMA TVÁR MESTSKEJ RADNICE

Pridal/a Michal dňa Št, 13. 10. 2022 - 18:05

Časť prvá: Od richtára Arnolda po kráľa Mateja

Už niekoľkokrát v minulosti sme na stránkach rubriky Písané históriou priniesli materiály, týkajúce sa košických radníc - množné číslo je tu namieste, pretože naše mesto malo radníc v minulosti viac a v dvadsiatom storočí až požehnane veľa. Seriál, ktorý začíname dnes, bol inšpirovaný starými kresbami a plánmi, deponovanými vo Východoslovenskom múzeu a nedávno „vykutranými" počas fyzickej kontroly a štúdia toho, čo vlastne depozity obsahujú. A keďže sa v posledných rokoch zistilo viacero doteraz neznámych faktov o našich najstarších radniciach, situácia dozrela na to, aby sme im venovali osobitný materiál.

SYMBOL DÔLEŽITOSTI MESTA

Košice v stredoveku LUXEMBURSKÁ ÉRA

Pridal/a Michal dňa Št, 13. 10. 2022 - 18:03

Časť dvanásta - Alžbeta a Albrecht

Dnes sa seriál o luxemburskej ére v Košiciach končí. Dovedieme ho až po smrť jedinej Žigmundovej dcéry a poslednej luxemburgovny, Alžbety. No už predtým skončila sa tu, na východnom Slovensku, éra šťastných a bohatých rokov. Keď dobré časy trvajú príliš dlho, čo možno povedať takmer o celom Žigmundovom panovaní v Uhorsku, musí sa to zákonite skončiť šokom. Po roku 1437 sa začalo nad budúcnosťou Košíc a celého okolitého kraja zaťahovať nebo a z roka na rok boli chmáry hustejšie a strašnejšie. O tom však pojednáme až v ďalších pokračovaniach seriálu.

NÁŠ PRVÝ HABSBURG

Po Žigmundovej smrti došlo prvýkrát v našich dejinách k personálnemu spojeniu Uhorského a Českého kráľovstva s rakúskymi krajinami pod panovníkom z Habsburskej dynastie. V skutočnosti to však bola Žigmundova dcéra Alžbeta, košické krstňa z roku 1409, prostredníctvom ktorej sa únia uskutočnila - nie Albrecht. Alžbeta sa narodila 28. februára 1409, za Albrechta ju zasnúbili v Bratislave 28. septembra 1421 a vydali vo Viedni 26. apríla 1422. Svojho trochu ťažkopádneho, ale priameho, verného a nábožného manžela Albrechta časom plne ovládla. Porodila mu štyri deti, pričom to posledné, následníka trónu Ladislava, až po manželovej smrti.

Košice v stredoveku LUXEMBURSKÁ ÉRA

Pridal/a Michal dňa Št, 13. 10. 2022 - 18:01

Časť jedenásta - Žigmundova smrť

Dostali sme sa k predposlednému pokračovaniu seriálu o dejinách nášho mesta v časoch dlhého panovania posledného Luxemburgovca Žigmunda. Trvanie jeho vlády bolo pre Košice obdobím ekonomickej prosperity a rastu politickej moci mesta. V posledných rokoch života, najmä však po zvolení za nemeckého a českého kráľa, sa Žigmund zdržiaval v Uhorsku stále menej. Pohlcovala ho európska veľká politika, život neustále komplikovali ideové problémy v rímskokatolíckej cirkvi, husitská revolúcia v Čechách, tlak Turkov na Balkáne, striedavé vojny v severnom Taliansku a mnoho menších nepríjemností. Tento muž niesol na pleciach nesmierne bremeno, pretože doba, v ktorej žil a kraľoval, bola mimoriadne komplikovaná. Dnes vieme, že napriek všetkým výhradám historikov v nej Žigmund obstál mimoriadne dobre.

POSLEDNÉ PRIVILÉGIÁ

Košice v stredoveku LUXEMBURSKÁ ÉRA

Pridal/a Michal dňa St, 12. 10. 2022 - 19:30

Časť desiata - Mesto sa mení

Kráľ Žigmund bol mestu Košice mimoriadne priaznivo naklonený a málokedy sme prežívali také hojné časy, ako práve počas jeho vlády. Bilancovaním luxemburskej éry dochádzame k poznaniu, že až v tomto čase dostali stredoveké Košice svoj definitívny charakter a stavebnú podobu, ktorá sa potom už v nasledujúcich storočiach iba dopĺňala novými stavbami. Európsku úroveň vtedajších Košíc potvrdzuje najväčší dobový investičný počin - výstavba Dómu svätej Alžbety, ktorý je až podnes pýchou mesta. Je doslova neuveriteľné, že tunajšia mestská komunita, odhadovaná maximálne na desaťtisíc duší, dokázala financovať a realizovať v jedinej generácii toľko náročných stavebných diel. Pozrime sa teda na ne:

VYSTUŽENIE ARPÁDOVSKEJ HRADBY

Košice v stredoveku LUXEMBURSKÁ ÉRA

Pridal/a Michal dňa St, 12. 10. 2022 - 19:29

Časť deviata - Druhá erbová listina

Začiatkom roka 1423 navštívili Košičania kráľa Žigmunda počas jeho zimného pobytu v Bratislave. Kráľ, zaneprázdnený teraz už okrem uhorského aj ríšskym a českým kráľovským trónom, sa stával v krajine stále zriedkavejším hosťom. Navyše ho pohlcovali problémy s husitským odbojom v Čechách, kde síce bol korunovaným kráľom, ale krajina ho prakticky odmietala. Jeho druhá krížová výprava do Čiech v roku 1421 stroskotala prehratými bitkami pri Žatci, Kutnej Hore a Nemeckom brode. Navyše hrozil nepríjemný rozkol s Poľskom, ktoré začalo koketovať s možnosťou zasahovať do českých pomerov. Časť českej šľachty totiž ponúkla českú korunu kniežaťu Zikmundovi Korybutovičovi, synovcovi poľského kráľa Vladislava II. Jagella.

POSOLSTVO V PREŠPORKU

Košice v stredoveku LUXEMBURSKÁ ÉRA

Pridal/a Michal dňa St, 12. 10. 2022 - 19:27

Časť ôsma - Koncilové roky

Jedným z prvých veľkých medzinárodných problémov, ktoré musel nový nemecký kráľ riešiť popri poľsko-rádových treniciach, bolo odstránenie hrozného cirkevného rozkolu - trojpápežstva. V celej svojej histórii neupadla rímska cirkev nikdy tak hlboko, ako práve v tomto období. A práve na spôsobe, akým Žigmund tento hanebný stav pomohol cirkvi odstrániť, ukázal svetu, že je skutočne veľkým európskym panovníkom a diplomatom nevšedného formátu. Počas koncilu, ktorý trval tri a pol roka, nemal kráľ možnosť prebývať v Košiciach, takže správ a záznamov je z tohto obdobia pomerne málo. Potom, po krátkej diplomatickej epizóde, ktorej dejiskom boli opäť Košice, ho opäť pohltil vír vysokej politiky. 16. augusta 1419 zomrel v Prahe na záchvat mŕtvice kráľ Václav a Žigmund sa vydal do Čiech za novým dedičstvom.

JAGELLO OPÄŤ U NÁS

Po skončení vojny medzi Poľskom a Rádom nemeckých rytierov ostávali vzťahy Žigmunda a Vladislava II. Jagella stále nedoriešené. Od roku 1411 síce panovníci uzavreli medzi sebou prímerie, ale to malo v auguste 1412 vypršať a tak bolo potrebné ďalšie, definitívne mierové rokovanie. Odohralo sa na Spiši na jar a kronikár Tutkó podáva o nich nasledujúcu správu:

Košice v stredoveku LUXEMBURSKÁ ÉRA

Pridal/a Michal dňa St, 12. 10. 2022 - 19:26

Časť tretia - Barchetový monopol

V takmer každom sprievodcovi po našom meste, každom historickom prehľade či úvode špecializovaných publikácií o Košiciach, sa spomína celouhorský monopol na výrobu barchetu, ktorý v roku 1411 udelil Košiciam kráľ Žigmund Luxemburský. Málokto, ak vôbec niekto, však pozná bližšie problematiku súvisiacu s touto výsadou, kde prím hrajú otázky, ako k jeho udeleniu došlo a nakoľko reálny tento monopol skutočne bol. Rovnako málo dnes bežní ľudia vedia, čo sa pod pojmom barchet v stredoveku myslelo, a že produkcia tejto tkaniny závisela na diaľkovom obchode so vzdialenými oblasťami severnej Afriky a Malej Ázie. Dnešné rozprávanie na barchetovú tému čerpá z prác doktora Halagu Košice - Balt a Listina o barchetovom monopole Košíc z roku 1411.

VOJNA S BENÁTKAMI

Košice v stredoveku LUXEMBURSKÁ ÉRA

Pridal/a Michal dňa St, 12. 10. 2022 - 19:24

Časť šiesta - Grunwald

Slávnu bitku pri Grunwalde poznajú hlavne čitatelia historických románov z knihy Henryka Sienkiewicza Križiaci. Na túto tému bol dokonca nakrútený aj výpravný veľkofilm, primeraný začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia, keď vznikol. Porážka križiackeho Rádu nemeckých rytierov však mala svoju predohru i dohru aj v Košiciach a bola príčinou jediného známeho obdobia nepriateľského postoja mesta voči kráľovi Žigmundovi. Zároveň je spojená s jediným pripravovaným pokusom o mocenský zásah kráľa a jeho ľudí do mestskej politiky, o ktorom vieme. Samozrejme za podmienky, že dedukcie historika doktora Halagu sú presné.

NEČAKANÝ VÝSLEDOK BITKY

Posledné diplomatické pokusy predísť vypuknutiu vojny medzi Rádom nemeckých rytierov a Poľským kráľovstvom sa udiali opäť na východnom Slovensku. Napriek predchádzajúcim dohodám s križiakmi dával Žigmund predsa len prednosť mierovému riešeniu a v podstate veril, že v prípade vojny Rád strhne víťazstvo na svoju stranu. Pozval teda poľského kráľa na rokovania do Kežmarku, Vladislav II. Jagello však neprišiel hneď osobne, ale nechal sa zastúpiť svojím bratrancom litovským veľkokniežaťom Vitoldom /to je poľská podoba jeho mena, v litovčine znie Vytautas a v strednej Európe bol známy aj ako Alexander/.

Košice v stredoveku LUXEMBURSKÁ ÉRA

Pridal/a Michal dňa St, 12. 10. 2022 - 19:13

Časť štvrtá - Košická mestská kniha

Z čias panovania kráľa Žigmunda pochádza aj jedna z najstarších a najcennejších košických písomných pamiatok - Kniha súdnych zápisov mesta Košice. Vznikla v rokoch 1393 až 1405 a doktor Halaga, ktorý ju študoval, analyzoval a pred pár rokmi vydal v modernej edícii tvrdí, že je to "najstaršia mestská kniha svojho druhu zachovaná v pôvodnom celku kompletne na území bývalého Uhorska". Existujú síce aj staršie mestské knihy - banskoštiavnická je z roku 1364 a banskobystrická z roku 1386, tam však prevládajú účtovné, nie súdne záznamy. My dnes túto knihu čitateľom našej rubriky predstavíme a budeme hovoriť o tom, čo všetko sa z jej záznamov dá vyčítať.

ŠTYRIA PISÁRI

Košice v stredoveku LUXEMBURSKÁ ÉRA

Pridal/a Michal dňa St, 12. 10. 2022 - 18:28

Časť tretia - Pakty s Krakovom

Časy, keď v uhorsku panoval kráľ Žigmund, boli zároveň aj dobou mimoriadne prajúcou rozvoju Košíc, ktoré tento panovník priam zasypal svojou priazňou a rôznymi privilégiami. No mesto malo vo vtedajšom obchodnom svete natoľko veľkú váhu, že si i samo dokázalo presadiť svoje záujmy, dokonca aj za uhorskými hranicami. Príkladom dobovej mestskej diplomacie sú styky a zmluvy medzi Krakovom a Košicami, uzatvorené na sklonku 14. storočia a udržiavané až do dvadsiatych rokov 15. storočia. Veľmi podrobnému a dôkladnému štúdiu košickej obchodnej činnosti a politiky tých čias sa venoval známy historik Ondrej R. Halaga, ktorého práce boli podkladom pre dnešné pokračovanie seriálu.

NA RÁZCESTÍ OBCHODNÝCH TRÁS

Košice v stredoveku LUXEMBURSKÁ ÉRA

Pridal/a Michal dňa St, 12. 10. 2022 - 18:26

Časť druhá - Zlatá doba kostolov

Už v minulej časti seriálu o luxemburskej ére v Košiciach sme začali hovoriť o stavebných premenách mesta, ktoré priniesol jednak prirodzený pokrok, jednak žičlivý nový kráľ. Dnes sa pristavíme pri dvoch stavbách, ktoré najlepšie ilustrujú veľkoleposť prestavby mesta, jeho obrovské finančné možnosti a v neposlednej miere vynikajúci vkus a kultúrnu úroveň vtedajších Košičanov. Reč bude o františkánskom kostole svätého Mikuláša a Dóme svätej Alžbety, nádherných stavbách európskej úrovne, ktoré vznikli v tesnom slede za sebou a ktoré vďačia za svoj vznik dobovým veľmožom. Františkáni vtedajším dedičným abovským županom Perényiovcom a dóm samému kráľovi a cisárovi Žigmundovi.

KOSTOL SVÄTÉHO MIKULÁŠA

Košice v stredoveku LUXEMBURSKÁ ÉRA

Pridal/a Michal dňa St, 12. 10. 2022 - 18:25

Časť prvá - Kráľ Žigmund

Je takmer neuveriteľné, že posledná časť súvisle písaných stredovekých dejín nášho mesta, známa z tejto rubriky pod titulkom Košice v stredoveku, vyšla ešte v minulom storočí a tisícročí, presnejšie pred vyše tri a štvrť rokom, úplne presne 23. októbra 1998. Seriál sa zaoberal obdobím od čias, keď ešte mesto Košice nestálo, cez roky jeho vzniku, jeho zásah do boja o uhorský trón a došiel až po éru nám tak priaznivo naklonených anjouovských panovníkov. Na rade je ďalšie obdobie, keď nám panoval kráľ Žigmund Luxemburský a keď sa mestu obchodne a kultúrne darilo rovnako dobre ako za Anjouovcov a rovnako tak boli mestom, kde sa stretávali uhorská a poľská diplomacia, ktoré povýšila osoba kráľa a neskôr cisára Žigmunda na európsku úroveň.

REKAPITULÁCIA

Kríže a kaplnky Bankova - 2. časť

Pridal/a Michal dňa Ut, 11. 10. 2022 - 18:45

Povedzme si teraz pár slov aj o Svätom Jánovi Nepomuckom. Narodil sa v západočeskom Nepomuku okolo roku 1345 ako syn českého Nemca. Ako generálny vikár pražskej arcidiecézy sa v spore arcibiskupa Jana z Jenštejna s českým kráľom Václavom IV. o obsadenie uvoľneného miesta opátskeho úradu v kladrubskom kláštore postavil na stranu pravdy a svojho nadriadeného. Nového opáta potvrdil v úrade v súlade s cirkevnými pravidlami, avšak v rozpore s prianím kráľa. Za tento skutok a údajne aj za to, že kráľovi neprezradil spovedné tajomstvo jeho manželky Žofie Bavorskej ho ten nechal zatknúť a po mučení polomŕtveho v noci zhodiť do Vltavy. Jeho mučenícka smrť 20. marca 1393 sa stala symbolom cti, mlčanlivosti a zachovania tajomstva. Svätý Ján Nepomucký je preto najčastejšie zobrazovaný s 5 hviezdami okolo hlavy, krucifixom, palmou, knihou, zapečateným listom, kladkou, alebo ružencom v náručí, s prstom pred ústami, často na moste. Je zemským patrónom Čiech a Bavorska a patrónom mlynárov, spovedníkov, pltníkov, topiacich sa, dobrej povesti, mostov, bezpečného putovania a šťastného návratu. Preto sú jeho sochy spravidla na rázcestiach a pri mostoch. Je ochrancom pred povodňami, útrapami svedomia a ohováraním. Vyhlásený za svätého bol pápežom Benediktom XIII. v roku 1729. Predlohou väčšiny zobrazení Sv. Jána Nepomuckého sa stala socha na pražskom Karlovom moste. Jej hlinený model zhotovil v roku 1681 Matthias Rauchmüller z Viedne. Podľa neho v roku 1682 vyhotovil drevenú sochu Jan Brokoff z Prahy. Túto v roku 1683 odlial do bronzu Hieronymus Herold z Norimberku a na pražský Karlov most ju osadili ako vôbec prvú sochu ešte v tom istom roku.

Značky

Kríže a kaplnky Bankova

Pridal/a Michal dňa Ut, 11. 10. 2022 - 18:44

Pozornosti návštevníkov košického Bankova, ktorí sem zavítajú za občerstvením či oddychom, určite neunikne pekne vynovená kaplnka pri konečnej zastávke autobusu mestskej dopravy. Tí, ktorí sa z Bankova vydajú po Starej spišskej ceste smerom na Alpinku, od rázcestia na ostrej zákrute po necelých 400 metroch uvidia ďalšiu kaplnku, ktorá stojí opustená v tieni vysokých stromov vľavo nad cestou. Kto sa zamyslí nad príčinou a časom ich vzniku asi predpokladá, že prvé sakrálne objekty na Bankove a v jeho blízkom okolí vybudovali naši predkovia už v dávnej minulosti. Pokúsim sa teda priblížiť ich zabudnutú históriu a na základe niekoľkoročného výskumu bližšie objasniť okolnosti, za akých vznikali.

Už od nepamäti viedla z Košíc vozová cesta na Spiš, od severozápadného cípu intravilánu mesta, stúpajúc smerom k bankovským lesom pomedzi kalváriu a cintorín sv. Rozálie. V 40. rokoch 19. storočia po vybudovaní novej vozovej obchodnej cesty vedúcej na Spiš cez Čermeľské údolie, dostala vozovka medzi kalváriou a Rozáliou pomenovanie Stará spišská cesta. Bankovskí výletníci a pocestní smerujúci na Spiš touto cestou, mohli rozjímať už pri malej kaplnke Nanebovstúpenia Krista Pána stojacej ešte pri mestských záhradách tam, kde zo Spišskej cesty vpravo odbočovala cestička k cintorínu sv. Rozálie.

Značky

Košický hrad na Hradovej

Pridal/a Michal dňa Ut, 11. 10. 2022 - 18:42

Na strategickom mieste, z ktorého bolo možné strážiť a ovládať dôležité cesty z Košíc na Spiš, na vrchu zvanom Hradová (466 m n.m.) týčiacim sa nad údolím Hornádu severozápadne od mesta, sú pozostatky stredovekej stavby známej ako Košický hrad. Zvyšky tohto "hradu" sa nachádzajú na najvyššom mieste zalesneného kopca a sú primknuté ku skalnému masívu, ktorý tvorí akoby prirodzenú hradbu na južnej strane opevnenej plochy. Viditeľné zvyšky opevnenia pozostávajú zo zvyškov základov a muriva okrúhlej veže (vonkajší priemer 9.6 m, vnútorný priemer 5.8 m) vybudovanej na severozápadnej strane skalného masívu. Odtiaľ po 11 m napojením na skalný masív pokračuje 3.8 m hrubý múr juhovýchodným smerom až po základy trojuholníkovej stavby zakomponovenej do tohto múru. Pôdorys stavby je tvorený rovnoramenným trojuholníkom s dĺžkou steny 20 m a múrmi hrubými 3.8 m. Na vrchol trojuholníka plynule naväzuje pokračovanie obvodového múru východným smerom až zaniká v teréne. Z juhovýchodnej strany areál nemá žiadne v teréne viditeľné opevnenie (okrem prirodzeného svahu samotnej hory). V priestore ohraničenom múrmi, stavbami a skalným masívom nie sú viditeľné žiadne ďalšie zvyšky stavieb takisto ako v sondách vedených naprieč ohraničenou plochou.

Históriou Košického hradu sa zaoberali historici J. Tutkó (1861), F.X.Krónes (1864), L. Kemény (1893). J. Martinka (1931) a po ňom B. Varsik (1964) v [3] stotožnili hrad na vrchu Hradová s hradom Sokoľ nad obcou rovnakého mena (cca 7 km severné údolím Hornádu). S týmto názorom nesúhlasí O. Halaga (1973, taktiež v [16]), vzhľadom k tomu, že oba opevnené útvary existujú a tiež oba hrady sú spomínané v listinných materiáloch.

Z neznámych fondov múzea - ZEUGHAUS

Pridal/a Michal dňa Ut, 11. 10. 2022 - 18:26

Rozprávanie o košickej zbrojnici - časť prvá

Medzi dnes už nestojace významné mestské budovy patrila svojho času aj zbrojnica, umiestnená na severnom konci Hlavnej ulice. O jej osudoch sa zachovalo veľmi málo konkrétnych údajov. Kedy ju postavili, akými a koľkými zmenami za stáročia svojej existencie prešla, ba dokonca aj to, ako presnejšie vyzerala, dnes iba tušíme. Napriek tomu, že ju asanovali v časoch, keď sa už bežne používala fotografická technika, nie je z nej dnes známa jediná dobová fotografia. V depozitoch Východoslovenského múzea však jednu pamiatku na bývalú zbrojnicu ochraňujú - je to pomerne podrobné zameranie jej pôdorysu z roku 1810. Je zaujímavé nielen tým, čo vypovedá o areáli zbrojnice, ale aj tým, že presne dokumentuje dnes už dávno nestojacu obrannú vežu luxemburského opevnenia Košíc a tiež detaily delostreleckého kavalieru z poslednej tretiny 16. storočia. Tieto stavby bývali totiž k zbrojnici kedysi pristavané. Z výkresu sa o všetkých troch dá dedukovať mnoho zaujímavých historických údajov o minulosti nášho mesta a my tejto téme dáme priestor v našej rubrike.

ZA CISÁRA ŽIGMUNDA

Z neznámych fondov múzea

Pridal/a Michal dňa Ut, 11. 10. 2022 - 18:20

Časť štvrtá - ustupujúca sláva

V dnešnej záverečnej časti rozprávania o prvej účelovej divadelnej budove v Košiciach dokončíme opis tunajšieho divadelného života, podaného v cestovnom sprievodcovi z roku 1825 a uzavrieme dejiny tejto stavby, ktorá bola v čase svojho vzniku najprv pre Košice priveľká a pridrahá na prevádzku, neskôr však, ako začal počet obyvateľov mesta prudko rásť a vznikala tu majetná a kultúrne založená vrstva meštianstva, prestávala Košiciam postupne vyhovovať. Najprv to bolo z hľadiska diváckej kapacity, neskôr sa k tomu pridružila zastaranosť budovy, nakoniec aj bezpečnostné hľadiská. A tak budova, ktorá ešte nemala ani sto rokov, začala byť Košičanom tŕňom v oku - už ich nereprezentovala na dostatočnej úrovni. Ostatne všade v Európe, ba dokonca aj v odľahlom zámorí, sa koncom 19. storočia stavali nové, parádnejšie divadelné paláce. A tak musel prísť aj koniec skromnej klasicistickej divadelno-kaviarenskej budovy.

AKÝ PENIAZ, TAKÝ TOVAR

Z neznámych fondov múzea

Pridal/a Michal dňa Ut, 11. 10. 2022 - 18:17

Časť tretia: Ako to videli súčasníci

DIVADLO A KAVIAREŇ

V doterajších pokračovaniach rozprávania o divadelno-kaviarenskej budove, ktorá voľakedy stávala približne na mieste dnešnej divadelnej budovy, sme sa stihli dozvedieť, kedy a za akých okolností ju postavili a tiež ako bola stavebne riešená a aké kapacity a pohodlie ponúkala. Dnes si bližšie všimneme, čo tento dobový kultúrnospoločenský komplex znamenal pre Košičanov prakticky a použijeme na to opis zo sprievodcu po našom meste, vydaného v roku 1825, teda v časoch, keď divadelno-kaviarenský komplex už stál tridsať rokov a bol v meste dobre zažitý. Opis pochádza z pera dvojice autorov Szepesházyho a Thieleho. Ich sprievodcu sme svojho času na stranách rubriky predstavili celého, bolo to však už pred ôsmimi rokmi. Vybrané pasáže z neho, uverejnené teraz v konkrétnom kontexte s presnejšími vedomosťami o divadelno-kaviarenskom komplexe, a doplnené na vhodných miestach komentármi, rozhodne nebudú čitateľa nudiť.

PÁN VOLZ KAZIL MANŽELOV

Z neznámych fondov múzea

Pridal/a Michal dňa Ut, 11. 10. 2022 - 18:15

Časť druhá: Je ten výkres od Belága?

DIVADLO A KAVIAREŇ

Séria materiálov, ktorá momentálne v rubrike Písané históriou beží, je síce o zbierke starých plánov, v minulom pokračovaní sa však o pláne divadelno- kaviarenského areálu veľa prečítať nedalo. To preto, lebo bolo potrebné čitateľov uviesť do problému, teda do dosť zamotanej histórie vzniku prvej stálej divadelnej budovy v Košiciach. V dnešnej časti sa teda starému výkresu budeme venovať o to viac. Tak, ako v prípade plánu Ferdinandea, aj tu visia nad pozabudnutým dokumentom rôzne otázniky. Napríklad či je jeho autorom Jozef Belág a kedy a načo vlastne vznikol. Je totiž jasné, že to nie je pôvodný projekt od Brockého či Thallera. Bohužiaľ nie je podpísaný, datovaný a hlavne z neho nemožno dedukovať, kvôli akej úprave ho vlastne kreslili, a či úprava, ktorú doň neskôr naškicovali, bola realizovaná. Pustime sa teda do tohto výnimočného grafického prameňa našej stavebnej a kultúrnej minulosti.

STAROSTLIVO MAĽOVANÝ PLÁN

Z neznámych fondov múzea

Pridal/a Michal dňa Ut, 11. 10. 2022 - 18:13

Časť prvá - Na mieste starej radnice

DIVADLO A KAVIAREŇ

Medzi najzaujímavejšie objavy v roky nedotknutých múzejných fondoch starých plánov patrí aj výkres, na ktorom sa nachádzali dva pôdorysy a jeden rez akousi zvláštnou budovou. Výkres v minulosti zatiekol neznámou tmavou kvapalinou, počmárali ho ceruzkou a poznačili tým, že z neho čosi vymazávali. Vyzerá jednoducho hrozne a ledva na ňom vidieť, čo obsahoval. Aj tak na ňom však podľa charakteristického podkovovitého tvaru mohol architekt na prvý pohľad spoznať divadelné hľadisko s vencom lóží. Bol to výkres budovy, ktorá bývala v minulosti strediskom košického kultúrneho života, plnila viacero účelov a jedným z nich bolo, že tu sídlilo naše prvé stále divadlo. Starý poničený výkres pomohol osvetliť množstvo neznámych detailov fungovania divadla a k nemu priľahlých prevádzok v období prelomu 18. a 19. storočia a tak obohatil naše vedomosti o živote voľakedajších provinčných Košíc. Rozprávanie o tejto budove bude témou nasledujúcej série článkov rubriky Písané históriou.

MESTSKÝ DOM, KTORÝ NEZBÚRALI

Komentáre k zaujímavej talianskej knihe

Pridal/a Michal dňa Ut, 11. 10. 2022 - 18:05

TROCHU PODOZRIVÝ OBRÁZOK

Údaje a kresby museli pochádzať z Košíc

Údaje o Košiciach v Maggiorottiho knihe nepozostávali iba z toho, čo sme uverejnili minulý týždeň, ale aj z opisov k štyrom text sprevádzajúcim obrázkom a jednej hĺbkotlačovej tabuľkovej prílohe na konci knihy /je to u nás známa veduta Košíc/. Obrázky majú čísla 107 až 110, pričom texty k prvým dvom boli súčasťou minulej historickej strany, ostatné dve a tabuľka ostávajú na dnešné pokračovanie. Obzvlášť vysvetlivky k obrázku 110 sú mimoriadne rozsiahle, pretože sa v ňom nachádza množstvo položiek. Navyše je to veľký obrázok, ktorý musel byť do knihy umiestnený v zloženom stave. Môžeme byť na tento fakt hrdí, pretože žiadne iné mesto či opevnenie si takéto riešenie v knihe nevyžiadalo - iba mapa strednej Európy. Unikátne na tomto texte je to, že bol napísaný zmesou latinčiny a maďarčiny, Taliani ho v tomto znení v knihe publikovali, ale pridali zopár talianskych viet, takže je trojjazyčný. Názov obrázku je v taliančine nasledovný: Pianta delle mura e della cittadella di Cassovia alla fine del secolo XVII, čo po slovensky znamená:

PLÁN HRADIEB A CITADELY KOŠÍC NA KONCI 17. STOROČIA (obr.1)

Z pokladov múzejnej knižnice - MAGGIOROTTIHO KNIHA

Pridal/a Michal dňa Po, 10. 10. 2022 - 20:20

Dielo o talianskej vojenskej architektúre (Obr.1)

Niekedy tesne pred druhou svetovou vojnou vyšla v Taliansku zaujímavá, odborne zameraná kniha. Autorom diela bol istý Leone Andrea Maggiorotti, no nepochybne s ním na diele spolupracoval veľký počet externých spoluautorov. Kniha má názov L´Opera del genio italiano all´estero /Dielo talianskeho génia v zahraničí/, kniha bola konkrétne druhým z viacerých zväzkov - Volume II, a tento zväzok mal osobitný názov Architetti e architetture militari /Vojenskí architekti a architektúra/. Dielom by sme sa nezaoberali, nebolo by pre našu rubriku zaujímavé, keby sa práve tento druhý diel nezaoberal vojenskou architektúrou v Uhorsku a tým pádom v ňom figurujú aj Košice. Z tohto dôvodu sa voľakedy v rokoch maďarského záboru Košíc kniha dostala do knižnice Východoslovenského múzea, kde sa na ňu prišlo pri štúdiu literatúry kvôli vykopávkam na Dolnej bráne. Dnes teda uverejňujeme preklad textu o Košiciach, ktorý budeme zároveň podrobnejšie komentovať.

Na strane 341 sa začína heslo CASSOVIA

LEVOČSKÝ DOM

Pridal/a Michal dňa Po, 10. 10. 2022 - 20:18

Budovy historického jadra mesta neustále pútajú pozornosť okoloidúcich. Hrubé múry doteraz nepreniknuteľne chránia mnohé príbehy. Koľko veselých, ale aj tých smutných, sa muselo udiať v takom stredovekom hostinci. Určite veľa a je škoda, že v priebehu plynúcich rokov boli zaznamenané len tie najdôležitejšie. Jednoposchodový dom stojaci na rohu Hlavnej a Univerzitnej ulice, známy ako Levočský dom, patrí medzi najzachovalejšie stredoveké svetské stavby mesta. Je s najväčšou pravdepodobnosťou najstarším známym ubytovacím hostincom v Košiciach a časť svojej funkcie plní dodnes. Pôvodne gotický meštiansky dom sa už koncom 15. storočia stal známym ako majetok slávneho košického rodáka, ostrihomského arcibiskupa Juraja Szatmáryho. Ďalší jeho majiteľ, palatín Alexander Thurzo ho v roku 1542 odkázal mestu Levoča, ktoré ho síce vlastnilo nasledujúcich dvadsaťsedem rokov , ale navždy mu dalo pomenovanie. V roku 1569 ho mesto Košice odkúpilo za 4000 zlatých a zriadilo v ňom ubytovací hostinec.

O tom, že v tom čase bol považovaný za najlepšie verejné ubytovacie zariadenie mesta svedčí aj skutočnosť, že izby si v ňom prenajímali významné úradné a vojenské osoby. Správa z roku 1604 konštatuje, že "krčmár má horné izby všetkých druhov, pod nimi dve zaklenuté so stajňou a stále udržiava dvor úzkostlivo čistý. Ostatné miestnosti prenajíma mesto za činžu ". V priestoroch sa konala od 2. marca 1626 týždenná svadobná hostina Gabriela Betlena s Katarínou Brandenburskou. V 17. storočí si časť budovy prenajal tlačiar Ján Fest, neskôr v nej sídlili rôzne inštitúcie a spolky.

KRYPTA AKO HROM

Pridal/a Michal dňa Po, 10. 10. 2022 - 20:16

Dnes sa pozrieme podrobnejšie, čo o kryptách bývalého františkánskeho kostola uvádza staršia literatúra. Písal o nich páter URBAN FRIDRICH, autor knižky o františkánskych kláštoroch, vydanej v roku 1759 v latinčine pod názvom HISTORIA ORDINIS MINORUM (Dejiny rádu "Malých", čím sa myslí rád františkánov). Zaujímavé údaje o kryptách priniesol aj doktor WICK vo svojej knižke o košických cintorínoch, kostolných kryptách a náhrobníkoch, v ktorej je samostatná kapitola nazvaná A FERENCRENDI, MAI SZEMINÁRIUMI TEMPLOM KRIPTÁI (Krypty františkánskeho, dnes seminárneho kostola). Wickova knižka bola napísaná v roku 1926. Problematike františkánskych krýpt sa odvtedy nik vážnejšie nevenoval, ak pravda, nepočítame aktivitu Červenej armády na začiatku roku 1945, ktorej vojaci sa poprehrabávali všetkými dostupnými kryptami. Do veľkej krypty pod hlavnou kostolnou loďou sa však nedostali a zdá sa, že v tomto storočí tam pred jej znovunálezom nebol nik.

S pomocou uvedených knižiek sa pokúsime zrekonštruovať stavebný vývoj krýpt pod bývalým františkánskym kostolom. Najvýznamnejšia krypta bola zriadená pod svätyňou kostola, pravdepodobne už v čase jeho výstavby. Už v roku 1559 ju františkánski pátri po osobitnom povolení predstaveného rádu otvorili a prehliadli. Našli v nej staré spráchnivené kosti a trúchnivejúce zvyšky odevov. Pátri kryptu vyčistili a dňa 15. júla 1660 do nej pochovali jágerského biskupa BENEDIKTA KISDYHO, ktorý zomrel už 22. júna v Jasove. Kisdy bol zakladateľom košickej univerzity.

KRYPTA AKO HROM

Pridal/a Michal dňa Po, 10. 10. 2022 - 20:14

NÁLEZ POD PODLAHOU SEMINÁRNEHO KOSTOLA

Časť prvá

Počiatkom roku 1996 navštívil tunajšie stredisko Pamiatkového úradu zástupca kňazského seminára svätého Karola Boromejského vo veci bývalého františkánskeho, teraz seminárneho /od roku 1804/ kostola. Vedenie seminára sa totiž už skôr rozhodlo postupne realizovať opravy a údržbu v kostole. Jednou zo zmien, ktorú cirkev s pamiatkármi prerokúvala, bola aj inštalácia novej dlažby v kostole. Do tej sa stavbári, ale popri nich aj študenti seminára a dobrovoľní pomocníci, pustili ešte v lete toho istého roku. Otvorili pritom aj niekoľko krýpt, o ktorých existencii sa vedelo už preto, že kamenné dosky, ktoré ich zakrývali, boli v podlahe kostola viditeľné. Najväčšie prekvapenie však pripravila hlavná kostolná krypta, ktorej vchod bol už dlhší čas zabudnutý a neznámy, a do ktorej pôvodne stavebné práce nemali zasiahnuť. Tento podzemný priestor, odkrytý začiatkom leta 1998, sa nakoniec ukázal natoľko zaujímavý a svojím spôsobom aj veľkolepý, že sa zástupcovia seminára rozhodli vyčistiť ho a príležitostne, počas odpustov, ho sprístupňovať verejnosti. Niekoľko informácií o tejto krypte priniesol už dávnejšie historik Košíc kanonik doktor Vojtech WICK. Pri porovnaní so samotnou kryptou sa však ukázalo, že nie sú veľmi presné. Rozhodli sme sa teda venovať dnešnú stranu "Písané históriou" informáciam o znovuodkrytej františkánsko-seminárnej kostolnej krypte.

MONUMENTÁLNY PODZEMNÝ PRIESTOR

KOŠICE NA RESCHKOVEJ RYTINE

Pridal/a Michal dňa Po, 10. 10. 2022 - 20:13

LIST ČITATEĽA ODHALIL TRADOVANÚ CHYBU

Občas sa nám niektorý z vás, čitateľov, ozve priamo do redakcie, aby reagoval na materiály publikované v rubrike „Písané históriou", ktorú neoficiálne voláme „historická strana". Stalo sa tak aj nedávno a bola to reakcia na seriál o pláne košického inžiniera Jozefa Otta. Ten sme ilustrovali nielen výňatkami zo samotného plánu, ale aj dostupnými dobovými pohľadmi na Košice. No a ukázalo sa, že s jednou z uverejnených vedút to nie je tak, ako komentoval sprievodný text, čo si jeden z našich pozorných čitateľov všimol a na čo zareagoval. Po prečítaní jeho listu sa nedalo, už len kvôli fair play, neodpovedať. Pretože pán Straka, onen náš čitateľ, pomohol odhaliť celé stádo capov, ktoré už roky strieľali rôzni profíci /naposledy aj ja/, zaoberajúci sa publikovaním článkov o starých pohľadoch na Košice. Ako to teda bolo?

NENÁPADNÝ LIST REDAKCII

Pri mojich pravidelných zastaveniach v redakcii Košického večera mi občas odovzdajú poštu, ktorá tam dôjde na moje meno a ktorá sa vo väčšine prípadov týka historickej strany. Stalo sa tak aj nedávno. Nenápadný list odoslaný z Košíc bol z rodu tých, ktoré dokazujú, že naši čitatelia nie sú iba bezduchými konzumentmi textov o histórii nášho mesta. Podstatná časť textu listu pána Straku znela:

Kaplnka svätého Michala

Pridal/a Michal dňa Po, 10. 10. 2022 - 20:11

Pôvodne cintorínsku kaplnku (tzv. karner) dali postaviť mešťania mesta Košice približne v druhej polovici 14. storočia na južnej strane farského kostola sv. Alžbety, na území stredovekého mestského cintorína. K posmrtnému životu sa viaže i zasvätenie kaplnky: svätý Michal Archanjel má na Poslednom súde vážiť duše, aby sa podľa tejto skúšky rozhodlo, ktorá duša sa môže dostať do neba. Cintorínska kaplnka mala v stredoveku dôležitú funkciu nielen pri pohrebných bohoslužbách resp. pri slúžení zádušných omší za duše mŕtvych. Do jej podzemia sa ukladali zvyšky kostí z okolitých hrobov, keď sa celý cintorín zaplnil, a bolo potrebné vytvoriť nové miesta pre pochovávanie. Aj podzemie košickej kaplnky slúžilo podobným účelom. Úzke okienka podzemia, viditeľné v južnej a východnej stene, zabezpečovali odvetranie tzv. kostnice. (Z archívnych údajov o cintorínskych kaplnkách iných uhorských miest vieme aj to, že počas verejných procesií, konaných na sviatok Všetkých svätých či na Dušičky, procesia navštívila aj kostnicu cintorínskej kaplnky, aby tam orodovali za duše mŕtvych.)

Niekoľko základných údajov o Košickom zlatom poklade

Pridal/a Michal dňa Po, 10. 10. 2022 - 20:10

935 - 24.augusta, objavený v Košiciach na Hlavnej ul. č.68
obsah : 2920 dukátov a dvojdukátov, 3 medaily, reťaz, medená, rytým dekorom zdobená schránka,
hmotnosť: ll.503 g zlata, rýdzosť: 23 karátov 9 grénov (uhorské razby), 23 karátov 8 grénov ostatné
- Generálna finančná pokladnica v Bratislave (súpis dr. Kraskovská)
- ústredná štátna pokladňa v Prahe
l940 - Numizmatické oddelenie Národného múzea v Prahe
l94l - l942 - odborné spracovanie (prof. Nohejlová -Prátová)
l943 - poklad zabalený a ukrytý
l945 - poklad opäť na Numizmatickom oddelení, ale nevybalený pre poškodenie miestností oddelenia výbuchom bomby
l947 - poklad vybalený na zrekonštruovanom Numizmatickom odd.
l948 - Katalóg : Košický poklad. Nález zlatých mincí l5.-l7. století v Košicích, l935.
l953 - Praha, výstava : Nálezy mincí historickým pramenem.
l956 - Košice, výstava pri príležitosti Medzinárodného týždňa múzeí (l477 mincí, medaily, reťaz, schránka)
l967 - Košice, výstava pri príležitosti 45O.výročia majstra Pavla z Levoče, spolu s výstavou prác levočského zlatníka Jána Szilassyho
- Bratislava, výstava v Mestskom múzeu
- po skončení bratislavskej výstavy uložený v trezore štátnej banky v Košiciach
l967-l969 - trezor štátnej banky
l969 - ukončená adaptácia suterénu muzeálnej budovy - trezor
l970 - sprístupnená expozícia Košický zlatý poklad
l974 - Hospodárska zmluva medzi MF SSR a VsM o odovzdaní, resp. prevzatí KZP do depozitu (Dep.5/74)
l980 - Dohoda medzi MF SSR, Krajskou finančnou správou, Vsl. KNV a VsM o povinnostiach, oprávneniach a spolupráci pri výkone správy KZP
l98l - l99l - každoročná inventarizácia KZP za účasti vyššie uvedených účastníkov Dohody
l994 - reinštalácia
l995 - posledná inventarizácia KZP

O histórii krížov v Košiciach

Pridal/a Michal dňa Po, 10. 10. 2022 - 20:09

Kríže - drobné sakrálne stavby poskytujú zaujímavý a v mnohom ojedinelý pohľad na spoločensko-historický a kultúrny vývoj územia. Tieto objekty so zaujímavou históriou a veľkou výpovednou hodnotou sú pôsobivo zakomponované v krajine. Sú dokladom myslenia, predstáv a filozofických náhľadov spoločnosti i jednotlivca.

Každý región má svoje charakteristické prvky a rovnako aj mesto Košice a jeho okolie sa vyznačuje rozmanitou vzorkou zachovaných objektov. Najviac krížov sa začalo staviať koncom 17. storočia v čase protireformácie, keď sa najmä pod vplyvom jezuitov symbolicky zviditeľňovalo víťazstvo katolicizmu stavaním drobných sakrálnych objektov. Dovtedy stáli kríže na verejných cintorínoch, ktoré sa nachádzali okolo kostolov a boli obkolesené múrom. začiatkom 18. storočia sa začali kríže umiestňovať aj na iné exponované miesta, na námestia, na vrcholky kalvárií, na križovatky ciest, ale aj na rozhrania obecných chotárov, k okrajom lesov a lúk.

Románsky kostol sv. Jána Krstiteľa

Pridal/a Michal dňa Po, 10. 10. 2022 - 20:07

Pamiatka z 13. storočia predmetom stáleho sporu

V mestkej časti Košice-Šebastovce stojí, či skôr už len zčasti stojí románska pamiatka - Kostol sv. Jána Krstiteľa. Problém je v tom, že v roku 1994 ho (podľa informácií kunsthistorika Gabriela Kladeka), zčasti zničili, resp. narušili jeho pamiatkovú podstatu. Išlo o práce pod odborným vedením pána Alexandra Balegu, ktorého v začiatkom druhej polovice roku 1999 riaditeľka Slovenského pamiatkového ústavu Katarína Kosová ešte poverila vedením Pamiatkového ústavu v Košiciach. To vyprokovokovalo kunsthistorika Gabriela Kladeka k tomu, že 26. 9. 1999 napísal otvorený list prezidentovi SR Rudolfovi Schusterovi a 28. 9. 1999 začal držať protestnú sedemdňovú hladovku.

Z otvoreného listu prezidentovi vyberáme:

Urbanova veža

Pridal/a Michal dňa Po, 10. 10. 2022 - 20:05

Urbanova veža bola v roku 1970 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku na Slovensku spoločne s Dómom s. Alžbety a kaplnkou sv. Michala.

Pôvodne gotická hranolová kampanila z prelomu 14. a 15. storočia s ihlancovou strechou. K úpravám veže z roku 1628, keď došlo k jej zastrešeniu ihlancovou strechou, sa viaže mramorová tabuľa osadená nad vchodom do zvonice. Vo zvonici bol umiestnený aj zvon zasvätený sv. Urbanovi, patrónovi vinohradníkov, ktorý po požiari v roku 1556 v roku 1557 ulial olomoucký zvonolejár František Illenfeld. K ďalšej úprave veže došlo v roku 1775, keď ihlancovú strechu ukončili barokovou cibuľou s dnešným kovaným krížom. Na začiatku 19. storočia bola veža zakončená empírovou strieškou a obostavaná prístavbami pre malé obchodíky. V roku 1911 - 1912, 1943 - 1944 a v roku 1947 bola postavená okolo veže arkádová chodba. Do vonkajších múrov veže bolo vsadených 36 náhrobných kmeňov pochádzajúcich z obdobia 14. až 17. storočia (jeden z kameňov je rímsky zo 4. storočia ). V roku 1966 požiar poškodil vežu, zničil zastrešenie a zvony. V rokoch 1967 - 1971 bola veža opravená a reštaurovaná.

V rokoch 1977 - 1994 bola v priestoroch veže umiestnená expozícia Umeleckého lejárstva na východnom Slovensku.

Východoslovenská galéria

Pridal/a Michal dňa Ne, 09. 10. 2022 - 19:51

Architektúra a história budovy

Budova bývalého paláca abovsko-turnianskej župy na Hlavnej ulici 27, dnes ako budova Východoslovenskej galérie je jednou z národných kultúrnych pamiatok mesta. Postavili ju v roku 1779 v barokovo-klasicistickom slohu podľa projektov viedenského staviteľa J. Langera.

V rokoch 1888-1889 podľa projektov Ing. G. Markóa jej prednú časť upravili, pribudovali dvorné krídla a prestavali zadný trakt. Predný trakt budovy v rokoch 1954-1955 upravili na výstavy. Uprostred priečelia poschodovej palácovej stavby je mierne vystupujúci rizalit ukončený tympanónom. V ňom je umiestnený plastický erb abovskej a turnianskej župy z roku 1558. Na prízemí rizalitu je portál s dvoma a dvoma kanelovanými stĺpmi a pilastrami po bokoch. Hlavice stĺpov a pilastrov zdobia festóny. Nad vchodom je balkón s kovaným zábradlím. Plochu fasády na poschodí zdobia kanelované pilastre s festónovými hlavicami. Festónová výzdoba je i nad oblokmi v rizalite. Trojdielny priechod má pruskú klenbu. Z neho odbočuje vľavo lomené schodište s kamennou balustrádou. Na poschodí uprostred je reprezentatívna zasadacia sieň s balkónom, ktorý je po obvode zadnej časti uložený na stĺpoch a pilastroch s kompozitnými hlavicami. Plocha kláštornej klenby je zdobená štukovou ornamentikou a maľbou. Plastiku výzdoby tvorí rastlinný a geometrický dekor. V iluzívnych arkádach sú maľované erby bývalej abovskej a turnianskej župy.

HORNÁ BRÁNA Sondovali ju v roku 1996

Pridal/a Michal dňa Ne, 09. 10. 2022 - 19:50

Dokončenie

Už v minulých pokračovaniach sme čitateľov tejto rubriky informovali, že archeologický výskum Hornej brány sa v roku 1996 konal v značnom časovom strese a na veľmi obmedzenom priestore. Neprekvapuje preto, že priniesol viac otázok ako konkrétnych odpovedí. Nepodarilo sa zistiť to najhlavnejšie - presnú polohu samotnej brány. Iba na základe časti čelného muriva veže a zvyškov rondelu zachyteného v pásme korvínovskej hradby bolo možné konštatovať /a potvrdiť tak staršie plány/, že komplex brány ležal nie v osi dnešnej ulice, ale na jej východnej strane. Na západnej strane Hlavnej ulice potvrdili nálezy priebeh a dimenzie oboch pásiem opevnenia. Dnešný záverečný článok seriálu nám priblíži výsledky výskumu práve v tejto časti ulice.

ĽUDSKÁ KOSTRA V PARKÁNE

Prvým múrom, odkrytým v severozápadnej časti ulice, bol základ parkánovej hradby vnútorného pásma opevnenia. Samotnú vnútornú hradbu sa však napriek dodatočnému sondovaniu nepodarilo vo výkopoch zachytiť. Parkánový múr bol postavený z fylitovej bridlice a z tohto druhu kameňa, ako sa ďalej ukázalo, postavili aj základy múrov vonkajšieho opevnenia. Šírka parkánovej hradby bola na tomto mieste 100 centimetrov a jej základy zapustené až do štrkových vrstiev siahali 3,2 metra pod dnešnú úroveň Hlavnej ulice.

HORNÁ BRÁNA Sondovali ju v roku 1996

Pridal/a Michal dňa Ne, 09. 10. 2022 - 19:48

Čo odkryli vykopávky

V doterajších častiach seriálu o Hornej bráne sme sa sústredili hlavne na historické grafické a písomné pramene. V areáli brány sa však realizoval aj archeologický výskum, navyše práve v onom napätom roku 1996, keď sa pozornosť Košičanov upriamila na opačný koniec Hlavnej ulice, na oveľa príťažlivejšie a mediálne hýčkanejšie vykopávky Dolnej brány. Výskum Hornej brány viedli postupne dvaja archeológovia - doktorka Ďurišová /ktorá ho však pre zaneprázdnenie na Dolnej bráne zanechala/ a doktor Gašaj. On nás bude v zostávajúcich častiach seriálu informovať, čo všetko sa tu vykopalo a ako sa to dá interpretovať.

DRUHÝ VEĽMI SILNÝ MÚR

V roku 1781 zakreslil trasu najstaršej - vtedy ešte súvisle stojacej vnútornej hradby košického mestského opevnenia - taliansky inžinier Lodovico Marini. Spolu s vežami arpádovskej fázy ju pozoruhodne detailne vyznačil v južnej a východnej časti, v úseku od Hnilnej brány až po zlom a odskok trasy opevnenia na severovýchodnom obvode. Rozsiahly úsek opevnenia na severnom a západnom obvode však vyznačil inak, v podobe extrémne hrubej hradby, v jej línii zakreslil tiež Hornú bránu a mohutné veže, vystupujúce hlboko do plochy parkánu.

HORNÁ BRÁNA Sondovali ju v roku 1996

Pridal/a Michal dňa Ne, 09. 10. 2022 - 19:46

Časť prvá: Vo svedectvách predkov

Na stránkach tejto rubriky ste mohli v minulosti nájsť už dva seriály o voľakedajších mestských bránach. Na jeseň 1999 to bolo o pomerne podrobne preskúmanej Dolnej bráne, o rok neskôr o Katovej bašte, ktorá bývala v minulosti Maľovanou a neskôr Drábskou bránou. Dnes začíname seriál o bráne Hornej, ktorej zvyšky sa, podobne ako u Dolnej, objavili počas výkopov v lete roku 1996. Sondáže v areáli Hornej brány sa realizovali v oveľa menšom rozsahu a po kratšiu dobu, navyše v stiesnenejšom uličnom priestore, ako pri Dolnej bráne. Týmto východiskovým obmedzeniam zodpovedalo aj menšie penzum získaných znalostí, z čoho je jasné, že aj naše rozprávanie o Hornej bráne bude kratšie a chudobnejšie na podrobnosti.

NAJPRV STÁLA INDE

KORABINSKÉHO LEXIKÓN Opis Košíc z jozefínskych čias

Pridal/a Michal dňa Ne, 09. 10. 2022 - 19:45

Časť tretia

AKO HO ČÍTAŤ

Heslo "Košice" z lexikonu Jána Mateja Korabinského sme preložili a prezentovali v jeho originálnej podobe, bez akýchkoľvek významových úprav textu a s minimom úprav syntaktických. Ibaže v časoch prostým ľudom milovaného cisára Jozefa sa toho o dejinách a osobitne o dejinách Košíc vedelo menej ako teraz a v Korabinského texte je to jasne vidieť. Nepochybujeme, že nejeden čitateľ našej rubriky si to všimol. Zároveň v tých istých časoch existovala aj cenzúra, čo je na spomínanom texte tiež vidieť. No a nakoniec si musíme uvedomiť, že Korabinský bol živý človek s vlastnými záľubami a záujmami, ktoré sa na texte lexikonu tiež prejavili. Ak teda preklad jeho opisu Košíc nemá súčasného čitateľa zbytočne mýliť a zavádzať, je k nemu potrebné uviesť aj pomerne podrobný komentár, ktorý záujemcovi o dejiny nášho mesta pomôže pri orientácii a poslúži aj ako vysvetlivky textu - ostatne tento účel už čiastočne splnila aj stať o dobových mierach a váhach v minulom pokračovaní. Problémy dobového textu hesla Košice z Korabinského lexikonu budeme preberať v tom poradí, ako je text originálu radený.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

KORABINSKÉHO LEXIKÓN Opis Košíc z jozefínskych čias

Pridal/a Michal dňa Ne, 09. 10. 2022 - 19:41

Časť druhá

Pokračujeme v uverejňovaní prekladu textu hesla Košice z Geograficko-historického a produktového lexikónu Uhorska od Jána Mateja Korabinského.

Na Mäsiarskej ulici je mestský pivovar, cisársko-kráľovský sklad a hneď vedľa neho dominikánsky kláštor s kostolom a priestrannou záhradou. Normálna škola tvorí nárožie Mäsiarskej a Forgáčovej ulice. Z tejto ulice sa ide cez novú bránu k trom evanjelickým modlitebniam, ktoré sú postavené spolu so školou na Martovom vŕšku, odkiaľ svojho času ostreľoval veliaci gróf Ján Pálffy mesto a to sa mu odovzdalo na akord. Tieto tri modlitebne, do ktorých sa dá ľahko dôjsť za štvrť hodiny, spravujú štyria kazatelia, bývajúci v meste. Dvaja z nich vykonávajú svoj úrad v nemčine, ostatní v maďarskej a českej reči. Neďaleko odtiaľ majú aj reformovaní svoju samostatnú modlitebňu a svojho kazateľa.

KORABINSKÉHO LEXIKÓN Opis Košíc z jozefínskych čias

Pridal/a Michal dňa Ne, 09. 10. 2022 - 19:39

Časť prvá

Je takmer nemožné zaoberať sa dejinami nášho mesta a nenaraziť pri tom na meno Jána Mateja Korabinského, autora známeho zemepisno-historického slovníka, z ktorého čerpali mnohí neskorší historici a publicisti. S jeho menom určite prišli do styku aj čitatelia tejto rubriky, pretože neraz sme už v minulosti publikovali pramene, v ktorých bolo dielo tohto Slováka citované. Keď sa mi pred pár mesiacmi dostalo do rúk originálne vydanie Korabinského lexikónu - bolo to v regionálnej čitárni Knižnice Jána Bocatia - rozhodol som sa poskytnúť záujemcom o naše miestne dejiny celý text hesla Košice z tejto užitočnej knihy. Napriek tomu, že mnoho údajov tohto hesla /v lexikóne sa nachádza od strany 284 po stranu 291/ nie je presných, prípadne je už dnes prekonaných, predsa len stojí jeho publikovanie za to, veď koniec koncov je to aj zaujímavý pohľad na dobové historické znalosti a predstavy, vtedajšie publikačné priority a tiež rozsah vydavateľskej autocenzúry. O tom všetkom prinesieme sprievodný komentár, ktorý zaradíme za originálny Korabinského text - ten nebudeme v záujme autenticity upravovať. Kvôli lepšej zrozumiteľnosti je v originálnom texte kde-tu vsunuté slovko, ktoré sa v texte lexikónu nenachádzalo. Takéto doplnky sú tlačené kurzívou. Nakoniec ešte uvediem, že Korabinského lexikón je vydaný v nemeckej reči a uvádzané heslo je tu, na stránkach Košického večera vôbec prvým jeho kompletným prekladom.

JÁN MATEJ KORABINSKÝ

KATOVA BAŠTA - Časť siedma

Pridal/a Michal dňa Ne, 09. 10. 2022 - 19:34

VOJNOVÉ VYKOPÁVKY

MESTO PLATILO, MÚZEUM KOPALO

Jednou z vecí, do ktorých sa košický magistrát po zabratí Maďarskom pustil v sprievode veľkej propagandy, bola obnova pamiatok. Nešlo tu iba o pamiatky ako také, ale tiež o snahu diskreditovať bývalý československý režim, že sa o kultúrne dedičstvo "okupovaného" Uhorska nestaral tak, ako sa patrilo. Nebudeme sa tu zaoberať úvahami, či mala takáto kampaň plné opodstatnenie, dôležité však bolo, že napriek neveľmi utešenej politickej situácii tohto obdobia sa vo vtedajších Košiciach našli dobrá vôľa i peniaze na začatie rekonštrukcie prekvapivo veľkého počtu kultúrnych pamiatok, medzi iným aj Katovej bašty.

Bašta sama bola, ako sa pamätáme z piateho pokračovania, čerstvo po stavebných úpravách, ktoré ju umožnili používať ako obrazovú galériu múzea. Magistrát sa však pustil do výstavby repliky Rodostovského domu a záchrannej rekonštrukcie Miklušovej väznice a obe tieto akcie sa Katovej bašty priamo dotýkali. Navyše ich sprevádzali vykopávky na severnej strane bašty, tam, kde voľakedy bývali brány a most a neskôr sa tu na baštu napájal hradobný múr vonkajšieho /korvínovského/ opevnenia.

KATOVA BAŠTA - Časť šiesta

Pridal/a Michal dňa Ne, 09. 10. 2022 - 19:27

POKLAD POD KATOVOU BAŠTOU

V rokoch, keď sa vedenie Východoslovenského múzea na čele s riaditeľom doktorom Polákom úporne snažilo vyžmýkať od štátu peniaze na úpravy Katovej bašty, aby sa dal tento doteraz chátrajúci objekt upraviť pre potreby priestorovo stále viac stiesneného múzea, motal sa okolo Katovej bašty aj iný človek, ktorému nedala spávať. V Košiciach ho poznali pod pseudonymom Majster X 13. Tento človek podistým trpel mániou, ktorá sa prejavovala tým, že bol presvedčený, že pod Katovou baštou sa nachádza veľký Rákócziovský poklad a on je predurčený nájsť ho. Z dobových písomností a tlače bohužiaľ nevieme presne, či poklad Juraja II. alebo Františka II. Rákócziho. Jeho mánia, ktorú mal nakoniec aj možnosť realizovať, však musela poriadne liezť na nervy riaditeľovi múzea a neskôr aj maďarským okupačným úradom, ktoré začali v Košiciach fungovať v novembri 1938.

MAJSTER X 13

KATOVA BAŠTA - Časť piata

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:43

V CIVILNÝCH SLUŽBÁCH

Pôvodnú obrannú funkciu v rámci opevnenia mesta plnila Katova bašta asi tristopäťdesiat rokov. Z historického hľadiska to nie je nijak zvlášť dlhý čas. Napriek tomu prešla viacnásobnými prestavbami i zásadnými zmenami spôsobu, aký objekt v opevnení predstavovala. Začala ako jednoduchý, múrom chránený kus zeme v predpolí Maľovanej brány, prešla fázou, keď načas stála samostatne ako nezvykle veľký a unikátne konštruovaný barbakan s delovými komorami chrániacimi východnú polosféru mesta, následne ju zahrnuli do novostavaného pásu vonkajších hradieb, kde tvorila jeden z rondelov, po bastiónovej prestavbe najprv suplovala bastión a neskor bola sama na klasický päťuholníkový bastión upravená. V tejto podobe skončila jej kariéra v službách vojakov. Aj posledných dvesto rokov svojej existencie si užila rôznych úprav a funkcií. Civilné dejiny Katovej bašty rozhodne neboli o nič menej zaujímavé a práve o nich budú ďalšie pokračovania tohto seriálu.

KLOBUČNÍK FRIDRICH GEBRECHT

KATOVA BAŠTA - Časť štvrtá

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:41

OD BARBAKANU K BASTIÓNU

DELO V OBRANE MESTA

V druhej tretine 15. storočia Katovu baštu dobudovali už do podoby, ako sa nám javia jej zvyšky aj dnes s jedným veľkým rozdielom oproti súčasnosti - stále to bol samostatne stojaci fortifikačný objekt pred Maľovanou bránou, barbakan obkolesený vodnou priekopou, cez ktorý viedla severovýchodná prístupová cesta do Košíc. Po dokončení druhej stavebnej fázy a vybudovaní parkanového múru a tým zväčšení opevnenej plochy o parkán mal teraz tento areál rozlohu asi 36,5 ára, teda viac ako desatinu zastavanej plochy mesta v hradbách. Veľmi rýchlo však malo dôjsť k ďalšej zásadnej zmene vo veci mestského opevnenia, ktorá dala Katovej bašte opäť iný charakter vzhľadu.

KATOVA BAŠTA - Časť tretia

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:39

SKUTOČNÝ UNIKÁT

OBLIEHANIE KOŠÍC

Prvá stavebná fáza Katovej bašty bola stavaná v pohnutej dobe, keď sa po smrti krátko panujúceho kráľa Albrechta Habsburského /1437-1439/ a narodení jeho synčeka Ladislava, zvaného Pohrobok /na svet prišiel až po otcovej smrti vo februári 1440/ rozdelila krajina na prívržencov kráľa-nemluvňaťa a prívržencov iného pretendenta na uhorský trón, poľského princa Vladislava. Alžbeta Luxemburská, cieľavedomá a šikovná dcéra kráľa Žigmunda, vdova po Albrechtovi Habsburskom a matka Ladislava Pohrobka, cítiac vratkosť situácie, pozvala na ochranu svojich záujmov a hlavne záujmov maloletého kráľa českého žoldnierskeho veliteľa /ale lepšie by sedelo nazvať ho vojenským podnikateľom/ Jána Jiskru z Brandýsa.

KATOVA BAŠTA - Časť druhá

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:37

JEJ NAJSTARŠIA PODOBA

Dostali sme sa už k obdobiu samotnej výstavby Katovej bašty a tu je najzaujímavejším problémom práve doba, kedy sa stavať začalo. Charakteristickou polohou viažucou sa na vonkajšie hradby mesta stavané za čias Mateja Korvína sa núkalo najjednoduchšie a pritom vierohodné datovanie, podľa ktorého tento objekt vznikol v rovnakej stavebnej fáze, teda v osemdesiatych rokoch 15. storočia. Tak o tom referovali viacerí autori zaoberajúci sa dejinami Košíc alebo dejinami fortifikačných stavieb. Katova bašta je však viac než netypický objekt a ako taký nemá paralelu, pokiaľ vieme, na území celého bývalého Československa. Tým, že „nemá páru", nemožno ho porovnať s iným, istejšie a presnejšie datovaným podobným objektom a potvrdiť si tak čas jeho vzniku. Naviac si doteraz málokto mohol uvedomiť celú komplikovanosť datovania bašty, pretože nebola známa jej unikátna stavebná konštrukcia. O týchto otázkach bude dnešné pokračovanie seriálu.

MALÝ VÝSKUM S VEĽKÝMI OBJAVMI

KATOVA BAŠTA - Časť prvá

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:29

KATOVA BAŠTA - Časť prvá

SKÔR AKO JU ZAČALI STAVAŤ

Na fotografických záberoch vôbec nepripomína baštu, na aké sme zvyknutí z iných mestských opevnení. Laik ju vníma skôr ako veľký zakrivený úsek múra. Prestavby minulých vekov ju natoľko zmenili, že nielen laik, ale ani odborník si pri prvom pohľade na jej vnútornú stranu neuvedomí, že je to fortifikačná stavba. Ako architektúra pôsobí ťažkopádne, no predsa je to jeden z najzaujímavejších pamiatkových objektov nášho mesta. Svojím typom je to objekt výnimočný nielen pre Košice, ale aj v rámci celého Slovenska. Vžil sa preň pojem bašta, no je taký veľký, že by sa na jeho plochu dal umiestniť celý stredoveký hrad, pravdaže, taký menší. V jeho susedstve bývala v minulosti väznica, v ktorej býval košický kat, a tak mu ľudová vynachádzavosť pririekla meno Katova bašta. Nie vždy to tak bolo. V časoch, keď aj bežní ľudia lepšie rozumeli finesám okolo názvoslovia hradieb, ako dnešní odborníci, mu hovorili „Rondel". A keďže bol taký extrémne veľký, tak to častejšie bolo „Veľký rondel", či dokonca „Veľký katov rondel". O tejto stavbe, mimoriadne zaujímavej nielen svojím osudom, ale aj stavebným vývojom, bude rozprávať dnes začínajúci seriál.

NA ZAČIATKU BY MALA BYŤ BRÁNA. BOLA?

Idea Protographica Civitatis Cassoviensis

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:28

 

ČASŤ TRETIA - záverečná

ČÍSLOVANÁ ČASŤ VYSVETLIVIEK

Pokračujeme v uverejňovaní prepisu vysvetliviek (explanatia) z plánu "Idea protographica", ktoré sme v minulom pokračovaní prerušili pri položke číslo 37.

38. DOMUS PALTSAY RUTIN... ...SUATA - Dom Paltsayov... Dnes na Hlavnej ulici č. 90.

39. QUARTERIUM BRO. MARECHALLI ET DIVISION. PFECTI. MARIASSY - Ubytovanie baróna maršala a prefekta divízie Mariássyho. Dnes je to budova Slovenského technického múzea na Hlavnej ulici č. 88. Veliteľ vtedajšej košickej posádky, divizionár barón Mariássy, mal hodnosť poľného podmaršala (Feldmarschall Lieutennant).

40. DOMUS BAR. MESSKO - Dom baróna Meška. Dnes Hlavná ulica č. 86.

41. DETTO COMITI JOSEPHI DESSEWFFY - To isté (dom) grófa Jozefa Dessewffyho. Dnes Hlavná ulica č. 84.

42. DETTO BARONI STALHAUSEN - To isté (dom) baróna Stalhausena. Dnes Hlavná ulica č. 80.

43. EDUCILL. AD STELLAM - Hotel "U hviezdy". Už neexistujúca budova mestského hostinca, známeho skôr ako "U zlatej hviezdy", ktorý stál na dnešnej adrese Hlavná ulica č. 76.

44. DOMUS COMITI ANT. CSAKY NUNC PER SUPREM COM. ABAUJVAR. L. B. IGNAT SEN. EÖTVÖS IHNABITAT - Dom grófa Antona Csákyho, teraz obývaný vrchným županom Abova slobodným barónom Ignácom Eötvösom starším. Dnes budova Ústavného súdu SR na Hlavnej ulici č. 72.

45. DOMUS COMITI VAN DER NATH - Dom grófa Van Dernátha. Takzvaný "starý" župný dom, dnes na Hlavnej ulici č. 70.

46. STATUA B. M. V. SUPRA QUAM RIVUS CZERMEL IN 2 RAMOS DIVIDIT ET INSULAM FORMARE INCIPIT - Socha Blahoslavenej Panny Márie, pod ktorou sa potok Čermeľ delí na dve ramená a začína vytvárať ostrov - insulu. Ide o známe súsošie Nepoškvrneného počatia Panny Márie - Immaculatu.

Idea Protographica Civitatis Cassoviensis

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:27

 

ČASŤ DRUHÁ

V prvej časti nášho rozprávania o skici plánu mesta, ktorá zmizla zo svojej materskej ustanovizne niekedy na rozhraní rokov 1982-1983, sme priniesli celý rad údajov o nej a preložili sme značnú časť jej latinského a nemeckého popisu. Nedotkli sme sa však jej datovania, pretože tento problém by sme radi demonštrovali pri preklade zvyšku vysvetliviek, zapĺňajúcich toto zvláštne mapové dielo. Rozborom niektorých údajov z nich sa dá určiť vznik plánu "Idea protographica" až prekvapujúco presne nielen na rok, ale dokonca na príslušné mesiace. A práve toto podrobné určenie doby vzniku skice nás vnesie tak trochu neočakávane do čias východoslovenského sedliackeho povstania a dovolí nám porovnať údaje z "Idey" s údajmi a postavami kroník, opisujúcich vtedajšie udalosti a reálie. "Idea protographica" tak aj napriek faktu, že je pre nás momentálne stratená zásluhou zatiaľ neznámeho amorálneho zberateľa, môže pomôcť generáciam milovníkov histórie i serióznym bádateľom pri odkrývaní dejín nášho mesta v prvej polovici 19. storočia.

ČÍSLOVANÁ ČASŤ VYSVETLIVIEK

"Explanatio" - popis ulíc a domov plánu "Idea protographica" má okrem už uvedených položiek označených písmenami a značkami, aj plných osemdesiat položiek značených číslicami. Zamerané sú na popis významných budov, ale aj záhrad. Táto časť vysvetliviek sa začína v pravom dolnom rohu a je písaná výlučne po latinsky. Preberieme si ju bod po bode a ku každej položke pripojíme súčasnú adresu, prípadne potrebné poznámky. Niektoré drobné časti textu "explanatia" sa nepodarilo rozlúštiť, a tak tieto miesta označíme bodkami.

1. CATHEDRALIS ECCLESIA - Katedrálny kostol. Týmto termínom je označený Dóm svätej Alžbety.

Idea Protographica Civitatis Cassoviensis

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:26

 

ČASŤ PRVÁ

Bolo to na sklonku roka 1982. Ako čerstvý zamestnanec Mestskej správy pamiatok som vyhľadával dostupné košické inštitúcie, v ktorých bola nádej nájsť nejaké historické pramene k stavebnému vývoju mesta. Počas tejto príjemnej a nesporne zaujímavej práce som v istej ustanovizni naďabil na zvláštny, ručne kreslený a kolorovaný plán mesta. Presnejšie povedané upozornili ma naň kustódi, ktorí mi ho potom odkiaľsi z hlbín depozitov priniesli. Bol to arch kartónu hrubého asi tri milimetre, s rozmermi zhruba 60x80 centimetrov. Na ňom bolo nalepených deväť listov papiera s kresbou plánu Košíc. Plán bol nakreslený sépiovým tušom a voľakedy asi kolorovaný akvarelovou farbou alebo riedeným farebným tušom, teraz však bola už koloratúra vyblednutá a predstavovala iba rôzne odtiene sivej farby. Na hornom okraji plánu bol latinský nadpis: IDEA PROTOGRAPHICA CIVITATIS CASSOVIENSIS, v preklade: Prvotná grafická idea (plánu) mesta Košice.

ŠKICA, LEGENDA A FOTOGRAFIA

Prvé, čo mi ešte začerstva napadlo nad doteraz mne neznámym plánom, bolo urobiť si z neho fotokópiu. Ale písali sa osemdesiate roky, prepisy boli priam nezmyselne striktné, až za hranicou hlúposti. Zodpovedná osoba mi také čosi (teda fotografovať plán mesta) obratom zakázala a nakoniec som bol rád, že ma nechali študovať ho. Napochytre som si teda plán odškicoval a potom som dlhší čas opisoval jeho obsiahlu latinsky písanú legendu, ktorá mala 25 písmenami a 80 číslovaním označených položiek. Okrem toho boli ďalšie písané poznámky v samotnej kresbe plánu.

Naše mesto v 18. storočí PLÁN INŽINIERA SVAJCZERA

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:24

Rozhodne zvláštny produkt jozefínskej éry

Posledný plán zobrazujúci Košice v osemnástom storočí je z viacerých ohľadov zvláštnym kúskom. Z grafického hľadiska je akýmsi hybridom, pôdorysným plánom i vedutou naraz. Nie je to dielo vojenského špecialistu, ale civilnej osoby, napriek tomu však pôsobí ako vojenský plán, keďže Košice boli v časoch jeho zrodu napohľad ešte stále viac pevnosťou, ako sídelným mestom - to vďaka dožívajúcim rozsiahlym hradbám. Je to tiež jediný exemplár plánu mesta, ktorý poznám nie z originálu, ani nie z neskoršej kópie, ale iba z "neštandardne" získanej fotokópie. Ostatne spôsob získania tejto fotokópie je "story" sama osebe. Je to tiež plán, ktorý je písaný po latinsky v časoch, keď sa forsírovala ale aj v skutočnej praxi používala takmer výlučne nemčina, a je to plán, ktorého autora poznáme menom, ale aby sme to nemali až také jednoduché, to meno poznáme hneď v troch variantoch. Ale poďme po poriadku a pustime sa do rozboru Svajczerovho plánu tak, ako do všetkých doteraz uvedených mapových diel onej éry.

ODKIAĽ SA TU VZAL

Naše mesto v 18. storočí POSLEDNÝ TEREZIÁNSKY PLÁN

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:23

Napodobenina Hatscheka z roku 1765/66

Desať rokov po vzniku plánu hajtmana Hatscheka uzrel svetlo sveta jeho nástupca, ktorý si z Hatschekovho diela vzal toľko inšpirácie, že ho pokojne možno považovať za jeho napodobeninu. Má rovnakú orientáciu - severnou stranou vľavo, rovnaké merítko - 1 palec na mape sa rovná 24 siaham v skutočnosti, rovnakú kompozíciu kresby s rezom /profilom/ cez opevnenie umiestneným pri dolnom okraji formátu. Dokonca aj to, čo tento plán zobrazuje, je takmer zhodné s Hatschekom, veď čo sa už len mohlo za desať rokov v pokojnom 18. storočí v mestečku-zapadákove /bohužiaľ sme vtedy takým čímsi boli/ zmeniť? Jedinou vlastnosťou, ktorou je toto mapové dielo osobité, je fakt, že medzi známymi plánmi Košíc je posledným, ktorý vznikol za panovania cisárovnej Márie Terézie, takže si zaslúži charakteristiku, ktorá je uvedená v titulku.

PEVNOSTI UŽ ODZVÁŇALO

Naše mesto v 18. storočí PLÁN HAJTMANA HATSCHEKA

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:21

Najpresnejší z tereziánskych plánov

Od spracovania "Pravdivého rozvrhu" uplynulo iba sedem rokov a už vznikol ďalší plán mesta, z ktorého je zrejmé, že mnoho sa za ten relatívne krátky čas zmenilo. Už sa nekreslilo širšie okolie mesta, iba opevnené centrum, a už sa nenavrhovala výstavba nových prvkov opevnenia, iba sa udržiavalo to, čo už bolo v minulosti postavené. Košice sa už dávnejšie dostali mimo strategicky významné územia ríše. Vojny, ktoré cisárovná viedla, či skôr by sme mohli povedať, že bola nútená viesť, sa odohrávali ďaleko od regiónu Horného Uhorska a tak Košice pomaly prestávali byť zaujímavé ako "Festung", aj keď sa k ich menu tento titul stále akosi automaticky pridával. Naše mesto sa za štyridsaťštyri mierových rokov od skončenia posledného stavovského povstania zmenilo na pokojný ospanlivý zapadákov s asi osemtisíc obyvateľmi, neveľkou vojenskou posádkou a zopár miestnymi šľachtickými rodinami - jedinou spoločenskou atrakciou - usadenými na Hlavnej ulici.

PLÁN AKO HLÁSENIE

Naše mesto v 18. storočí PRAVDIVÝ ROZVRH Z ROKU 1747

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:20

O prvom tereziánskom pláne Košíc

Tridsaťdva rokov po pláne, ktorý spracoval Herman Kleinwachter z Wachtenbergu a asi dvadsaťsedem rokov po tom, čo vznikla jeho francúzska mutácia, nakreslil ktosi neznámy ďalšie zobrazenia nášho mesta. Ktovie, či Kleinwachter v tom čase ešte žil, jeho plán však žil určite, pretože nové mapové dielo ním bolo doslova inšpirované a všetko, čím bol Kleinwachterov plán prínosom, na ňom nájdeme, navyše je však viditeľne starostlivejšie okopírované a lepšie zachované. Ani toto dielo, bohužiaľ, nepoznáme z originálu, ale iba z kópie. Ibaže to nie je kópia od gymnazistov Eiszelta a Halmosa, ale od plukovníka Rothauschera, ktorý ju vyhotovil v roku 1874, v časoch keď sa pripravovala prvá stála expozícia Hornouhorského múzea. Spolu s ďalšími dvoma precízne zhotovenými kópiami ju múzeu pri tejto príležitosti venoval.

BLÍZKY POTOMOK KLEINWACHTERA

Naše mesto v 18. storočí KLEINWACHTER DE WACHTENBERG

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:19

O pláne Košíc nakreslenom 10. februára 1715 - časť druhá

Minulý týždeň sme sa pustili do zoznamovania s plánmi Košíc vyhotovenými v priebehu 18. storočia. Ako prvý sme začali opisovať plán bližšie nám neznámeho vojenského inžiniera Hermana Kleinwachtera z Wachtenbergu či presnejšie jeho v Košiciach uchovávanej kópie spracovanej pravdepodobne v roku 1910 z popudu gymnaziálneho profesora a premonštrátskeho pátra Hadriána Szabóa dvoma gymnazistami - Vincentom Eiszeltom a Štefanom Halmosom. Dnes dokončíme tento opis, ako aj opis francúzskej mutácie Kleinwachterovho plánu, ktorá vznikla pre potrebu francúzskeho generála baróna Renauda, zastávajúceho v tých časoch funkciu košického kapitána, čiže miestneho vojenského veliteľa. Aj táto mutácia sa zachovala iba v kópii, ktorá vznikla rovnakou cestou ako kópia originálneho Kleinwachtera.

JUŽNÉ PREDMESTIE

Naše mesto v 18. storočí KLEINWACHTER DE WACHTENBERG

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:17

O pláne Košíc nakreslenom 10. februára 1715 - časť prvá

Pred istým časom boli na stránkach tejto rubriky opísané všetky známe mapové zobrazenia Košíc zo 16. a 17. storočia, ako aj rozsiahle geodetické dielo inžiniera Mariniho z roku 1781. Pre čitateľov však stále ostáva nespracovaných šesť máp zobrazujúcich Košice v 18. storočí, konkrétne plány z rokov 1715, 1720, 1747, 1754, 1765 a 1790. Budeme sa im venovať vo voľnom seriáli, po skončení ktorého tak bude zavŕšené publikovanie vôbec všetkých dnes známych mapových zobrazení Košíc od prvopočiatkov po rok 1900. Plány, do ktorých opisu sa dnes púšťame, a ktoré do roku 1993 viseli v osobitnej miestnosti Miklušovej väznice nie sú neznáme a ani neprinášajú žiadne nečakané novoty, sú však zaujímavou a súvislou ilustráciou drobných detailov vývoja Košíc počas jedného storočia, ktoré bolo bez vojen a útrap, takže by sme ho mohli považovať za jedno z najšťastnejších v našich dejinách.

INŽINIER SO SMIEŠNYM MENOM

MAROIČIČ di MADONNA del MONTE

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:15

Rozprávanie o slávnom krajanovi a jeho mape Košíc - časť štvrtá - záverečná

KRONIKÁRI NERÁČILI ZAZNAMENAŤ

Mladý cisár František Jozef sa v Košiciach zdržal celý nasledujúci deň /1. septembra/ a na tretí deň svojej návštevy odišiel do Jasova, navštíviť tamojších premonštrátov. Odtiaľ pokračoval vo svojej okružnej ceste horným Uhorskom. V tomto pamätnom roku stihli v Košiciach ešte otvoriť sirotinec pomenovaný po patrónke mesta, ale zhodou okolností aj menom cisárovnej, ako Alžbetínum /Elisabethinum/. Sirotinec zaujal miesto v bývalých priestoroch vojenského výchovného ústavu /ten, ako vieme, dostal novú krásnu budovu - Kadetku/ v areáli dnešného starobinca. Ďalšou zaujímavou a nie bežnou udalosťou roka 1857 bolo sčítanie ľudu, ktoré sa pretiahlo aj do nasledujúceho neúrodného a suchotou postihnutého roku 1858.

MAROIČIČ di MADONNA del MONTE

Pridal/a Michal dňa So, 08. 10. 2022 - 12:13

Rozprávanie o slávnom krajanovi a jeho mape Košíc - časť tretia

Pokračujeme v stručnom opise ďalších listov Maroičičovho plánu:

LIST ČÍSLO 4

Je to pravý horný list súboru, umiestnený naležato pod listom číslo 1. Kreslený je iba po koryto Torysy. Vačšinou zobrazuje hrebeň Furče /Furcsa Wald/ a Košickej hory /Kaschauer Berg/, s obcami Hrašovík a Beniakovce /tie iba čiastočne, lebo zvyšok je na liste číslo 1/. Jedinou zaujímavosťou na liste je trasa starej prešovskej cesty na svahu povyše dnešnej výpadovky na Budimír a Prešov.

LIST ČÍSLO 5

Je to prostredný ľavý ležato kreslený list, zobrazujúci územie Girbeša a Kopy, Myslavu a Bašku. Aj tu je množstvo východoslovakizmov v miestnych názvoch - Osem pruti, Bartolomska studnia, Porvazi, nizsey Walala, Hliboky, Suchi Dub atakďalej. Na myslavskom potoku, asi kilometer severozápadne od Myslavy, je nakreslený akýsi stavebný komplex s názvom Hochofen - po nemecky hutnícka /vysoká/ pec.

LIST ČÍSLO 6 - KOŠICKÝ

Pre nás najdôležitejší list z celého súboru Maroičičovho plánu. Má štvorcový formát a polohu v prostrednom stĺpci prostredného riadka. Zobrazuje územie od Rozálskej kaplnky a Kadetky na severe, po Unhuber a Šibenú horu na juhu, a od Kalvárie na západe, po meandre Hornádu na východe. Kresba mesta je jemná, ale domy v centre nie sú kvôli merítku zobrazené individuálne, ale väčšinou blokovo. Domy predmestí sú však kreslené každý osobitne. Hlavnou rečou listu je nemčina, mesto je popísané výrazným Kaschau.

MAROIČIČ di MADONNA del MONTE

Pridal/a Michal dňa Pi, 07. 10. 2022 - 18:16

Rozprávanie o slávnom krajanovi a jeho mape Košíc - časť druhá

OČAKÁVANIA ROKU 1857

"Po zdolaní krutej zimy vyburcovala mesto Košice začiatkom jari jedinečná aktivita, ako keby si bolo oficiálne isté príchodom vznešeného cisára a jeho vznešenej manželky Alžbety. Je to zriedkavé šťastie odopierané mestu už dlhý rad rokov. Nádej, že Košičania uvidia v lone svojho mesta cisárovnú Alžbetu im bola o to príjemnejšia, o čo milšie je spomínať na sedem nositeliek sladkého mena Alžbeta, uvádzaných v mojej kronike".

Uvedenými dvoma vetami začal opisovať rok 1857 kronikár profesor Plath. Bol to rok návštevy panovníka v Košiciach, ktorý Ján Nepomuk Plath osobne zažil v rozkvete síl, a tak táto časť jeho diela pripomína oslavný medotok slov. Oných sedem nositeliek sladkého mena Alžbeta je sedem kráľovien, viac či menej spojených s dejinami Košíc, niektoré z nich boli skutočne dobrodinkami mesta, nesúcimi meno Alžbeta, podané však s takým odvážnym historickým rozletom, že by z toho súčasní stredoškolskí dejepisári mali mať už kvôli slušnosti aspoň malú srdcovú "príhodu".

MAROIČIČ di MADONNA del MONTE

Pridal/a Michal dňa Pi, 07. 10. 2022 - 18:14

Rozprávanie o slávnom krajanovi a jeho mape Košíc - časť prvá

Neuveriteľne exotické meno v titulku dnešnej historickej strany nepatrí žiadnemu Talianovi či inému svetobežníkovi, akí sa zvykli v minulosti usadzovať v habsburskom mocnárstve a šíriť tu vyššiu európsku kultúru medzi zaostalými poddanými Jeho Apoštolských Veličenstiev, teda rakúskych panovníkov. Naopak, bol to doslova našinec, rodom východniar, ktorý prežil dobrodružný život vojaka z povolania, pobývajúc v rôznych malebných a odľahlých kútoch monarchie. Našinec, ktorý jeden čas pôsobil vo vysokej funkcii aj v Košiciach a ktorý velil „mančaftu", pracujúcemu na nádhernej topografickej mape nášho mesta a jeho okolia a smutne si priznajme, že aj našinec, na ktorého sa časom zabudlo tak, že sa nedostal do slovníka košických osobností obdobia 1848-1918. Tejto osobnosti a plánu mesta, ktorý nesie jeho meno, sa budeme venovať v najbližších pokračovaniach rubriky Písané históriou.

RODÁK ZO SVIDNÍKA

PLÁN INŽINIERA OTTA

Pridal/a Michal dňa Pi, 07. 10. 2022 - 18:13

Nasledovník Prvotnej grafickej idey

Časť tretia

KOŠICE TRIDSIATYCH ROKOV MINULÉHO STOROČIA

Komplex mapových diel Prvotnej grafickej idey a Ottovho plánu vznikal v období, trvajúcom okolo desať rokov. Konkrétne od jari 1832, teda pár mesiacov po doznení pamätného cholerového povstania na východnom Slovensku, až po rok 1840 /minimálne/, respektíve 1844 /maximálne/. Košické kroniky tých čias - Plathova a Tutkóova - nespomínajú vznik ani jedného z týchto mapových diel. Zaujímavé však je, čo vlastne spomínajú.

Prvá významnejšia zmienka je o roku 1834. Vtedy „dňa 15. októbra o pol ôsmej hodine a troch minútach ráno," ako píše Tutkó, „obyvateľstvo mesta bolo vydesené veľmi silným zemetrasením. Tento prírodný jav zasiahol celé Horné Uhorsko, časť Sedmohradska a Galície". Plath spomína, že sa rozhýbali domy mesta, a ďalej, že „... ľudia počuli, ako zvon vežových hodín vtedy rezonoval piatimi údermi, ba v onej chvíli by som vedel objaviť príčinu tohto vlnenia, keby ma neboli citeľne vyrušili tehly na ulici, uvoľnené a husto padajúce z požiarnych múrov Friedovho domu."

V nasledujúcom roku 1835 si Plath zaznamenal: „Dňa 2. marca umrel veľký cisár František Prvý. Nastal smútok a konala sa pietna tryzna. Zvony v katedrálnom kostole vyzváňali trikrát denne a národ i Košice boli v žalostení zahalení do čierneho. Starostlivosťou senátu mesta bol postavený uprostred kostola prekrásny katafalk, ktorý mal sotva seberovného v celej monarchii. Okolo neho stáli cisárovi verní muži i ženy, tu i tam oblečení do čierneho smútočného odevu, aby preukázali jedinečnú pietu telesným pozostatkom zosnulého monarchu."

PLÁN INŽINIERA OTTA

Pridal/a Michal dňa Pi, 07. 10. 2022 - 18:11

Nasledovník Prvotnej grafickej idey

Časť druhá

ZÁHADNÁ CHYBA V MERÍTKU

V ľavom dolnom rohu Ottovho plánu je merítko s úsekom 200 viedenských siah, pričom sto z nich je delené ako verniér. Text merítka v nemčine hovorí: Masstab von 1 1/8 W. Zoll. 100 Klaster:, čiže Mierka jedného celého a jednej osminy viedenského palca sa rovná sto siaham, čo by znamenalo, že Ottov plán má merítko 1:6480 /jeden palec na pláne je 90 siah v skutočnosti, ale toto merítko sa v minulosti nezvyklo používať!/. Vo viedenskom vojenskom archíve však ceruzkou písaná poznámka na okraji plánu udávala merítko 1:3600 /na rozdiel od toho prvého logické, kde jeden palec na mape sa rovná 50 siaham v skutočnosti a hodnoverné aj vzhľadom na veľkosť kresby/. Premeraním plánu sa však zistilo, že ani jedno, ani druhé merítko nesedí.

Keď máte plán a viete, aká veľká vec je na ňom nakreslená, nie je až taký problém zistiť, aké má plán merítko. „Vecou" bola v tomto prípade dĺžka Hlavnej ulice, z ktorej vyšlo skutočné merítko Ottovho plánu ako 1:4000 /približne/. Keď je na tom istom pláne navyše ašte aj merítková úsečka, môžete bez ohľadu na to, čo je nad ňou napísané zistiť, v akom merítku bola vlastne kreslená. V prípade Ottovho plánu to bolo 1:3993. Obe čísla sú ako mierky veľmi blízke. Keď teraz vezmeme do úvahy, že papier Ottovho plánu časom zosychal /čím sa mu zdanlivo zvyšovala hodnota merítka/, vyjde ako najprirodzenejšie merítko plánu číslo 1:3960, čiže jeden palec na pláne predstavuje 55 siah v skutočnosti. V minulosti to bolo používané merítko a zhodou okolností ho má také isté už aj popisovaná Idea protographica.

Najrozsiahlejšia séria pohľadov na Košice

Pridal/a Michal dňa Pi, 07. 10. 2022 - 18:08

PSEUDOMERIAN Časť siedma

Dokončenie

Po prerušeniach, spôsobených decembrovými voľbami a koncoročnými sviatkami sme sa nakoniec predsa len prepracovali k záveru seriálu, venovaného najrozšírenejšiemu typu zobrazenia Košíc v minulosti. Dnes preberieme posledné dve veduty pseudomerianovského typu, ktoré sú datované už do 18. storočia, takže sú to akýsi poškrabkovia svojho prapredka z druhej polovice šestnásteho storočia. Posledná z nich sa dala datovať tak, že aktívny život pôvodného pseudomerianovského typu predĺžila na plných stopäťdesiat rokov. V dejinách novodobého umenia je to svojrázny rekord konzervatívneho trvania v podstate chybného grafického názoru o vzhľade čohosi - konkrétne nášho mesta Košice.

BODENEHROVE CASCHAU 30

Najrozsiahlejšia séria pohľadov na Košice

Pridal/a Michal dňa Pi, 07. 10. 2022 - 18:07

PSEUDOMERIAN Časť šiesta

Albrizziho obliehacia veduta

Mnohé z doteraz opisovaných vedút malo tú chybu, že neboli známi, prípadne známi s istotou, ich autori. Trpel ňou aj sám archetyp - najstarší a teda pravdepodobne pôvodný výtvarný vzor, navyše s podozrením, že on sám archetypom byť nemusí, že tu existovalo ešte staršie, dnes neznáme zobrazenie mesta. Albrizziho obliehacia veduta takýto nedostatok rozhodne nemá. Autor sa podpísal priamo do titulku ako Gierolemo Albrisi For. Venet. al Astard. Pod formátom rytiny je aj podpis rytca: Dalla via scul. Napriek tomu sa toho o autoroch veľa zistiť nedá, snáď až na fakt, že Albrizzi /tak meno uvádzajú lexikony/ okopíroval Košice dosť svojsky a keby túto vedutu ďalej prekresľovali, stala by sa sama archetypom.

GIROLAMO KOŠICE NEPOZNAL

Najrozsiahlejšia séria pohľadov na Košice

Pridal/a Michal dňa Pi, 07. 10. 2022 - 18:05

PSEUDOMERIAN Časť piata

„Nypoortovské" veduty

JUSTUS NYPOORT

Ďalšia veduta pseudomerianovského typu, patriaca k skupine datovanej do obdobia rokov 1684 až 86 má opäť konkrétneho autora, holandského maliara a rytca Justusa van der Nypoort. Tento muž sa narodil okolo roku 1625 v meste Utrecht. O jeho životných osudoch sa veľa údajov nedá nájsť, vieme však, že v roku 1683 je zaznamenaná jeho prítomnosť v habsburskej monarchii, konkrétne v Rakúsku. Zdá sa, že sa tu v strednej Európe natrvalo usadil, pretože ďalšia zmienka o ňom je z roku 1691, keď pracoval na sérii portrétov v Olomouci. Vie sa tiež, že o rok neskôr vymaľoval lekáreň kláštorného konventu v Hradišti - samozrejme, nešlo o hygienický náter, ale výzdobu nástennými maľbami.

Najrozsiahlejšia séria pohľadov na Košice

Pridal/a Michal dňa Pi, 07. 10. 2022 - 18:02

PSEUDOMERIAN Časť štvrtá

 

„Muránske" veduty

Pseudomerianovské veduty sme už v minulých pokračovaniach rozdelili podľa pripisovaného dáta vzniku na tri hlavné skupiny - tie, čo vznikli pred Vešeléniho sprisahaním, tie čo vznikli okolo roku 1685 a tie, čo sú datované až do 18. storočia. Veduty, datované okolo roku 1685, ktoré sa v rôznych zbierkach vyskytujú v najväčšom množstve, sa dajú tiež deliť do akýchsi podskupín. Jednu z nich sme začali predstavovať už minule. Tvoria ju veduty, ktoré na prvý pohľad nelogicky zobrazujú spolu s Košicami aj hrad Muráň. Dnes si predstavíme ďalšie z nich a zároveň si povieme čosi o tom, prečo tam ten Muráň vlastne je.

ANONYMNÁ CASSOVIA 91

Najrozsiahlejšia séria pohľadov na Košice

Pridal/a Michal dňa Pi, 07. 10. 2022 - 18:01

PSEUDOMERIAN Časť tretia

 

„Husté" veduty

V dnešnom rozprávaní o vedutách Košíc, ktorým ako predloha poslúžil takzvaný pseudomerian, sa dostávame k sérii tých, čo sa vyznačujú podrobným vypracovaním kresby, laicky povedané, sú „hustejšie". Takmer všetky slúžili na ilustráciu víťazných protitureckých bojov Habsburgovcov, čiže boli akousi dobovou politickou propagandou určenou najmä západnej Európe. Preto sú veduty tejto najpočetnejšej série pohľadov datované všetky, s malými výnimkami, do obdobia rokov 1684 až 86. Táto datácia však vychádzala buď z roku vydania knižného diela, z ktorého pochádzajú, alebo z dáta udalosti, ktorú zobrazujú. My už vieme, že v skutočnosti zobrazujú Košice v stave, v akom sa nachádzali na začiatku sedemdesiatych rokov 16. storočia.

ORTELIUS MOHOL BYŤ VZOR

Najrozsiahlejšia séria pohľadov na Košice

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:27

PSEUDOMERIAN Časť druhá

 

„Riedko" kreslené pohľady

V minulej úvodnej časti seriálu o vedutách, vychádzajúcich z archetypu pripisovanému preslávenému Matejovi Merianovi otcovi sme sa venovali hlavne tomu, či by jej autorom skutočne mohol Merian byť. Dospeli sme k názoru, že je to vylúčené. Pravdepodobne aj táto veduta vznikla prekreslením z ešte staršej predlohy, ktorá sa buď stratila, alebo je v súkromnej, či zahraničnej zbierke, našim odborníkom zatiaľ neznáma. Dnes sa pozrieme bližšie na možný čas jej vzniku, na to, čo vlastne zobrazuje, kto by mohol byť jej autorom a čo asi má spoločné s Dillichovou vedutou, ako to citovali vo svojich prácach historici umenia. Dnes sa tiež pustíme do rozboru ďalších vedút odvodených z tohto vzoru, tých, ktorých vznik je k nim časovo najbližší.

ČAS VZNIKU PREDLOHY

Najrozsiahlejšia séria pohľadov na Košice

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:25

PSEUDOMERIAN Časť prvá

 

Štyri záhuby ľudstva

V minulosti sme na stránkach tejto rubriky stihli uverejniť články o väčšine pohľadov na Košice, ktoré v minulosti vznikli. Písali sme o Houfnagelovej vedute uverejnenej v Braunovom a Hoggenbergovom atlase, o vedutách, ktoré majú svoj predobraz v kresbových pohľadoch uchovávaných v Karlsruhe, o vedutách odvodených z Dillichovej knižky, ba dokonca o kresbičke znázorňujúcej Košice vo Viedenskej obrazovej kronike. Akosi pomimo sa pri tom spomenuli aj ďalšie dve veduty, jedna znepokojivá tým, že jej predlohou mohol byť tiež Dillich, no nevieme s istotou odkiaľ pochádza a ku ktorému roku ju datovať, druhá od Jakuba Fückerta z roku 1777, čo som svojho času nevedel a tak figurovala ako dielo neznámeho autora. Dnes začíname seriál o najväčšom súbore košických vedút, z ktorých najstaršia je pripisovaná preslávenému Matejovi Merianovi, ktorý ju na sto percent nevytvoril!

KOŠICE SPAKRUKY

HOMOLKOV PLÁN

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:24

Prvá časť

Mapa Košíc, zrodená veľkým kartografom a skúseným kresliarom

V priebehu posledného polroka priniesla táto rubrika informácie o celom rade plánov mesta Košice, vytvorených v priebehu 19. storočia. Začalo sa to plánom Jána Nepomuka Chunerta, pokračovalo dielami Jozefa Otta a generála Maroičiča, oboznámili sme vás aj s dostupnými plánmi, spracovanými vojenskými kartografmi počas vojenských mapovacích prác. Prehľad mapových zobrazení Košíc v 19. storočí bude dnes pokračovať ďalším mimoriadne vydareným, presným a krásnym plánom, ktorý je pre nás Košičanov unikátny aj preto, že jeho ručne kreslený originál sa v našom meste zachoval, ba je dokonca aj vystavený v expozícii v Miklušovej väznici. Keď sa tam raz niekedy vyberiete, nájdete ho na prízemí, v miestnosti, kde sú inštalované aj iné plány a pohľady na mesto a ktorej dominuje veľký drevený model Košíc.

SPOLOČNÉ DIELO ČECHA A POLIAKA

Plán, o ktorom dnes chceme hovoriť, vám padne do oka pre svoju bohatú grafickú adjustáciu a dodnes zachované nápadne živé farby. Keď sa naň prizriete bližšie, zarazí vás aj neuveriteľne precízna a čistá kresba. Na archu ručného papiera rozmeru 57 krát 87 centimetrov je vo vyznačenej ploche formátu 46 krát 50 centimetrov nakreslený pôdorys Košíc od dnešnej Tomášikovej ulice na severe, po dnešnú Skladnú ulicu na juhu. Vtedy tam však tieto ulice neboli a plán tam teda ukazuje mýtnicu za Kadetkou /na severe/ a už zrušený cintorín Jána Nepomuckého /na juhu/.

RELATION - BOČKAJOVA SMRŤ

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:22

Časť štrnásta

BOČKAJOVA SMRŤ

VIEDENSKÝ MIER

Vyjednávanie o mier medzi cisárskou stranou a Bočkajom sa pretiahlo aj do roku 1606. Od januára sa rokovania organizovali vo Viedni, kam z Košíc odišiel Štefan Illésházy v sprievode Petra Mladaševiča a šesťdesiatich husárov. Už 9. februára boli vyjednávači na znení mierových podmienok dohodnutí, nasledovalo však prerokovávanie v Prahe a v Košiciach, manévrovanie a zdržiavanie, pokusy, hlavne z Bočkajovej strany, či by sa nedalo vyhandlovať viac. Zaťatosť na oboch stranách bola veľká a muži, ktorí priamo rokovania viedli, boli vo veľmi nepríjemnej situácii a časom Žigmund Forgáč i Štefan Illésházy upadli u svojich pánov do nemilosti.

RELATION

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:21

Časť trinásta

KOŠICE BOČKAJOVÝCH ČIAS

LIPAJOV KONIEC

Nový rok 1605 sa začal pre Bočkaja a jeho povstalcov oslavou. Už prvého januára ho tu v Košiciach navštívili delegáti banských miest, aby mu vzdali hold. Bočkajovi delostrelci pri tejto príležitosti spustili čestné salvy. Ešte v prvých dňoch sa tiež vrátil zo svojej neúspešnej výpravy spod Spišského hradu aj Baláž Lipaj so svojimi oddielmi. Hrad síce nedobyl, ale po celom okolí šíril hrôzu a nešťastie, a samozrejme koristil a lúpil, koľko len vládal, takže ani nestihol prísť na pomoc Košiciam obliehaným Bastom. Navyše si počínal natoľko ľahkomyseľne, že mu ani nenapadlo skrížiť Bastovi cestu do Prešova. Svojho pána Bočkaja akosi prestával poslúchať. Letopisci uvádzajú, že si už nalúpil také bohatstvo, až sa začal cítiť na vodcovi povstania nezávislým. Za poltreťa mesiaca svojho hajdúskeho kapitánčenia sa začínal zajedať nielen ľuďom vo svojom bezprostrednom okolí, ale aj samotnému Bočkajovi.

V prvých dňoch Bočkajovej prítomnosti v meste sa našlo pomerne veľa tu žijúcich osôb, ktoré sa dali do služieb povstania. Jedným z nich bol aj Michal Kátay, kapitán hradu Káló. Stal sa Bočkajovým osobným sekretárom - aj napriek tomu, že bol a ostal katolíkom. Teraz, v prvých januárových dňoch roku 1605 dostal možnosť prejaviť svoju spoľahlivosť. Na priamy Bočkajov príkaz pripravil pascu pre Lipaja. Večer na Troch kráľov, 6. januára, pozval obávaného a prudkého Baláža Lipaja na večeru k sebe do domu /žil v podnájme na Hlavnej ulici č. 52/. Lipaj zabudol na opatrnosť, prišiel iba s jediným pážaťom, ktorému dokonca pri vstupe do domu odovzdal svoju šabľu.

RELATION

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:19

Časť dvanásta

GENERÁL BASTA

Doteraz tvorili jadro nášho rozprávania udalosti týkajúce sa bezprostredne inšpekcie východoslovenských miest, osobitne Košíc. Inšpekčná správa pomenovaná Relation bola aj hlavným prameňom pri opisovaní dobových osôb a reálií. S vypuknutím povstania Štefana Bočkaja sa všetko zmenilo. Košice padli hladko do rúk povstalcov a inšpekčná správa stratila svoj zmysel. Cisárskym úradníkom už nemohla pomôcť. Ktovie akými cestami a prostredníctvom koho sa zachovala do dnešných dní. Pôvodne bola určená pre Prahu, ale pravdepodobne zakotvila najprv vo Viedni. Nevieme, či sa neskôr použila na nejaký praktický účel. Nevieme tiež, ako sa dostala do budínskeho archívu. Seriál založený na tejto Relation by teraz mohol skončiť, avšak jej prostredníctvom sme sa tak podrobne zoznámili s dobovými Košicami, že by bolo škoda nedosledovať osudy postáv, ktoré v nej vystupovali, až do konca. Tým sa však mení aj zmysel názvu Relation - zo Správy o stave mesta sa stáva Správa o udalostiach v čase Bočkajovho povstania.

NA KONI DO DÓMU

RELATION

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:16

Časť desiata

TRPKÁ POMSTA

BELGIOJOSO PRED BRÁNAMI

Od momentu, keď vyrazil hornouhorský kapitán gróf Belgiojoso proti prepukajúcej rebélii Štefana Bočkaja, sa všetko akoby začalo obracať proti cisárskej strane. Žoldnierska posádka, ponechaná v Košiciach, bola zrazu príliš slabá, aby si čokoľvek vynucovala násilím. Šľachtická vojenská hotovosť, ktorú organizoval zemplínsky magnát Homonay, dávala čoraz viac na javo, že nemá chuť bojovať na cisárskej strane, až nakoniec prešla otvorene k Bočkajovi. Po správach z bojiska už celkom spľasla Belgiojosova sláva a autorita. Bez vojska sa stal nulou, navyše s nevýhodou, že v Košiciach zostal jeho osobný majetok a manželka, teraz de facto rukojemníčka. Nie, Košičania ju neuväznili, stačilo, že zavreli mestské brány a kontrolovali, koho púšťajú dnu a koho von. Ostatne generálova manželka bola bezpečnejšia v meste, ako mimo neho, pretože krajom sa už začali ponevierať nepriateľskí hajdúsi.

RELATION

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:15

Časť deviata

BELGIOJOSO TIAHNE DO BOJA - NEÚSPECH OBOCH MISIÍ

Košických vyslancov na pražskom cisárskom dvore a bratislavskom krajinskom sneme sme opustili koncom marca 1604 v situácii, keď na ich ponosy a žiadosti reagoval arcivojvoda Matej navonok povzbudivo, pričom však hral na čas. Na jeho návrh, aby zástupcovia východoslovenských miest presnejšie konkretizovali svoje podania, odpovedala Pentapolitana novým spisom, doručeným arcicojvodovi 3. apríla, neboli v ňom však konkrétnejšie údaje, v podstate to bolo iba opakovanie predchádzajúcej sťažnosti. Arcivojvodovi trvalo jedenásť dní, kým k ich spisu vypracoval referenciu a záležitosť zaslal do Prahy /14. apríla/.

Referencia nebola pre Košičanov priaznivá. Arcivojvoda Matej ich jednoznačne označil ako hlavných buričov, podnecujúcich svojho času odpor východoslovenských miest proti inšpekcii a mariacich rekatolizáciu v oblastiach horného Uhorska. Navrhol cisárovi košické posolstvo v Prahe ešte zopár týždňov zdržať, až do skončenia bratislavského krajinského snemu. Pražskí úradníci sa skutočne podľa tejto rady správali a naznačili košickej deputácii, že vec sa vyrieši v blízkej budúcnosti. Bocatius to pochopil po svojom a vo viere, že záležitosti sa vyvíjajú priaznivým smerom, zaslal do Košíc 26. mája list, v ktorom mestskú radu v tomto duchu informoval. Budúcnosť mala ukázať, ako horko sa mýlil.

RELATION

Pridal/a Michal dňa Št, 06. 10. 2022 - 20:13

CECHY, CECHMAJSTRI A TOVARIŠI - Časť ôsma

BISKUP A KAPITÁN UCHVACUJÚ DÓM

Opustíme teraz prebiehajúcu inšpekciu mesta a jej výsledky a upriamime sa na iné dianie, ktoré prebiehalo súbežne s pochôdzkami pánov komisárov a spisovaním toho, čo v Košiciach videli a ako to hodnotili. Hornouhorský kapitán, pán "veldobrister" gróf Belgiojoso, medzitým sústredil na okolí mesta i priamo v predmestiach svoje vojenské jednotky, medzi nimi aj obzvlášť obávaný pluk Valónov a pomaly chystal akciu, na ktorú ho vyzýval cisárov list, napísaný ešte 8. novembra 1603 - zabratie Dómu svätej Alžbety pre katolíkov. Mestská rada síce dostala podobný list tiež - ten zase nariaďoval odovzdanie dómu - ale keďže Belgiojoso nekonal hneď, pomaly strácala ostražitosť. Dóm stále slúžil luteránom, no nemalo to tak ostať dlho. OSUDNÝ JANUÁROVÝ DEŇ

RELATION

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:41

CECHY, CECHMAJSTRI A TOVARIŠI - Časť siedma

KOĽKO SME MALI CECHOV

Rovnako zaujímavý ako opis hradieb či opis jednotlivých domov je v inšpekčnej správe „Relation" tiež výpočet remeselníckych cechov a komentovanie ich činnosti. V prvom rade je pre štúdium hospodárskych dejín prínosom sám fakt, že sú tu vymenované naraz všetky remeslá organizované v cechoch, ale aj také, čo cechovej organizácii nepodliehajú, alebo z rôznych dôvodov cech nemajú. To dovoľuje utvoriť si reálnu predstavu o počte cechov fungujúcich v Košiciach naraz v jednom období, čo je číslo mnohokrát v minulosti skresľované smerom nahor až do absurdných cifier. Práce niektorých publicistov v tomto odbore totiž vyzerajú tak, že ak by tu všetky tie cechy, ktoré uvádzajú, mali sídliť, pripadal by jeden cech na každú budovu v meste. Ako to teda zaznamenali páni komisári?

RELATION

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:38

MESTSKÉ TAXY A CISÁRSKA ARMÁDA - Časť šiesta

PLATIČI A NEPLATIČI

Jeden z frekventovaných termínov modernej slovenčiny, slovo "neplatič" používané tak často v súvislosti s platením nájomného za bývanie /ale samozrejme aj v oveľa širšom významovom spektre/ by sa určite uplatnilo aj v Košiciach z čias začiatku 17. storočia. Jedna z vecí, ktoré páni komisári jeho veličenstva mali v rámci inšpekcie zistiť, bolo hospodárenie mesta a jednou z jeho súčastí boli príjmy plynúce z ročne vyberaných domových poplatkov. A tak pri jednotlivých domových položkách Relation nájdeme skoro vždy aj takúto frázu: "gibt Jährliche Losung 2. Fl...", dáva /teda platí/ ročný poplatok 2 florény. /V citovanom prípade to bol Gregor Orssag bývajúci na Kováčskej ulici/. Florény boli dobové zlaté peniaze pomerne vysokej hodnoty - to aby sa poplatok iba dvoch "zlatých" nezdal dnešnému čitateľovi príliš nízky. Ostatne, priemerná výška domového poplatku vo vtedajších Košiciach bola dva florény a 54 denárov /čo bola drobnejšia minca - sto denárov sa rovnalo jednému florénu/.

RELATION

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:36

KOMISÁRI SPISUJÚ KOŠICKÉ DOMY - Časť piata

SENÁTORI A ELECTA COMUNITAS

Z textu Relation sa nedalo presnejšie zistiť, v ktorom ročnom období konkrétne obchádzala inšpekčná komisia mestské hradby. Inak je to s časťou textu, kde sú opisované jednotlivé domy tej časti mesta, ktorá bola vymedzená hradbami. Komisári tu prešli rad-radom všetky budovy, verejné i súkromné, zisťovali, kto má aké mestské poplatky, v akom stave dom, koľko uňho môže bývať vojakov a koľko možno ustajniť koní, prípadne či je nejaký dôvod alebo privilégium na oslobodenie od takejto ťarchy.

Túto pochôdzku urobili komisári veľmi dôkladne, nevynechali ani dom samotného Mikácia či grófa Belgiojosa /tí však boli privilegovanými osobami a tak, samozrejme, nič neplatili a nikoho neživili/ a čo je dôležité, všade uviedli menovite majiteľa domu, v mnohých prípadoch remeslo, ktoré vykonáva, prípadne funkciu, ktorú zastáva. No a práve podľa mena richtára a mien tých majiteľov, ktorí boli radnými mesta, sa dal určiť rok, v ktorom súpis domov komisári vykonali.

RELATION

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:31

INKVIZÍCIA VÝCHODOSLOVENSKÝCH MIEST - časť tretia

HĽADAJÚ SA PENIAZE

Rok 1603 sa nevyznačoval nijakou prehnanou vojenskou aktivitou ani na jednej zo strán zainteresovaných na pätnásťročnej vojne. Obe mocnosti z nej boli hospodársky vysilené, Turkom navyše zomrel sultán Mehmed III., víťaz od Mezőkeresztesu. Habsburská ríša zúfalo potrebovala peniaze na ďalšie vedenie vojny, a tak na pražskom cisárskom dvore sa začali obzerať po ďalších vhodných zdrojoch financií. Do rámca týchto aktivít dvora spadá aj myšlienka realizovať vojenskú a hospodársku inšpekciu vo východoslovenských slobodných kráľovských mestách, aby sa zistilo, ako sa dajú ich ekonomika a vojenské zariadenia využiť pre kresťanské vojnové úsilie.

RELATION

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:28

BISKUP MIKÁCIUS V SPORE S MESTOM - časť druhá

SPIRITUS MOTOR

Cisárovná Mária, matka Rudolfa II. síce zomrela v ďalekom Španielsku už 26. februára 1603, príkaz na spomienkové modlitby za ňu, takzvané "exequiá", bol však formulovaný v Prahe až pár mesiacov po jej smrti, 5. júna 1603. Listy s týmto príkazom zaslal Rudolf až dva, jeden Veľkovaradínskemu biskupovi a predsedovi Spišskej komory Mikulášovi Mikáciovi, druhý rade mesta Košice. Vyzerá to tak, že už v tomto čase chcel cisár pod pláštikom exequií prevziať od košických protestantov farský kostol - Dóm svätej Alžbety - a dať ho do užívania Jágerskej kapitule. V cisárovom liste bol totiž príkaz, ktorý k takémuto postupu vyzýval. Ako to však bolo skutočne?

RELATION

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:26

časť prvá

ROKY PRED BÚRKOU

Pred zhruba štyristo rokmi stali sa Košice dejiskom neblahých udalostí, ktoré predstavovali pre našich predkov šok a z ktorých sa toto mesto spamätávalo dlhé roky. Násilne sa vtedy skončilo obdobie akej-takej náboženskej znášanlivosti, katolícka štátna moc monarchie v ďalekej Prahe sa pokúsila veľmi nešťastným spôsobom nastoliť v oblastiach Horného Uhorska a Sedmohradska kurz brutálnej rekatolizácie, čo vyvolalo nečakane rozhodný odpor. Ten vyústil do povstania Štefana Bočkaja a urobil z Košíc na desiatky rokov mesto, o ktoré sa preťahovali cisárska strana so sedmohradskými kniežatami. Do toho všetkého sa ešte miešali záujmy Turkov, ktorí v tejto oblasti predstavovali rozhodnú vojenskú silu. Zhodou okolností je vtedajšia doba veľmi dobre dokumentovaná, takže vám môžeme o tom, ako si počas oných udalostí počínali naši predkovia a čo sa tu odohralo, priniesť na stránkach našej rubriky materiál, prinášajúci mnoho zatiaľ nepublikovaných faktov. Podkladom preň bola rozsiahla písomná správa, vypracovaná cisárskymi komisármi, ktorú v skratke nazvali po latinsky Relation /doslova "podaná správa", alebo "referencia"/.

PÄTNÁSŤROČNÁ VOJNA A PÁD JÁGRA

Z dejín vojenskej služby - Časť prvá: Ako sa to všetko začalo

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:23

MESTSKÉ KASÁRNE

Na niektoré stavebné pamiatky sme my Košičania hrdí a na niektoré vyberané stavby obzvlášť. Sú však niektoré stavby, o ktorých ani nevieme, že by sme na ne hrdí mali byť. Nemajú nijakú nápadnú architektúru, nie sú z nich malebné ruiny, takže nie je dôvod ani na ich poľutovanie, ba dokonca ich aj bežne "chasnujeme", takže žijú normálnym životom. Akurát že ich v minulosti vyhlásili za kultúrnu pamiatku. Jednou z takýchto pamiatok je dnešná budova dopravnej priemyslovky, bývalé Horné, alebo aj Veľké mestské kasárne. A v čom je ich zvláštnosť? Nuž, sú to jedny z prvých účelových kasární na území habsburskej monarchie a v strednej Európe vôbec.

ZROD MODERNÝCH KASÁRNÍ

Ľudstvo vedie síce vojny od nepamäti, ale taká prozaická záležitosť, ako sú spoločné ubytovne pre vojakov, známejšie skôr pod menom kasárne - meno je odvodené od talianskeho casa d´arma /dom zbroje/ - je v európskom kultúrnom priestore pomerne novým vynálezom. Kasárne síce existovali už v starom Ríme, ba ešte aj v dávnovekejších štátnych útvaroch, ale stredoveká Európa ich sprvoti nepotrebovala. Až do 15. storočia pravidelné armády prakticky neexistovali, a aj potom bývali vojaci ubytovaní "na súkromí" po jednotlivých domácnostiach miest a mestečiek, ktoré mali tú smolu, že sa tam vojsko zdržiavalo.

VOJNOVÉ KOŠICKÉ MARATÓNY

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:20

Motto:

„Nemožno v zásade negovať športové podujatia len preto, že prebiehali v nedemokratických systémoch"
Prof. PhDr. Ján Grexa, CSc., športový historik

„Nevidím logické argumenty nezapočítavania ročníkov maratónu, keď sa vlastne uskutočnili. Je v právomoci organizátorov MMM v Košiciach urobiť korekcie, aby zodpovedali historickej pravde.
"PhDr. Mgr. Jozef Drenko, športový historik

„Pokiaľ sa Košický maratón za vojny skutočne bežal a poznáme jeho víťazov, tak by sa mal počítať do prehľadu, hoci boli Košice za vojny súčasťou takzvaného Veľkého Maďarska."
JUDr. Ján Hirka, športový historik

„Neviem pochopiť, prečo sa čosi tají, alebo prekrúcajú fakty v športe - zatajené ročníky by sa mali rátať."
Milan Murín, člen Maratónskeho klubu, mnohonásobný účastník MMM

PARADOX NAŠEJ SÚČASNOSTI

O posmešnom pomenovaní obyvateľov košických a blízkych obcí

Pridal/a Michal dňa St, 05. 10. 2022 - 21:17

Každé mesto i každá obec má pre svojich obyvateľov prezývku. A každá prezývka má svoj pôvod, ktorý vychádza z dákeho tradovaného príbehu. Napríklad Košičanov nazývali "ptáčkare", "hladoše" a "vraňare".

Obyvateľov Barce nazvývali "cupare". V tejto obci sa v minulosti údajne chovalo dosť kráv a Barčania chodili predávať mlieko do Košíc. Údajne si ho však nedoprali sami a snažili sa vždy všetko predať. To sa prejavovalo aj tým, že predtým než odišli na trh, jedli doma iba postnú zapraženú polievku, ktorá sa volala cupa.

Obyvateľov Kavečian nazývali "bombaľe". Pôvod tohto označenia možno hľadať v údajne dávnom zvyku dedinčanov, ktorí chodievali v čase sezóny zbierať hrozno do tokajskej oblasti. Peňazí veľa nebolo a tak zvyčajne jedli iba suchý chlieb s hroznom. Jedno zahryznutie do chleba - jedna bobuľa - jedho zahryznutie do chleba - jedna bobuľa - .....

Obyvateľov Košickej Novej Vsi nazývali "škvarkare". Dôvod je jednoduchý. V niekdajšej obci a terajšej mestskej časti žilo veľa chovateľov ošípaných, mäsiarov a výrobcov mäsových výrobkov. Táto činnosť prestávala byť rozšírenou až počas II. svetovej vojny, po oslobodení takmer zanikla.

Názov mesta a jeho pôvod

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:24

Pôvod názvu mesta Košice nie je presne známy. Jeho vysvetľovanie sa pohybuje viacmenej v teoretických rovinách, ktoré môžu mať určitú pravdepodobnosť úspešnosti, avšak de facto nepreukázateľnú.

Historické listiny mesto pomenuvávajú rôzne. V tých najstarších sa uvádza Cassa, Kassa a Kossa. V relatívne mladších Cassovia a Kaschau, prípadne Cassoviensis.

V závere 19. storočia košický archivár L. Kemény poukázal na to, že názov Cassovia je latinizovaný a vznikol až v časoch renesancie a humanizmu. Dovtedy aj Nemci používali tvary Cassa, zriedkavejšie Casscha a Kasch. Úvahy, že mesto získalo meno, ktoré mu dali nemeckí prisťahovalci, sú podľa historika Ondreja Halagu neopodstatnené. Prvenstvo v osídlení Košíc totiž nepatrilo Nemcom. Títo sa len začlenili do už existujúcej maďarsko-slovenskej osady, ktorá už mala svoj význam.

Takto i tvrdenie historika Branislava Varsika, že Nemci po roku 1241 prišli do vyľudnenej Košickej kotliky, vyznieva nepravdivo. Ak by tomu tak bolo, v tatárskymi vpádmi vyľudnenej krajine by začímali odznova. To by sa prejavilo aj vysokým počtom nových názvov, ale Nemci už preberali mená chotárov od tunajších obyvateľov podľa ich vžitých slovanských a predslovankých pomenovaní. Takže, i keď bol počet tunajších obyvateľov vojenskými nájazdami zredukovaný, Nemci neprišli do vyľudneného kraja a nevytvárali mu nové menoslovie.

Natalita a mortalita obyvateľov Košíc v II. polovici 18. storočia.

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:22

Košice boli v 2. polovici 18. storočia z hľadiska počtu obyvateľov priemerným európskym mestom. Natalita (pôrodnosť) a mortalita (úmrtnosť) sú ukazovatele, ktoré nám pomôžu priblížiť obraz o prirodzenom pohybe (čiže obmene) obyvateľstva Košíc.

V rokoch 1750 - 1799 sa v Košiciach priemerne ročne narodilo 307,6 detí a zomrelo 305,96 ľudí. Priemerným ročným prírastkom je teda 1,6 ľudí. Po vyhodnotení počtu narodených a zomrelých podľa jednotlivých mesiacov kalendárneho roka nebol jednoznačne potvrdený predpoklad, že pôrodnosť a úmrtnosť sú ovplyvnené určitými faktormi (epidémie, suchá, neúrody), súvisiacimi s niektorými obdobiami kalendárneho roka. Jediným výsledkom tohoto pozorovania bolo zistenie, že najviac detí sa rodilo a najviac ľudí zomieralo v jarných, jesenných a zimných mesiacoch (prevažne marec, september, január), najmenej zase v letných mesiacoch (jún, júl).

Pre zaujímavosť obyvateľom Košíc sa v 2. polovici 18. storočia narodilo spolu 195 dvojičiek, z toho 60 chlapčenských, 53 dievčenských a 82 zmiešaných. Najviac sa ich narodilo rímokatolíkom v roku 1783 a v roku 1796 (11). V dvoch prípadoch matriky rímskokatolíckeho farského úradu zaznamenal aj narodenie trojičiek. Bolo to v decembri 1783 a apríli 1785.

RADOSŤ MAJSTRA ANTÓNIA

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:19

Pečatidlá nášho mesta v minulosti

Od konca minulého roku zaviedlo Východoslovenské múzeum zaujímavý spôsob pripomínania sa verejnosti. Spočíva v tom, že vytypovanú významnú osobu politického, ekonomického či kultúrneho života nášho mesta osloví, aby si vybrala pre ňu najzaujímavejší zbierkový exemplár, ktorý je potom osobitne vystavený vo vestibule historickej budovy na Namestí MMM, ako exponát mesiaca.

Takémuto exponátu sa následne venuje aj väčšia mediálna pozornosť, takže návštevníci i verejnosť sa dozvedia čosi viac o pozadí vybranej zbierky, o tom, čím bývala, čo svojho času znamenala, prípadne o tom, za akých okolností sa do múzea dostala. Naposledy bol takto oslovený riaditeľ Archívu mesta Košíc pán doktor Jozef Kirst, ktorý verný svojmu profesnému zameraniu, vybral za exponát mesiaca /dalo sa čakať/ nádherné strieborné pečatidlo, ktorým sa voľakedy pečatili najvýznamnejšie listiny mesta. Tento relatívne malý, zato však nesmierne cenný a významný predmet je natoľko zaujímavý, že stojí za to venovať mu jednu stranu našej rubriky. Aj samotná tematika mestských pečatidiel a pečatenia mestských písomností stojí za trochu pozornosti, a tak sa jej dnes tiež budeme venovať.

Najstaršie košické typárium

Košice používali na označenie pravosti listín, vydávaných mestskou radou, pečať nepochybne od momentu, keď sa stali v právnom slova zmysle mestom, teda asi už od roku 1290. Najstaršia pečať mesta sa síce zachovala na listinách až z počiatku 14. storočia, ale historici, ktorí sa touto tematikou zaoberali nevylučujú, že sa v budúcnosti podarí nájsť ešte v nejakom archíve, verejnom či rodovom, listinu staršieho dáta, ktorá potvrdí pôvod nášho najstaršieho pečatidla do záveru 13. storočia.

Historické úrady a inštitúcie sídliace v Košiciach

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:17

Mesto sa v priebehu dejín stalo centrom významných orgánov s kompetenciami pre blízke, resp. vzdialené okolie (stolica, župa, provincia). K najvýznamnejším patrili (spracované podľa [16]):

Kráľovský dom (domus regia)
Slúžil ako sídlo kráľovských úradov provincie. Kráľovský areál zaberal v prvopočiatkoch celý areál budov v juhovýchodnej časti mesta (dnes kostol jezuitov, levočský dom a južnejšie). Mesto postupne odkupovalo časti tohto areálu, kým poslednú časť daroval Ferdinand III. r. 1654 jezuitom za účelom zriadenia univerzity.

Kráľovská komora (Camera Regia Cassoviemsis)
Bola najvyšším ekonomickým orgánom kraja, spravovala peňažné príjmy zo žúp provincie a dbala na prevádzku kráľovských podnikov. Prvé údaje sa zachovali z 90. rokov XIII. storočia. V XVI. storočí bolo fungovanie kráľovskej komory v Košiciach prerušené (spôsobené obsadením vojskami Jána Zápoľsko) a obnovené roku 1567 v "meste svojich počiatkov" (nazývala sa aj Spišskou komorou). Uhorsko bolo v tej dobe spravované ešte kráľovskými komorami v Bratislave (od Dunaja po Liptov), v Budíne (Zadunajsko), v Záhrabe (Chorvátsko a Slavónia). Kráľovská komora v Košiciach mala svoje zložky - banské komory v banských mestách, soľné komory, správu colníc.

Z dejín správneho rozdelenia štátu: ŽUPY A ŽUPANI

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:15

Opíjali voličov, aby volili podľa ich gusta

POČIATKY ŽUPNEJ ORGANIZÁCIE

Keď chceme hovoriť o župách a županoch, musíme začať už v dobách Veľkej Moravy. Historici sú dnes už presvedčení, že základ župného zriadenia položil práve tento štátny útvar vyše sto rokov pred vznikom uhorského kráľovstva. Dokonca viaceré názvy dnešných maďarských žúp sú vraj reliktmi pôvodných veľkomoravských názvov. Ako príklad môžeme uviesť župu Csongrád, čo v staroslovienčine znelo najskôr Čorngrad - Čierny hrad. Podobne napríklad dnešný názov Pest by mal byť pozostatkom po staroslovienskom Pěšt, čo malo znamenať pec. Termín „historici" musím upresniť, pretože v skutočnosti ide hlavne o slovenských a zopár maďarských vedcov, ktorí majú dostatočne kritický postoj, aby boli v stave prežiť fakt, že v Karpatskej kotline existoval slovanský štátny útvar dokonca pred príchodom Staromaďarov.

Osídlenie pri hornom toku rieky Ida

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:12

Územie od súčasnej obce Veľká Ida na sever pôvodne tvorilo jeden územný celok - zem Ida (terra Ida). Na týchto miestach existovalo najstaršie osídlenie medzi dnešnými dedinami Veľká Ida a Malá Ida. V polohe dnešnej mestskej časti Košice-Šaca, konkrétne v polohe Viničky, sa našli črepy hradištného rázu, archeológovia potvrdili staré slovanské osídlenie. V týchto miestach vznikol aj najstarší a kostol, ktorý stál na polceste medzi dedinami Malá a Veľká Ida. Kostol slúžil obyvateľom všetkých usadlostí na zemi Ida.

Dedina, ktorá sa tu nachádzala, alebo pravdepodobnejšie vznikla až po založení kostola, dostala slovanské pomenovanie Svätica. Toto vzniklo na základe zasvätenia kostola Svätej trojici. Keď sa obec niekedy v 14. a 15. storočí pomaďarčila, názov sa zmenil na Šaca. K opätovnému poslovenčeniu dediny došlo v 17. a 18. storočí, ale názov sa už zachoval.

Osídlenie Košickej kotliny

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:11

Eneolit, neskorá doba kamenná: posledné 2 - 3 storočia 4. tisícročia až 1900 p.n.l.

Eneolit predstavuje vo vývoji ľudských spoločenstiev poslednú etapu dôb kamenných. Pre bližšie objasnenie tématiky v tejto časti uvádzame osídlenie nie len v Košickej kotline, ale i na území východného Slovenska. Staršia fáza eneolitu je spojená s rozvojom skupín polgárskej kultúry, stredná s badenskou kultúrou a v závere sa objavujú skupiny mladoeneolitického kultúrneho komplexu. Prvá fáza polgárskej kultúry spadá už do záveru neolitu, ale jej plný rozvoj sa odohral v staršom eneolite v tiszapolgárskej, bodrokeresztúrskej a lažnianskej skupine.

Nositelia tiszapolgárskej skupiny prenikli na naše územie z juhu a veľmi týchlo sa usadili vo Východoslovenskej nížine (Oborín, Hrčeľ, Egreš, Tibava, Lúčky, Veľké Raškovce), v malej miere osídlili Košickú kotlinu (Košice-Barca). Svoje osady si zakladali na terasách a nízkych návršiach, v tesnej blízkosti vodných tokov, sporadicky osídľovali aj výšinné polohy. V typoch obydlí zisťujeme nadzemné kolové chaty dlhé 10-12 metrov a široké 4 metre, ale aj menšie zahĺbené oválne odydlia, niekedy s ohniskom a zásobnicovou alebo odpadovou jamou v blízkosti.

Obyvateľstvo sa v prevažnej miere venovalo poľnohospodárstvu, chovu zvierat a rozvíjalo aj remeslá (výroba kamenných nástrojov, hrnčiarstvo, tkáčstvo, košikárstvo). V hrnčiarskej výrobe dominujú misy na vysokej dutej nôžke, misy bez nôžky, vázičky, šálky, hrncovité nádoby. Vo výzdobe zasa hrotité výčnelky. Naďalej sa vyrábajú brúsené a štiepané kamenné nástroje. Rozširujú sa však medené nástroje a zbrane (prvé výrobky z mede sa objavujú už v závere neolitu v prostredí potiskej kultúry) a zlaté prívesky. Z medených výrobkov sú to hlavne masívne sekeromlaty, šidlá a špirálovité náramky.

Z neznámych fondov múzea - KÚPELE NA MESTSKEJ LÚKE

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:08

MOST CEZ MLYNSKÝ NÁHON,

čiže kúpeľné Post scriptum

V poslednom zo série článkov o kúpeľoch na mestskej lúke bolo spomenuté, že do kúpeľov sa sprvoti chodievalo priamo cez budovu stredného mlyna, ale že neskôr tu postavili osobitný most cez Mlynský náhon. Depozit Východoslovenského múzea skrýva plán tohto mosta, ktorý v júli roku 1831 vypracoval Jozef Belágh a keďže to nebolo dielo nijako obzvlášť náročné, postavili ho pravdepodobne ešte v tom istom roku. Tento Belághov plán je v pomerne zlom stave, takže ho v minulosti podlepili kresliacim kartónom, na ktorý ešte nalepili vtedajší múzejný plagát. Nepoznáme teda zadnú stranu výkresu, kde bývajú poznámky a dobové úradné čísla. Zato si na podlepenom plagáte môžeme prečítať, kedy boli za monarchie v múzeu návštevné hodiny, že v utorok, stredu, sobotu a nedeľu bol vstup do múzea zdarma /!/, a že zavreté mali na Veľký piatok, na Sviatok Nanebovstúpenia Pána, na Sviatok svätého Štefana kráľa, 6. októbra a počas Vianoc tri dni. Vráťme sa však k obsahu výkresu.

Z neznámych fondov múzea - KÚPELE NA MESTSKEJ LÚKE

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:04

Časť štvrtá: Posledný projekt a nenápadný koniec

Posledný plán košických mestských kúpeľov vznikol iba desať rokov po ich sprevádzkovaní a tak, ako ostatné nerealizované projekty ich prestavby, dokladuje stálu nespokojnosť mesta s týmto zariadením. Neustále akoby sa snažilo vytvoriť tu na mestskej lúke veľkolepejší oddychový areál, zároveň však akoby sa nevedelo rozhodnúť, ako konkrétne. Pokiaľ tu Bellágh i Willetz navrhovali rozsiahle prístavby zábavných zariadení, autor návrhu z roku 1833 sa zameral hlavne na úpravy vnútornej dispozície kúpeľov, zjednodušenie a spríjemnenie ich technickej prevádzky. Rovnako, ako jeho predchodcovia, však bol presvedčený o nutnosti uzavrieť areál dostavbou štvrtého krídla.

ANONYMNÝ PLÁN Z ROKU 1833

Časovo najmladším v múzeu deponovaným výkresom bývalých košických mestských kúpeľov je práca dnes neznámeho autora, ktorú vieme datovať iba podľa prideleného úradného čísla 1553 An.1833. Nie je to číslo stavebnej direkcie, a bežné úradné pečiatky a poznámky na ňom tiež nie sú, takže tento projekt nikdy neprešiel oficiálnym schvaľovaním. Tak, ako iné podobné dokumenty, bol vypracovaný, aby nakoniec zapadal prachom v archíve, pretože buď sa radným pánom nepáčil, alebo nebolo peňazí na jeho realizáciu.

Z neznámych fondov múzea - KÚPELE NA MESTSKEJ LÚKE

Pridal/a Michal dňa Ut, 04. 10. 2022 - 22:00

Časť tretia: Belághov výkres z roku 1825

Plán, ktorému sa budeme venovať dnes, a ktorý by sme mohli nazvať aj "tretím Belághovým výkresom" je spomedzi zachovaných grafických dokladov o mestských kúpeľoch najpodrobnejší a prináša najviac detailov. Okrem samotných kúpeľov podáva svedectvo aj o starej budove Stredného mlyna a ďalších vodou poháňaných výrobných zariadeniach závislých od neho. Belágh spracovával tento plán už v čase, keď kúpeľná budova stála a dôvodom, prečo ho mesto u neho objednalo, bola opäť možná dostavba kúpeľného areálu. Dostavba však nakoniec opäť nebola realizovaná a výkres skončil bez úradného schválenia v mestskom archíve pod číslom 941/825, vďaka čomu vieme, že bol s najväčšou pravdepodobnosťou vypracovaný v roku 1825. Belágh ho totiž napodiv nedatoval!

ORÚROVANÁ MAŠTAĽ

Z neznámych fondov múzea - KÚPELE NA MESTSKEJ LÚKE

Pridal/a Michal dňa Po, 03. 10. 2022 - 20:58

Časť druhá - plány z rokov 1821 a 1823

PRÍLIŠ VEĽKORYSÝ KONCEPT

Plán mestských kúpeľov, ktorý vypracoval Belágh v máji 1821, nebol jeho výlučným "kšeftom", ale podieľal sa na ňom aj akýsi jeho žiak, ktorého meno sa začínalo písmenami Ka.... Dokladuje to dodatočná nemecky písaná poznámka na rube výkresu veľkého 60 krát 85,6 centimetra a podlepeného bielym plátnom. Plán má nadpis Plan A Nro. 1 Den von der Kg. Frey Stadt Kaschau angetragenen Badzellen und obzu gehörigen Bequemlichkeiten, čiže po slovensky Plán kúpeľov prevádzkovaných slobodným kráľovským mestom Košice a k nim príslušné zariadenia.

Na pláne, vypracovanom v merítku 1:144, sú navrhnuté kúpele prízemnou štvorkrídlovou stavbou s uzavretým dvorom, pri nich však stoja ďalšie tri nezávislé objekty. Hlavná kúpeľná budova je kreslená tak, že je jasná aj jej poloha voči mlynskému náhonu a len tak mimochodom tu Belágh nezabudol zakresliť aj areál brusiarne, ktorá bola kúpeľnému areálu najbližším susedom. Stredný mlyn, ktorý stál na opačnej strane náhonu, priamo oproti brusiarni, tu však už nie je zakreslený.

Z neznámych fondov múzea - KÚPELE NA MESTSKEJ LÚKE

Pridal/a Michal dňa Po, 03. 10. 2022 - 20:56

Pohľad do dejín mestskej čistotnosti

Medzi množstvom polozabudnutých starých výkresov deponovaných vo Východoslovenskom múzeu je aj celý rad plánov verejných mestských kúpeľov. Vznikli v pomerne krátkom období, v rokoch 1820, 1821, 1823 a 1825, a ich autorom je nám už známy Jozef Belágh. Navyše je tu ešte jeden plán neznámeho autora z roku 1833. Také množstvo projektovej dokumentácie kvôli jedinej, neveľmi významnej verejnej stavbe je pozoruhodné, a svedčí o tom, že v meste sa zdĺhavo a komplikovane rozhodovali, kým k výstavbe nových verejných kúpeľov pristúpili, a aj potom sa ešte viackrát uvažovalo o ich prestavbe. O kúpeľoch postavených na mestskej lúke a o kúpaní Košičanov v minulosti bude nasledujúci seriál.

ŽABIE KÚPELE

Problémy kupcov v stredoveku

Pridal/a Michal dňa Po, 03. 10. 2022 - 20:54

Kupci sprostredkovávali výmenu výrobkov medzi producentmi a spotrebiteľmi. Rozoznávali sa na maloobchodníkov, čiže kramárov, obchodníkov, čiže kupcov, ktorí obchodovali s viacerými článkami a mali tovar vo väčšom množstve, a konečne veľkoobchodníkov, ktorí mávali veľké množstvá tovaru na sklade a predávali len vo veľkom, zväčša obchodníkom. Z nich cechy tvorili kramári, výnimočne aj obchodníci. Hoci si remeselníci sami predávali svoje výrobky, aj tak ešte ostávalo dosť článkov, ktoré v mieste nevyrábali a ktorých odpredaj vykonával obchod. boli to hlavne potraviny ( okrem mäsa a pečiva), koreniny, početné domáce a hospodárske potreby. Obchod vykonávali miestni, cezpoľní a cudzozemskí obchodníci - kupci.

Počiatky práva skladu tovarov v Košiciach

Pridal/a Michal dňa Po, 03. 10. 2022 - 20:51

Odsek z košického privilégia z roku 1347 hovorí, že: vozy, ktoré išli s tovarom nahor, alebo nadol, mali dôjsť do Košíc, a tak ako i prv zúčastniť sa každodenného trhu.

Vzhľadom na spoznané zámery v listine 1347 treba vychádzať z toho, že Košice nevlastnili dovtedy také privilégium, ktoré by im bolo v otázke práva skladu zaručovalo niečo viac a precíznejšie. V tomto privilégiu sa ešte nekonkretizuje čas povinnej účasti na trhu (deň či viac dní). Rovnako v ňom ešte chýbajú sankcie za nedodržanie príkazu. Všetky tieto "klasické prvky" skladového privilégia na západný spôsob zabezpečila Košiciam až listina z roku 1361, už celá venovaná len právu skladu.

Obchod a obchodníci Košíc v 16. storočí

Pridal/a Michal dňa Po, 03. 10. 2022 - 20:51

Na hospodárskom rozvoji miest sa vo významnej miere podieľal obchod. Z východoslovenských miest sa v období vrcholného feudalizmu na prvé miesto vypracovali Košice, ktoré mali centrálne postavenie v tranzitnom obchode. Košiciam pripadla úloha sprostredkovateľa v širokej a pevne organizovanej sieti vzťahov, ktoré spájali ekonomiku jednotlivých orgánov, predovšetkým v smere sever - juh.

Neboli to však len faktory geografického rázu, ktoré determinovali túto skutočnosť, ale predovšetkým faktory demografického, hospodárskeho a mocensko - politického charakteru. V roku 1325 získali Košice potvrdenie svojich mestských privilégií a čoskoro sa stali strediskom rozvinutého miestneho trhu, ktorý vytvoril základňu pre realizáciu ich diaľkového obchodu. V roku 1361 získalo mesto právo skladu a odvtedy Košice existovali ako generálny sklad tovaru, čím prevýšili ostatné východoslovenské mestá, napr. Levoču, Bardejov, ktoré mali len čiastkové právo skladu. Pre obchodný rozvoj Košíc boli dôležité i obchodné zmluvy s Krakovom, uzavreté v priebehu 14. storočia. Košice boli aj sídlom hlavného tridsiatkového úradu, ktorého pobočky ležali na hlavných obchodných cestách.

Kupecké vozy v stredoveku

Pridal/a Michal dňa Po, 03. 10. 2022 - 20:45

V colných kupeckých listinách od roku 1255 sa objavujú údaje o veľkých kupeckých vozoch zvaných "maža". Pôvod slova nie je celkom jednoznačný. Predpokladá sa súvis s latinským slovom "massa" čiže hromada, spústa, cez juhoslovanské prostredníctvo, kde maža znamená batožinu kupca privesenú o bok koňa alebo tovar na voze, prípadne veľký batoh, vrece. No aj na Ukrajine nazývali "maža" volský povoz, s ktorým sedliaci vozili obilie, soľ a ryby.

Pozoruhodné objasnenie obsahuje košická listina z roku 134, ktorá k veľkým kupeckým vozom počíta nielen "mažu" ale aj vozy spútané resp. zviazané. Podľa toho sa dá súdiť, že voz "maža" už nebolo treba pútať, že mali hotový vrch, do ktorého sa baly alebo sudy vložili a uzavreli. Naproti tomu "spútaný voz" bol nekrytý doskový voz, kde ukladaný tovar sa upevňoval povrazmi k doskám voza a nakoniec sa celý prikryl nepremokavou plachtou, ktorá sa zasa pevne zviazala.

Na veľkých vozoch "maža" sa dopravovali diaľkové tovary značnej ceny ako solené ryby, hovädzie kože, víno, med, baly látok atď.

Kupecké cesty v stredoveku

Pridal/a Michal dňa Po, 03. 10. 2022 - 20:44

Kupecký transport po suchej zemi sa vyvíjal od 12. storočia. Od roku 1248 sú všeobecne známe viaceré "kráľovské cesty". Kráľovské boli preto, že na nich kráľ zaručoval slobodu a bezpečnosť všetkým cestujúcim prostredníctvom svojich stráží. Jednak rozostavených po ceste, jednak rozmiestnených po hradoch s vynikajúcim rozhľadom po širokom okolí, eventuálne aj priamo ochranným sprievodom po ceste. Stráže mali zároveň na starosti zábezpeku hraníc proti vojenskému vpádu.

Kvôli polohe výhodnejšej proti prepadom kupeckej karavány a vhodnejšej na vyhnutie sa zaplavovaným miestam, mokrinám, slabým dedinským mostom a obťažovaniu feudálmi a ich poddanými, uberali sa ťažké kupecké fúry po výšinných cestách. Tie viedli obyčajne čistinami po vrcholoch a horských hrebeňoch. Šli teda po rozvodniach a tvorili často i hranicu katastrov obcí. Tie ležali mimo výšinných miest v údoliach. Ukazuje sa, že to bol všeobecný jav doby. Jedným z dôležitých zreteľov pri trase kupeckej cesty v stredoveku bola možnosť napásť ťažný a hnaný dobytok počas odpočinku, vyrúbať drevo na prípravu jedla, ohrev a nočnú vatru, dôležitú na odplašenie dravcov od stáda. Tieto možnosti bývali kedysi tak významné, že rozhodovali aj o termíne vypravenia sa s tovarom na ďalekú cestu. Avšak rovnako sa trasa kupeckej cesty vyhýbala aj neprehľadným veľkým lesom, aby kupci neboli zaskočení zbojníkmi. Nechýbali ani údaje, že kvôli lepšej obrane tiahli kupecké vozy hromadne, akoby v karavánach. Nepochybne nie bez zbraní.

Kupci, obchodná dôvera a dlhy

Pridal/a Michal dňa Po, 03. 10. 2022 - 20:43

Nedostatok peňažnej hotovosti u kupcov a obchodníkov často viedol k obchodovaniu na úver. Úver bol všade jednou z podmienok čulejšieho obchodného ruchu. Obchodník bol veľa krát nútený predávať svoj tovar zákazníkom na úver na rozličných trhoch a jarmokoch. Bez úveru, ktorý mu poskytovali dodávatelia či kupujúci, by si totiž nemohol zaobstarať dostatočnú zásobu tovaru. Ďalšou okolnosťou, ktorá mala vplyv na rozšírenie obchodu úverom, bolo nebezpečenstvo pri doprave peňazí. Kupec nakupujúci za hranicami na úver prijímal tovar s úmyslom ho zaplatiť. Medzi predávajúcim a kupujúcim vládlo isté ovzdušie dôvery. Nezaplatením sa kupec, alebo obchodník pripravoval o kupeckú vieru u svojich dodávateľov a sám ochromoval svoju živnosť, event. sa vystavoval nebezpečiu súdneho stíhania.

Dlh bol poisťovaný dlžobným úpisom, alebo nejakým iným druhom právneho zaistenia, napríklad zápisom v mestských knihách, v obchodných knihách, alebo „schuld-briefom“, t.j. súkromným dlžobným úpisom. Samozrejme zápis v mestských knihách bol považovaný za najplatnejšie poistenie dlhu, pretože tu sa dlžník priznal k dlhu pred právnou inštitúciou, kde bol zápis vyhotovený. Ale najpoužívanejším spôsobom poistenia dlhu boli súkromné úpisy, nazývané „schuldbriefy“, kde sa nachádzal dlžníkov podpis, alebo aj pečať, no mnohokrát i podpisy svedkov a ich pečate. Nechýbali však prípady, keď „schuldbriefy“ boli vydávané aj bez svedkov. Veriteľ neraz dáva priam podmienku v dlžobnom úpise, že mu bude úver vyrovnaný „v medi alebo peniazoch“. Domáci aj zahraniční dodávatelia uprednostňovali meď a florény v zlate pred platbou v obyčajných minciach, alebo v inom tovare.

Peňažné ústavy v Košiciach v 19. storočí

Pridal/a Michal dňa Po, 03. 10. 2022 - 20:40

Košická sporiteľňa a počiatky peňažníctva

Prevratné zmeny v peňažníctve v polovici 19. storočia - zaužívanie papierových peňazí popri kovových minciach, založenie rakúskej národnej banky ( "ceduľovej" s výhradným právom vydávať bankovky), vydanie zmenkového zákona v roku 1840 a pod., boli dobrým základom rozvoja peňažných ústavov v druhej polovici 19. storočia. Vyvolávali ho aj potreby rozvíjajúceho sa obchodného a priemyselného podnikania, ktoré v mestách na dnešnom území Slovenska a teda aj v Košiciach, stroskotávali často aj na nedostatku finančných prostriedkov. Košickí obchodníci prostredníctvom svojho Grémia už v roku 1822 požiadali rakúsku národnú banku, aby zriadila v Košiciach filiálku v záujme uľahčenia rôznych peňažných transakcií, ale ich želanie sa stalo skutočnosťou až v roku 1879. A tak pre košického podnikateľa získať úver od viedenskej banky bolo takmer nepredstaviteľné aj preto, že privilegovaná rakúska národná banka neeskontovala zmenku podpísanú obchodníkom z Uhorska bez podpisu troch ručiteľov z Viedne, hoci by bolo išlo o solventného, spoľahlivého obchodníka.

Akcia zakladania filiálok iných viedenských peňažných ústavov na Slovensku nesiahala do Košíc, hoci ani v r. 1824 v Bratislave a v roku 1827 v Trnave, vo Zvolene a Nových Zámkoch založené filiálky Viedenskej prvej rakúskej sporiteľne neboli vlastne filiálkami v dnešnom ponímaní a v roku 1841 zanikli.

Do začiatku 70. rokov 19. storočia takmer všetky peňažné ústavy v mestách na Slovensku sa zakladali ako sporiteľne, teda s úmyslom pomáhať menej majetným vrstvám obyvateľstva bezpečne uložiť, zúročiť a rozmnožiť peňažný majetok, a tým podporiť u nich pracovitosť a sporenie. Pritom ich vznik si vynútili aj požiadavky na zabezpečenie úveru pre obchodníkov a remeselníkov, k čomu však potrebovali väčší kapitál. Preto volili formu účastinných spoločností.

Košická lekáreň v stredoveku

Pridal/a Michal dňa Po, 03. 10. 2022 - 20:39

Košice sú starým historickým mestom, ktoré so svojimi počiatkami siaha až do 13. storočia, a preto majú v oblasti lekárnictva dlhú a bohatú tradíciu.

V roku 1447 povýšil kráľ Ľudovít Veľký Košice na slobodné kráľovské mesto, čím sa začal ich rozkvet ako centra tranzitného obchodu. Tento hospodársky rozmach mal vplyv aj na rozvoj lekárenstva, keďže väčšina liekov, alebo ich komponentov sa privážala z cudziny.

Prvým doteraz známym lekárnikom bol v našom meste Ján Apothecarius, ktorá sa spomína v roku 1394. V tom čase pôsobili v Košiciach aj lekári, keďže tu už existovala nemocnica U svätého ducha.

Ďalšími údajmi disponujeme z 15. storočia, kedy medzi tunajšími lekárnikmi získal občianske právo ich kolega Robert Bruelle z Francúzskeho kráľovstva.

Na prelome 15. a 16. storočia bol majiteľom jednej lekárne bohatý mešťan Bartolomeus Czottan, na ktorého upomína oltárny obraz kaplnky sv. Mettercia v Dóme sv. Alžbety, na ktorom je zachytený lekárnik a jeho manželka v sprievode patrónov lekárov a lekárnikov - sv. Kosmasom a Daniánom.

Vznik mestskej lekárne

Litografia v Košiciach /II (1918-1945)

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 17:42

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 muselo i umenie na Slovensku zaujať stanoviská k novým politickým a sociálnym realitám. Grafická tvorba nachádzala v tomto procese mnoho pozitívnych podnetov.

V Košiciach sa obroda voľnej a úžitkovej grafiky spája s Východoslovenským múzeom. Už v júli 1919 prikročilo k prípravám na svoju prvú výstavu, na ktorej sa mali Košice oboznámiť s českou grafickou tvorbou. Zámerom ďalších výstav bolo podnietiť domácich a v Košiciach pôsobiacich umelcov ku grafickému prejavu, a to v konfrontácii s dielami českých, moravských, slovenských, zakarpatských, neskoršie i zahraničných umelcov. Orientáciu na košických umelcov podporil i Klub priateľov umenia, ktorý vznikol pri múzeu. Múzeum poskytlo prístrešok aj súkromnej kresliarskej škole Eugena Króna (od 3. mája 1921), ktorá prispela k oživeniu záujmu o grafiku.

Litografia sa v tomto procese neobjavovala niekde na okraji. Predovšetkým jeden z protagonistov košickej moderny 20. rokov, grafik Eugen Krón, našiel v litografii techniku, ktorá zodpovedala jeho výtvarnému naturelu. V roku 1921 vytvoril cyklus 12 litografií Zo starých Košíc, ktorý s technickou brilantnosťou vecne zobrazuje architektonické pamiatky Košíc s atmosférou mestského života. Jeho ďalšie litografické cykly Život (1922), Tvorivý duch (1925) a Muž slnka (1927) predstavujú najzávažnejšiu časť jeho diela. Zosobňujú autorove kolektivistické vízie budúceho harmonického sveta a súčasne odrážajú jeho svetonázorovú orientáciu ľavicového intelektuála v dobe povojnových dezilúzií.

Litografia v Košiciach (do roku 1918)

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 17:40

Rozvoj vied a umenia a prudký nárast informácií s výraznými demokratizačnými tendenciami viedol koncom 18., ale hlavne začiatkom 19. storočia k napredovaniu tlačiarskych a reprodukčných techník. Medzi nimi po celé 19. storočie, i neskôr, dominovala litografia, tlač z kameňa, vynájdená pražským rodákom Alojsom Senefelderon (1796). Popri priemyselnom využití ju začali rozvíjať ako pôvodnú umeleckú techniku významní európski umelci (Goya, Daumier, Toulouse-Lautrec).

V Košiciach sa s prvým využitím litografie stretávame v Ellingerovej tlačiarni nedlho po vydaní druhej Senefelderovej učebnice kameňotlače v roku 1821. Ale až v roku 1834 vytvoril mladý Ján Ellinger prvý litografovaný portrét. Ellingerovcom sa však kameňotlačiarsku koncesiu nepodarilo získať, dostal ju v rokoch 1833 - 1834 majiteľ druhej košickej tlačiarne Karol Werfer. Werferovská tlačiareň si potom udržala rozhodujúce miesto vo vývoji košickej litografie po celé 19. storočie.

Werfer používal možnosti tlače z plochy všade, kde sa dalo. Litografované prílohy sa uplatňovali v ľudových kalendároch , almanachoch i knižných tlačiach. Kameňotlač sa využívala najmä pri výrobe úradných a obchodných tlačív (potvrdenky, účty, reklamné vývesky, vandrovné knižky, účastiny, zmenky, jedálne a nápojové lístky a pod.). Z mapovej tvorby Werfera sa zachovali napríklad kolekcie župných máp (okolo 1835) s vedutami Košíc, Prešova a Sátoraljaújhelyu. Do bohatej produkčnej škály Werferovej kameňotlačiarne patrili aj voľné grafické listy, z ktorých viaceré dosahovali dobrú litografickú úroveň.

Zaujímavú epizódu vo vývoji košickej litografie predstavuje výrobňa hracích kariet, ktorej vedenie zveril Werfer asi v roku 1836 synovi Jozefovi Karolovi. Vyrábala všetky druhy hracích kariet, medzi ktorými stoja za povšimnutie tarokové hry s obrázkami uhorských hradov. Dielňa bola neskôr preložená do Debrecína.

Sprievodca po dejinách košickej kníhtlače

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 17:34

Vynález kníhtlače (mechanického rozmonožovania písaného textu) je jedným z najväčších objavov v dejinách ľudstva. Je výsledkom pokusov, snáh a túžby po šírení a prehĺbení vzdelanosti, rýchlejšej výmeny poznatkov z písaného slova.

Na Slovensku začiatky kníhtlačiarstva môžeme podľa najnovších výskumov datovať do poslednej tretiny 15. storočia a to v súvise s dielami Laudívia Lacchia - Vita besti Hyeronymi, od Antonia Florentina Confessionale a bratislavskou odpustkovou listinou. Tieto prvotlače, ktorých vznik sa datuje do rokov 1476-1480, sú z tlačiarne, ktorej pôsobenie sa predpokladá v Bratislave.

Rozvoj kníhtlačiarstva na Slovensku je spojený v 16. storočí najprv putovnými tlačiarňami. S nimi sú spojené mená Huszára, Bornemiszu, Mančkoviča (Komjatice, Šintava, Plavečský, Rohožník, Hlohovec). Po kočujúcich kníhtlačiaroch tlačiarne stále korene zapúšťajú u nás v 70-tych rokoch 16. storočia. Predpokladá sa, že významné kultúrne strediská na našom území mali čulý obchodný styk so zahraničnými kultúrnymi centrami, v ktorých boli vyspelé tlačiarne. Tam dali svoje diela tlačiť aj naši učenci. Z jazykovo slovenských tlačí, vytlačených mimo územia Košíc, sú známe napr. Spevník Jána Silvána, vytlačený v Prahe v roku 1541. Wašek Záleský vydal v roku 1545 knihu titulatúry: "U Wittenberce latinským jazykem vytištené a potom z latiny v Slovácky jazyk preložené"..."ponevádž titulové...počínají toho času u Čechů a Moravanů, ani i u nás Slováků, tak velmi váženi býti..."

Odievanie - kultúrny prejav či módnosť? /2. časť/

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 17:28

V predchádzajúcej časti nášho príspevku sme sa zaoberali odievaním od staroveku až po obdobie renesancie.V dnešnom pokračovaní nahliadneme do európskej odevnej kultúry z obdobia 16. až začiatku 20. storočia.

V Španielsku móda 16. storočia napriek vplyvom burgundského dvora a prvkov talianskeho a nemeckého odievania kráča svojou vlastnou cestou. Oproti harmonickej móde talianskej renesancie španielska móda je silne ovplyvnená geometrickými tvarmi. Celý šat tvorí akúsi pokladnicu a schránku neprirodzenej pompéznosti. Ženské telo sa takmer stráca vo vystuženej zvonovej sukni, ktorá bola podopieraná kovovými obručami. Dopĺňa ju živôtik s pevným krajkovým golierom. Súčasťou ženského ako aj mužského odevu sa stal korzet. Muž v tomto období je štylizovaný do funkcie rytierskeho dobyvateľa sveta a ženských sŕdc. Vypchaná kazajka tzv. wams s okružím je doplnená krátkymi nohavicami v tvare guľovitých útvarov s pančuchami. Vysoké klobúky s okrajom sú predzvesťou budúceho cylindra. Španielsky odev bol dokonalou ukážkou umeleckého remesla a na jeho výzdobe sa podieľali zlatníci i vyšívači.

Obdobie tridsaťročnej vojny (1618-1648) sa označuje ako rané baroko. Aj napriek vojnovým rokom móda rozbujnieva do nevídanej luxusnej podoby. Mužský odev sa skladal z kabátika, čipkovanej košele a trubkovitých nohavíc pod kolená, ktoré dopĺňali pančuchy na podväzky. Odev bol doplnený veľkým klobúkom, ku ktorému sa nosili čižmy. Ženský riefrock a vystužený živôtik boli vypracované ako samostatné časti s mimoriadnou módnou štylizáciou, ktorá nemá v dejinách módy obdoby. Okružie vystriedal čipkový golier a výstrihy šiat sa zväčšovali. V 17. storočí celkový vzhľad šiat vyzdvihujú rukávy s kornútovými čipkovými manžetami. Veľkou módou sa stávajú kožušinové rukávniky, ktoré nosili v zime muži i ženy.

Odievanie - kultúrny prejav či módnosť?

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 17:25

Odev bol vo všetkých historických dobách prejavom kultúry národa, jeho zmýšľania ako aj symbolom postavenia jednotlivca v spoločnosti. S postupnou spoločenskou diferenciáciou pribúdali nové formy a druhy odevov ako ich poznáme z historických dokladov. Celý historický vývoj obliekania je nerozlučne spätý s módou, ktorá bola ustavične motivovaná spoločenskými udalosťami, prirodzenou túžbou po zmene a hľadaním kritérií na určovanie dobového ideálu krásy.

V každej historickej epoche sa uplatňoval štýl v odievaní, ktorý zahŕňal nové prvky a odevné línie typické pre jednotlivé slohové obdobia. Pre gotickú krásku bola typická esovito prehnutá línia postavy riešená vo vertikálach. Prehnutie tela a zdôrazňovanie brucha vyplývalo z prirodzeného pohľadu na tehotenstvo ženy. Renesančná móda sa najviac priblížila prirodzenému proporčnému meradlu a dekoratívnosti v drahocenných materiáloch. Vrcholom štylizácie odevnej línie bola španielska manieristická móda 16.-17. storočia, ktorá zošnurovala trupy na neuveriteľne úzky objem. Pridaním krinolíny a širokého okružia vytvorila ideál úplne neprirodzený. Až móda po období Veľkej francúzskej revolúcie vytvorila splývavosťou riasených tkanín opäť ideál krásy priblížený antickým vzorom. Celé 19. storočie štylizovalo ženskú siluetu do podivných bizarných tvarov. Až začiatok 20. storočia znamenal novú éru v odievaní, ktorá odmietla šnurovačky a dlhé sukne.

Zo zabudnutej minulosti okolia Košíc

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 17:18

Pamätníky bojov v roku 1919

Po vyhlásení Československej republiky 28. októbra 1918 sa na východe Slovenska vytvorila zložitá politická situácia. V tom čase obyvateľstvo Košíc prijalo túto skutočnosť bez väčšej pozornosti. Zvýšený ohlas tu koncom októbra 1918 vyvolal buržoázno - demokratický prevrat v Budapešti pod vedením grófa Michala Károlyiho. Pod jeho vplyvom sa aj v Košiciach vytvorila tzv. Národná rada (Nemzeti tanács), ktorej predstavitelia neuznávali snahu o včlenenie Košíc do novovytvoreného Československa. Politický a spoločenský chaos využil aj Viktor Dvortsák a jeho prívrženci, ktorí začiatkom decembra 1918 v Košiciach vyhlásili tzv. Slovjackú ľudovú republiku, sledujúc tým v podstate integritu Uhorska. Dvortsák ako jej ideový vodca tvrdil, že obyvatelia žijúci na východe Slovenska nie sú Slováci, ale Slovjaci - čiže iba inou rečou rozprávajúci Uhri. Bol to len zúfalý pokus o zničenie idey jednotného Československa, ktorý však neovplyvnil vývoj neskorších udalostí.

Prevzatie moci československým štátom a vytváranie jeho politických orgánov sa začalo uskutočňovať už od začiatku novembra 1918 za výraznej pomoci československých légií. Tie sa vytvárali už počas I. svetovej vojny v Taliansku, Francúzsku a Rusku z Čechov, ale aj Slovákov bojujúcich v rakúsko-uhorskej armáde. Okrem vyslaných légií to boli aj jednotky novovznikajúceho Československého vojska pod talianskym a neskôr francúzskym vrchným velením, ako aj oddiely telocvičnej jednoty Sokol.

Značky

KOŠICKÉ KRONIKY

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 17:16

Časť ôsma

TURCSÁNYIHO RUKOPIS JE NA SVETE

Vo štvrtok 20. apríla vyšlo v rámci tejto rubriky tretie pokračovanie materiálu o košických kronikách, popisujúce Turcsányiho kroniku "Košické storočia". Potom nasledovali veľkonočné sviatky a tesne po nich, 26. apríla, ma ráno na pracovisku vytrhol z práce telefón. Volal pán Kolivoško, zástupca riaditeľky Bocatiovej knižnice a bez bližšieho vysvetľovania sa vytasil: "Príďte k nám do knižnice, mám pre vás zaujímavú správu." A keďže to nie je pán, ktorý by len tak pre nič-za nič obtelefonovával potenciálnych čitateľov, skutočne som sa do Bocatiovej knižnice vybral. Zaviedli ma tam do študovne regionálnej literatúry a o chvíľku som už držal v rukách úhľadne zviazaný rukopis Turcsányiho kroniky, ten, o ktorom som pred pár dňami písal, že je "zhudobnený" a snáď navždy stratený. Pôvodne mal mať tento seriál sedem pokračovaní, po šťastnom náleze v regionálnej študovni sa však ôsme pokračovanie priam žiada.

AKO TO VLASTNE BOLO

Značky

KOŠICKÉ KRONIKY

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 17:13

Časť siedma

UKÁŽKY Z TUTKÓOVEJ KRONIKY

Tak, ako v prípade kroniky profesora Platha, zaraďujeme do tohto seriálu aj ukážky z kroniky Jozefa Tutkóa. Vedome budú dnes nasledovať pasáže zo zhruba rovnakého časového obdobia rokov 1849 až 1858 /pri ukážkach z Platha to boli roky 1845 až 1863/, aby si čitateľ mohol osobne porovnať rozdielnosť postojov a vnímania tých istých udalostí medzi tunajším Nemcom a Maďarom. Upozorňujeme, že z príslušných rokov neuverejňujeme kompletný text zápisov, ale iba vybrané pasáže tak, aby postihovali tú ktorú zvolenú epizódu. Navyše pripomíname, že nie všetko z toho, čo považoval za potrebné zapísať profesor Plath, sa nájde aj v Tutkóových textoch, a, samozrejme, platí to aj opačne. Porovnanie oboch týchto kroník ja nakoniec najlepším dokladom, že momentálne také obľúbené reči miestnych politikov o idylickom spolunažívaní národností a konfesií v minulosti Košíc sú do značnej miery len zbožnými želaniami a predstavami laikov, ako by sme chceli, aby nás vnímali iní.

1849

Značky

KOŠICKÉ KRONIKY

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 17:11

Časť šiesta

FINANČNÝ ÚRADNÍK TUTKÓ

Zatiaľ posledná z mestských kroník bola vydaná iba necelý rok po publikovaní nemeckej kroniky profesora Platha. Bola nepochybne reakciou tunajšej maďarskej komunity na fakt, že košickí Nemci takéto dejepisné dielo už majú, zatiaľ čo Maďari, ktorých bola vtedy v meste už početná i kultúrna presila, ešte nie. Snáď práve preto sa možno domievať, že táto kronika, pomenovaná po svojom autorovi "Tutkóova", vznikla na jeden záťah, v priebehu rokov 1860 a 1861, nebolo to teda v pravom slova zmysle kronikárske dielo. Kultúrne súperenie našich maďarských a nemeckých predkov nám nakoniec dalo zhruba v rovnakom čase naraz dve kroniky, prinášajúce dva pohľady na dejiny nášho mesta, čo je svojím spôsobom unikát - neviem, či sa na Slovensku môže ešte nejaké mesto pochváliť čímsi podobným.

ŽIVOT ZASVÄTIL DEJINÁM MESTA

Značky

KOŠICKÉ KRONIKY

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 17:07

Časť piata

VÝŇATKY Z PLATHA

Plathova kronika bola asi vôbec prvou košickou kronikou, preloženou do slovenčiny. Doktor Ferdinand Steller-Šteliar ju prekladal priamo z latinského rukopisu, takže jeho preklad je úplnejší a rozsiahlejší, ako nemecká knižná verzia /v tomto máme teraz my, Slováci, výhodu oproti nemeckému čitateľovi/. Preklad dokončil v roku 1964 a v prvej verzii bola táto kronika s rozsahom 284 strojopisných strán rozmnožená iba v troch /!/ exemplároch. Kronika má dve kompozične odlišné časti. V prvej je akési úvodné rozprávanie o pôvode mesta, jeho polohe a hlavne konkrétnych významných stavbách. V origináli má táto časť 90 rukopisných strán, v preklade 62 strojopisných strán, pričom svojou skladbou silne pripomína kroniku "Košice staré a nové", akoby sa tu Plath inšpiroval. Druhá časť má osobitný nadpis "Striedavé osudy - Kronika slobodného kráľovského mesta Košice" a je chronologickým zoradením historických udalostí, týkajúcich sa Košíc. Zo záveru tejto časti sú dnešné ukážky, ktorých literárny štýl nepochybne čitateľa zaujme. Vopred však upozorňujeme, že zápisy k jednotlivým rokom necitujeme kompletne, vyberáme z nich iba najcharakteristickejšie časti.

1845

Značky

KOŠICKÉ KRONIKY

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 17:05

Časť štvrtá

JÁN NEPOMUK PLATH

Zhruba sto a jeden rok po kronike richtára Wassa vznikla kronika "Košice staré a nové". Sto a dva roky po tejto kronike, pripisovanej Samuelovi Timonovi, dopísal svoju kroniku Turcsányi. Avšak už za jeho života, keď jeho "Košické storočia" boli doslova ešte "teplé", vyrastali v Košiciach ďalší dvaja kronikári, a snáď už pracovali aj na koncepčných záznamoch, z ktorých mali vzísť hneď dve tesne za sebou knižne vydané kroniky mesta. Tak, ako od istého dejinného obdobia potrebovali Košičania pre stále viac separované viery špecializované kostoly, dozrela v polovici minulého storočia situácia do štádia, v ktorom už boli potrebné dve kroniky, pretože dve kultúrne najvyspelejšie národnosti, žijúce v našom meste bok po boku, vnímali minulosť každá svojím spôsobom. Takto sa na poli lokálneho dejepisectva postavili proti sebe košickí Nemci a košickí Maďari. Časovo prvé dielo z tohto kultúrneho zápasu vyšlo z pera doktora Jána Nepomuka Platha a knižne ho vydali u tlačiara a vydavateľa Karola Werfera na začiatku roku 1860, dvadsaťšesť rokov po dopísaní Turcsányiho "Košických storočí".

PROFESOR, ČO PÍSAL JAZYKOM VZDELANCOV

Značky

KOŠICKÉ KRONIKY

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 17:03

Časť tretia: Turcsányiho kronika z roku 1834

V prvej časti rozprávania o kronikách nášho mesta sme predstavili kroniku, ktorej text nepoznáme, lebo sa nezachovala, a aj jej autor je nám neznámy. Druhá časť už priniesla údaje a ukážky z kroniky, ktorá sa síce zachovala, ale s identifikáciou jej autora je to neisté. Dnes konečne píšeme o kronike, ktorej text je známy a jej autora poznáme aspoň priezviskom a iniciálou krstného mena. Aby to však nebolo príliš kompletné, originál kroniky sa stratil a ona sama sa zachovala iba v miestnej tlači, kde ju publikovali na pokračovanie v maďarčine, a neskoršie vyhotovenom archívnom preklade do slovenčiny. Ako sa to všetko okolo Turcsányiho kroniky zbehlo, o tom bude dnešné rozprávanie.

AUTOR KOŠICKÝCH STOROČÍ

O kronikárovi Turcsányim toho vieme žalostne málo. Narodil sa niekedy v poslednej tretine 18. storočia. Bohužiaľ, nepoznáme ani krstné meno, ktoré nosil, iba jeho počiatočné písmeno "A". Jeho otcom bol bližšie neznámy kráľovský zapisovateľ Jozef Turcsányi a syn sa pravdepodobne živil čímsi podobným, inak sa dá ťažko vysvetliť, že mal dosť prehľadu a vedomostí, aby sa pustil do písania kroniky Košíc. Krones svojho času /1864/ uviedol, že autor "Košických storočí" bol mestský notár, meno však nevedel. Archivárom však určite nebol, skôr nejaký nižší úradník, ktorého denným chlebíkom bolo písanie agendy mesta. V časoch, keď sa všetky spisy písali ručne, chcelo spísanie kroniky človeka, ktorý mal úhľadný, vypísaný rukopis.

Značky

KOŠICKÉ KRONIKY

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 17:00

KOŠICKÉ KRONIKY

 

Časť druhá: Košice staré a nové z roku 1732

V predchádzajúcom rozprávaní sme sa venovali kronike, o ktorej síce vieme, ale ktorú nik zo súčasných historikov nikdy nevidel, ba neznáma a stratená bola už aj pre publicistov a historikov minulého storočia. Pomerne najviac sme sa o nej dozvedeli z inej kroniky, ktorá časovo za ňou nasledovala po zhruba storočnom odstupe, ktorá je aj dnes dostupná a u ktorej tušíme, kto bol jej autor. Autori archívneho prekladu tohto diela, ktorí ho dokončili v roku 1966, dokonca o autorstve nepochybovali a v titulku ho aj uviedli - Timon. Významný rakúsky historik minulého storočia - Krones - uviedol, že v jeho čase sa pripisovalo autorstvo buď Timonovi, alebo inému jezuitskému vzdelancovi - Terstyánszkému /dnes sa píše Trsťanský/. Ani v súčasnosti sa neodmieta názor, že ju napísal jezuitský vzdelanec slovenského pôvodu, pôsobiaci v Košiciach v rokoch 1719-1724 a neskôr 1726-1736, Samuel Timon. Jeho kronika má latinský názov "Cassovia vetus ac nova", čo po slovensky znamená "Košice staré a nové". Prečo ju nazval práve takto, o tom sa dozvieme v dnešnom pokračovaní.

NENÁPADNÁ MALÁ KNIŽKA

Značky

KOŠICKÉ KRONIKY

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 16:58

Časť prvá: Najstaršie známe letopisné dielo z roku 1631

Už roky sa na stránkach tejto rubriky pravidelne objavujú odvolávky na letopisné záznamy zo štyroch dnes známych košických kroník. Mnohí milovníci histórie Košíc tieto diela poznajú iba z útržkovitých informácií a pre väčšinu súčasných Košičanov sú nedostupné hneď dvojakým spôsobom. Najprv preto, že vyšli v minulom storočí a dnes sú pre majiteľov natoľko vzácne, že sa prakticky neobjavujú na pultoch antikvariátov. Následne však aj preto, že ani jedna z nich nebola napísaná po slovensky, a tak ich originály predstavujú pre tunajšieho bežného slovenského čitateľa ťažko prekonateľnú jazykovú bariéru. Predsa sa však sluší, aby verejnosť o týchto dielach poznala aspoň základné údaje a mala tak predstavu, odkiaľ pochádzajú mnohé údaje, ktoré historická strana už siedmy rok prináša. Dozrel teda čas, aby sme sa na kronikárske diela prizreli podrobnejšie. Nemôžeme ich uverejniť celé, to by bolo z hľadiska tlačového priestoru neúnosné, veď napríklad iba Plathova kronika by zaplnila rubriku "Písané históriou" na viac než rok. Budeme sa venovať hlavne okolnostiam ich vzniku, ich autorom a aj samotným osudom týchto kroník.

KRONIKA RICHTÁRA WASSA

Značky

Košické historické zošity

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 16:56

Košické historické zošity sú zborníky regionálnej histórie vydávané od roku 1991. Ročne vychádza jeden diel, ich vydavateľom je historik - archivár Oblastného archívu Ministerstva vnútra SR v Košiciach Mgr. Štefan Eliáš, ktorý zároveň pôsobí ako predseda Dejepisného spolku v Košiciach. Zborník je zameraný na minulosť Košíc, nakoľko chce podnietiť bádanie v histórii mesta.

V súčasnosti sú ešte dostupné tieto časti:

2/1992 - Ladislav Andráši: Invetnár archívu Abovskej župy z r. 1854 - Štefan Eliáš: Najstarší plán centra Košíc a ich sakrálne centrum 4/1994 - Helena Eliášová: Kongregácia sv. F. Saleského v Košiciach - Štefan Eliáš: Románske Košice 5/1995 - Štefan Eliáš: Bernolákovci Košíc a jakobíni - princípy a východiská 9/1996 - Kristína Markušová: Kamenárske značky košického Dómu sv. Alžbety - Štefan Eliáš: Ulice v dejinách Košíc, I.diel: Mlynská, Mestský park, Protifašistických bojovníkov... 7/1997 - Štefan Eliáš: Ulice v dejinách Košíc, II. diel: Puškinova, Drevný trh, Mýtna... - Ľudmila Goliášová: Eugen Deil - básnik Košíc 8/1998 - Štefan Eliáš: Ulice v dejinách Košíc, III. diel: Faulgass - Hlinná ulica 9/1999 - Štefan Eliáš: Košická bitka 11. 12. 1848 - Štefan Eliáš: Kult sv. Jána Nepomuckého v Košickej diecéze

 

Značky

Prvá písomná zmienka o meste Košice

Pridal/a Michal dňa Ne, 02. 10. 2022 - 16:55

Aj keď história osídlenia Košickej kotliny a vznik osady Košice možno datovať do oveľa starších časov, každá obec je oficiálne taká stará, ako je najstarší známy písomný doklad o jej existencii.

Osada Košice bola povýšená na mesto v roku 1290 a išlo o najvýchodnejšie opevnené mesto civilizovanej Európy.

Prvý písomný záznam o Košiciach však pochádza z roku 1230 z Jágerskej kapituly. Informuje o predaji pozemkov synom košického kňaza. Z toho je už zrejmé, že Košice neboli hocaká osada, pretože mali vlastný kostol aj kňaza.

Toto je presný preklad prvej písomnej zmienky o Košiciach:

"Všetkým Kristu verným, ktorí budú čítať prítomnú listinu, pozdrav a modlitby v Pánu (od) zbožnej kapituly jágerskej cirkvi. Pretože (všetko), čo sa deje v čase, zaniká, nuž ľudský rozum zároveň obozretne ustanovil, aby sa pamäť na to upevnila svedectvom listiny.

Značky

Košice od roku 1900 až po dnešok

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 30. 09. 2022 - 09:15

1900- 11. apríl: V Košiciach sa narodil známy spisovateľ maďarského pôvodu Sándor Márai.

Vtedajšie Hornouhorské múzeum, dnes Východslovenské múzeum, Košice medzinárodne preslávilo. Na Svetovej výstave v Paríži múzeu udelili ocenenie za historickú expozíciu.

1901- Ukončenie výstavby hlavnej budovy súčasného Východslovenského múzea na nám.Maratóna mieru

Likvidácia Drevného trhu, na jeho mieste vyrástol park.

1904- Odstránenie bočnej lode z kaplnky sv.Michala. Mesto tak prišlo o súčasť gotickej stavby, ktorá bola pristavaná v 16. storočí.

V Košiciach sa narodil akademický maliar Ľudovít Feld.

1906- 29. X.: Slávnostný sprievod priniesol do Košíc telesné zostatky Františka II. Rákociho, ktorý zomrel v azyle trureckého mesta Rodošto. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Dóme sv. Alžbety

1907- 17. III.: V Košiciach začali vychádzať legendárne robotnícke noviny Kassi Munkás.

Mesto zriadilo park v južnej časti Hlavnej ulice.

1908- V blízkosti Katovej bašty sa Uhorská vláda rozhodla na pamiatku Františka II. Rákciho rozhodla postaviť repliku domu, v ktorom žil vo azyle v tureckom meste Rodošto.

Výstavba Rotundy na Zbrojničnej ulici.

1909- Výstavba secesnej budovy na Hviezdolavovej ulici, kde v súčasnosti sídli Východoslovenské múzeum

1912- Prestavba prízemnej časti Urbanovej veže, výstavba arkád a obloženie náhrobnými kameňmi.

1913- Výstavba Radnice, dnes sídla mestskej časti Košice-Staré mesto. Budova bola ukončená v roku 1914.

Značky

Košice v rozmedzí rokov 1600 - 1899

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 30. 09. 2022 - 09:14

1600- Na začiatku 17. storočia patrili Košice pod vládu kráľa a cisára Rudolfa II. Habsburského. Na trón nastúpil 1576 - 1608.

1603- 11. XI.: Cisár Rudolf II. Habsburský vyzval magistrát Košíc, aby vydal Dóm. sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala katolíckej cirkvi. Stalo sa tak na výzvu generála Barbiana. Kostol i kaplnka mali patriť spätne pod Jágerskú kapitulu.

1604- 7. I.: Generál Barbiano odovzdal rozkaz, ktorým odovzdal Dóm sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala katolíckej cirkvi. Richtár Košíc Jan Bocatius a evanjelická mestská rada odchádzajú do Prahy, kde žiada u cisára Rudolfa II. o zmenu rozhodnutia. Po neúspechu žiadajú o pomoc Štefana Bočkaja.

Mesto sa dostáva pod ochranu vojsk Jána Bočkaja. Bočkaj do Košíc prišiel 11. 11. 1604. Toto mesto si vybral za svoje sídlo protihabsburských povstaní a zotrval v ňom až do svojej smrti v roku 1606. Dóm sv. Alžbety odovzdal evanjelikom a kaplnku sv. Michala Slovákom (!). V čase jeho ovládania mesta tu dva razy zvolal zasadnutie snemu a prijal návštevu sultána.

1606- 22. XII.: Smrť Štefana Bočkaja. Z mesta bol vynesený v rakve dolnou bránou dňa 3. februára 1606.

1607- 15.II.: Po Bočkajovej smrti mesto Košice stratilo vojensky silného ochrancu a uzatvorilo tzv. Viedenskú mierovú dohodu, ktorou prisahalo vernosť cisárovi Rudolfovi II. Habsburskému.

1610- Košice majú prvú tlačiareň. Jej majiteľom je Ján Fischer.

1619- Na trón nastupuje Ferdinad II. Habsburský, ktorý vládol až do roku 1637.

V západnej časti mesta vypukol požiar. Zhorelo okolie dominikánskeho kostola, mäsiarska ulica, poškodené bolo aj opevnenie mesta. Drasticky zomrelo viacero obyvateľov mesta.

Značky

Košice v rozmedzí rokov 1100 - 1599

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 30. 09. 2022 - 09:12

1141-1161- Od polovice 12. storočia Košice patrili pod kráľa uhorského Gejzu II., ktorý pochádzal z dynastie Arpádovcov. Tento sa aj zaslúžil o založenie nižšie spomínaného opátstva v Krásnej.

1143Benediktínske opátstvo v Krásnej n/Hornádom pri Košiciach zasvätené P. Márii, vysvätil jágerský biskup Martýrius. V tom čase Košice v rámci cirkevnej organizácie pod Jáger.

Miesto, kde sa kláštor nachádzal, má však oveľa hlbšie historické korene. Na jeho mieste sa predtým nachádzalo staré slovanské sídlisko, pravdepodobne z 9. - 11. storočia.

Potom sa na tomto mieste nachádzal jednoloďový románsky kostolík, datovaný do 11. storočia a prestavaný v prvej polovici 12. storočia.

Benediktíni vystavali kláštor s trojloďovou románskou bazilikou s dvomi vežami. Bazilika pravdepodobne slúžila aj miestnym obyvateľom.

Kláštorné opátstvo v Krásnej n/Hornádom zaniklo pred rokom 1590, pretože podľa písomných prameňov bolo v tomto čase už v rozvalinách.

1162-1173- Košice patrili pod vládu uhorského kráľa Štefana III. z dynastie Arpádovcov

1173-1196- Vládu prevzal uhorský kráľ Belo III., rovnako z dynastie Arpádovcov

1205-1235- Vláda dynastie Arpádovcov pokračovala kráľom Ondrejom II.

1216- Písomné pramene z neskôr napísanej Spišskej kroniky prinášajú zmienku o kláštore v Košiciach, ktorý tu stál už v roku 1216

1230- Z tohoto roku sa zachovala prvá známa písomná zmienka o osade - meste Košice, podľa ľubinskej listiny, ktorá informuje o kúpe pozemkov Košičanmi. Na základe tohoto záznamu si aj mesto pripomína svoje výročia.

Benediktínske opátstvo v Krásnej

Pridal/a Michal dňa St, 28. 09. 2022 - 18:09

Niekdajší benedektínsky kláštor v Krásnej je najstarším doposiaľ známym kláštorom vo východoslovenskom regióne, rovnako jedným z najstarších benedektínskych kláštorov v bývalom Uhorsku. Dobudovaný bol koncom 12. storočia a nikdy neprešiel podstatnejšou prestavbou, no pomerne skoro i zanikol. Aj preto slúžil ako unikátne nálezisko archeologických výskumov, ktoré tu v rokoch 1971 - 1981 viedol Belo Polla.

J. Macák v lokalite Breh, kde sa kláštor nachádzal, urobil zisťovací výskum v rokoch 1968 - 1970, pri ktorom tu našiel keramický materiál, ale i medenú mincu z čias Štefana IV. (1162 - 1164). Ďalšie poznatky o existencii kláštora museli vychádzať predovšetkým z archeologického výskumu. Je dôvodné predpokladať, že rovnako ako iné benediktínske kláštory mal aj kláštor v Krásnej svojho kronikára. Písomné pamiatky sa však nezachovali. Predpokladá sa, že došlo k ich zničeniu v búrlivých časoch 15. a 16. storočia.

Medzi najznámejšie nálezy, ktoré lokalita poskytla, patrí dvojsečný meč s pomerne dobre zachovanou čepeľou a rukoväťou. Tento sa však nenašiel priamo na mieste niekdajšej stavby kláštora, ale v bagrovisku na ťažbu štrku. Časovo ho je možné zaradiť do polovice 10. storočia. Podľa predpokladov meč patril náčelníkovi, alebo vojvodcovi. Nález patrí k jednému z piatich doposiaľ známych mečov tohto typu v Európe. Na jednej strane čepele mal nápis: "+INGLER II".V bagrovisku sa našiel takiež fragment dreveného člna, ktorý odborníci zaradili do 10. až 12. storočia.

Značky

Bitka pri Košiciach (zvaná pri Rozhanovciach) r. 1312.

Pridal/a Michal dňa St, 28. 09. 2022 - 18:05

Preklad príslušnej časti z Veľkej obrazovej kroniky (táto bohato iluminovaná kronika, predtým známa ako Viedenská obrazová kronika, bola dokončená v roku 1370 pre kráľa Ľudovíta z Anjou. Podkladom jej slúžili staršie predlohy z prvej polovice 14. storočia).

Bitka kráľa Karola a jeho spojencov pri Košiciach proti Matúšovi a Omodejovým synom.

Roku pána 1312 kráľ Karol s vlastným vojskom obliehal kráľovský hrad zvaný Šariš, ktorý na príkaz veľmi mocného pána Matúša obsadil Demeter, syn Mikuláša. Tento Matúš, syn Petra z Trenčína, vyslal Demeterovi na pomoc proti kráľovi tisíc sedemsto najatých kopijníkov a tiež skoro všetku svoju vojenskú silu, aby svojou silou zahnali kráľa spod hradu. Na čelo tohto vojska určil už spomínaného Demetera a tiež Abu, nazývaného pekným alebo veľkým.

Keď sa kráľ dopočul, že prichádzajú, nazdával sa, že proti nim neobstojí a stiahol sa na Spiš, kde mu verní Spišiaci poskytli jazdcov aj pešiakov. S tými sa kráľ osmelil a napadol nepriateľov. Títo medzitým začali dobývať mesto Košice aby sa pomstili za smrť palatína Omodeja, tohto totiž v Košiciach Košickí Nemci - presnejšie Sasi - bez príčiny zabili. Keď im zvedovia ohlásili príchod kráľa, zanechali mesto a pustili sa smelo oproti kráľovi. Aj kráľ aj oni sa ponáhľali aby zaujali čo najvhodnejšie miesto na bitku, oni ale tam došli skôr.

O POSVÄTNEJ BAZILIKE SVÄTEJ ALŽBETY

Pridal/a Michal dňa St, 28. 09. 2022 - 17:58

Pozrime sa na čítanie z mestských kroník - v tomto prípade kroniky známej ako Cassovia vetus ac nova - Košice staré a nové. Vybrali sme pasáž z jej tretej kapitoly, ktorá pojednáva - ako to sám jej autor uvádza - O posvätnej bazilike svätej Alžbety, dcéry uhorského krála Ondreja II. Dôvodom, preco sme siahli práve po takejto téme, sú pochopitelne v prvom rade Vianoce, no nielen ony. Ešte stále sa o tomto skvoste našej architektúry nevie ani zdaleka všetko, co by sa vediet mohlo. Dóm svätej Alžbety totiž doslova fascinoval autorov píšucich o Košiciach už v dávnejšej minulosti. A tak sme pripravili ukážku o tom, ako videl problém zakladatela a doby vzniku dómu dobový katolícky vzdelanec, anonymný jezuita, v ktorom tušíme miestneho profesora univerzity Samuela Timona. To, co na túto tému napísal, by sme mohli prejst s úsmevom, pretože dnes vieme, že mnohé bolo inak. Ale povrchné odsúdenie tu rozhodne nie je na mieste, pretože autor z roku 1732 nevedel mnohé z toho, co dnes vieme my. A navyše sa pohral aj s otázkami, ktoré dnešná historiografia snobsky obchádza - a robí chybu. Zdá sa, že k názorom na dejiny dómu z 18. storocia sa v blízkej budúcnosti budeme musiet vrátit, aby sme objasnili veci okolo jeho predchodcu, farského kostola svätej Alžbety.

DVE ALŽBETY - CISÁROVA DCÉRA...

Značky

Hlavný oltár Dómu sv. Alžbety

Pridal/a Michal dňa St, 28. 09. 2022 - 17:55

Dóm svätej Alžbety
O Posvätnej bazilike Svätej Alžbety
Jozef Weber - staviteľ podieľajúci sa na rekonštrukcii Dómu sv. Alžbety v 19. storočí

Košický hlavný oltár Dómu sv. Alžbety je svojou umeleckou koncepciou, nádherou a monumentalitou najvýznamnejším dielom svojho druhu na Slovensku a patrí k najvýznamnejším neskorogotickým tabuľovým oltárom v strednej Európe.

V historických prameňoch sa v Košickom Dóme uvádzajú nasledovné oltáre:

1454 - oltár sv. Ulricha (S. Udalricus)
1473 - ara beate Virginis
1473 - sv. Anny
1474 - 1477 - hlavný oltár (zachovaný)
1483 - oltár štrnástich sv. Pomocníkov
1500 - oltár sv. Mikuláša
1516 - oltár sv. Barbory
1516 - Mettercia oltár
zač. 16. stor. - oltár Smrti P. Márie
1516 - oltár Navštívenia p. Márie (zachovaný)
1522 - ružencový oltár

Zhotovenie oltára na základe údajov z mestských účtovných kníh sa predpokladá v rokoch 1474 až 1477. Je vysoký 11 m a široký 8 m. Oltár bol rekonštruovaný v rokoch 1847 (Ernest Seitze), 1890 - 1896, 1927 (František Ženíšek), 1947 (Peter J. Kern), 1950 - 1964 (prof. K. Veselý, bratia Kotrbovci), 1986 - 1992 (Mária Spoločníková).

Najvýznamnejšou časťou oltára je 48 tabuľových malieb v dvoch pároch pohyblivých krídel. Ak je oltár úplne otvorený, je vidieť hlavnú skriňu a 12 scén zo života sv. Alžbety. Po zatvorení prvého páru krídel je vidno 24 obrazov pašiového cyklu. Po zatvorení druhého páru krídel má oltár šírku skrine a vidno na ňom 12 výjavov mariánskeho cyklu.

autor textu: Fričovský

Značky

Severná veža Dómu sv. Alžbety - možnosť výhliadky na mesto

Pridal/a Michal dňa St, 28. 09. 2022 - 17:51

Severná veža Dómu sv. Alžbety je prístupná verejnosti s možnosťou výhliadky na mesto.

Celoročná prevádzka je zabezpečená v čase turistickej sezóny od 10,00 do 17,00 s predajom vstupeniek pred vchodom. Mimo času turistickej sezóny je možné požiadať o sprístupnenie na t. č. 0918 690 546.

Severná veža bola postavená koncom 15. storočia, presne v roku 1497. Od tretieho poschodia je osemboká, čo značí, že bola postavená v dvoch etapách. Oprava a vyvýšenie veže je dielom staviteľa Mikuláša Krompholca.

Vzhľadom na gotický charakter stavby je veža ukončená dosť atypicky - strechou v tvare barokovo-rokokovej prilbice. Stalo sa tak po požiari v roku 1775, kedy po rekonštrukcii nadobudla nový výzor. Na jej vrchole stojí 3 metre vysoký medený kríž. Schodisko vedie k zvonom, hodinovému zariadeniu až do strážnice.

Celková výška veže je 59,7 metra, pričom pri výhliadke musíte absolvovať pochod po 160 schodoch úzkeho pravotočivého schodiska.

Na 1. poschodí sa nachádza miestnosť s mechanizmom veľkých hodín.

Na 2. poschodí sa nachádza miestnosťs konštrukciou zvonice na upevnenie nosných koštrukcií zvonov.

Na 3. poschosí je miestnosť s dvoma zvonami, ktoré boli uliate na pamiatku padlých v 1. svetovej vojne. Väčší sa nazýva Zvon Božského srdca, menší Zvon Sv. Ondreja.

Na hornom 4. poschodí sa nachádza časť hosinového stroja z 19. storočia a zariadenie na vyťahovanie stavebného materiálu, ktoré bolo využívané pri rekonštrukčných prácach na katedrále v 19. storočí. Na tomto podlaží je aj možnosť pozorovať Košice niekoľkými oknami z najvyššieho dostupného bodu pešej zóny. Nachádza sa tu aj miestnosť pre strážnu službu. V minulosti odtiaľ strážnici sledovali mesto, či nevypukol požiar, či sa neblíži nepriateľ a podobne. Na ohlasovanie poplachov im slúžil malý zvon.

Značky

Dóm svätej Alžbety

Pridal/a Michal dňa St, 28. 09. 2022 - 17:48

Severná veža Dómu sv. Alžbety - možnosť výhliadky na mesto
Hlavný oltár Dómu sv. Alžbety
O Posvätnej bazilike Svätej Alžbety
Jozef Weber - staviteľ podieľajúci sa na rekonštrukcii Dómu sv. Alžbety v 19. storočí

Stephanus Lapicidus, inak aj Stephan Steymetz - staviteľ Dómu sv. Alžbety v 15. storočí

Dóm svätej Alžbety je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešná katedrála stojí na mieste niekdajšieho farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Alžbety sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etapách. Rok 1508 sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme. Výstavba teda trvala viac ako sto rokov. V ďalších rokoch bol dóm niekoľkokrát poškodený živelnými pohromami, došlo k niekoľkým opravám. Z nich najrozsiahlejšie boli v rokoch 1877 - 1896.

Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a polygonálnym presbytériom. Severná veža má výšku 58,5 m v pozdĺžnej osi dóm meria 60,5 m v priečnej osi 39,5 m.

Dóm sv. Alžbety bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku spolu s Urbanovou vežou a Kaplnkou sv. Michala.

Bližšie informácie a obsiahly obrazový materiál môžete nájsť v sprievodoch: "Košice" s autorským textom Ing. Kovaľa, s lektorovaním Dr. Jozefa Kirsta a akad. arch. Jozefa Duchoňa, fotomateriálom Alexandra Jirouška, a taktiež v obrazovej publikácii od Alexandra Jirouška "Košice na prelome tisícročí".

Článok bol uverejnený v magazíne Listy košické v októbri 1999.

Značky

Z neznámych fondov múzea - FERDINANDEUM

Pridal/a Michal dňa St, 28. 09. 2022 - 17:46

Časť druhá - Ktorá budova bola tá pravá?

Minulé rozprávanie o prvej košickej materskej škôlke sme ukončili vyslovením pochybnosti o tom, že výkres detskej opatrovne, Ferdinandea, zachovaný vo fondoch Východoslovenského múzea nevyzerá byť tým skutočným Ferdinandeom, ktoré poznáme z dobových dokumentov a plánov mesta. Prečo? Nuž je to príliš malý a príliš skromne vybavený objekt na to, aby sa tu mohli postarať o stovku, a ako vieme, časom aj oveľa viac detí, ktorých počet sa blížil až k dvom stovkám. Táto pochybnosť nevyplýva z porovnania so súčasnými ukazovateľmi priestorového komfortu materských škôlok, ale z úplne obyčajného zdravého rozumu. Veď uvážte, že pri maximálnej udávanej kapacite by vo vtedajšej opatrovni /tej čo poznáme zo spomínaného výkresu/ pripadlo na jedno dieťa menej ako pol štvorcového metra podlahového priestoru - deti by tam teda mohli akurát tak stáť v pozore!

DETAILNÝ POHĽAD NA PROJEKT

Značky

Z neznámych fondov múzea - FERDINANDEUM

Pridal/a Michal dňa Ut, 27. 09. 2022 - 19:03

Časť prvá - Ako vznikla prvá materská škôlka

V minulých týždňoch sa venoval môj kolega Peter upratovaniu vo svojich fondoch. Má okrem iného na starosti aj múzejnú zbierku historických plánov a ako sa tak v nich preberal, upútalo to moju pozornosť vždy keď naďabil na čosi, čo sa týkalo košickej minulosti. Nad viacerými výkresmi sme sa dlhšie pristavili a poštudovali ich, až tu napokon bola myšlienka priblížiť niečo z nich čitateľskej obci, osobitne exempláre, ktoré majú zaujímavejšiu väzbu na tunajšie miestne, ale aj na širšie stredoeurópske dejiny. A tak dnes začne vychádzať voľne komponovaný seriál, kde sme ako prvý záujmu hodný objekt vybrali starý plán nenápadného domca s nemeckým názvom Plan zu den neu zuerbauenden Kinder - Bewahrungs Anstalt Gebaude. „Detský výchovný ústav", narýchlo a nie celkom presne som preložil nadpis Petrovi, ktorý nie je nemčinár. „Aha, polepšovňa...", zareagoval s pousmiatím, vzápätí som mu však pokazil radosť tým, že som vec upresnil: „Ferdinandeum, opatrovateľský ústav, naša najstaršia košická materská škôlka."

DER ARME TROTTEL NANDL

Značky

ČO NOVÉHO V RODOŠTO

Pridal/a Michal dňa Ut, 27. 09. 2022 - 12:49

Zmeny v pamätnom dome Františka II. Rákócziho

EXPOZÍCIA ZOŽALA ÚSPECH, ALE...

Ktorý Košičan by nepoznal repliku orientálneho domu z tureckého mestečka Tekir daç, voľakedajšieho Rodosto, kde dožil svoj vyhnanecký život František II. Rákóczi, vodca posledného stavovského povstania v Uhorsku. Areál Katovej bašty zdobí táto očividne cudzorodá stavba už od roku 1942, historická expozícia v nej je verejnosti prístupná od roku 1991. Od prvých dní sa plnila tamojšia návštevná kniha rôznymi zápismi návštevníkov. Keď ponecháme stranou negatívne reakcie, vyjadrujúce pobúrenie nad takouto expozíciou „na zvrchovanom území Slovenska", najčastejšie návštevnícke pripomienky boli pochvalného typu, ale aj sklamanie z toho, že texty v expozícii sú iba v jednom jazyku - slovenčine.

Vtedajšie vedenie múzea si bolo síce tohto problému vedomé, ale s otvorením expozície sa dosť ponáhľalo, a na druhej strane preklad textov do viacerých jazykov by nielen zdržal sprístupnenie, ale aj stál nemalé peniaze, ktorými práve kultúrne inštitúcie príliš neoplývajú. Nemožno nespomenúť aj fakt, že napriek prežívajúcim euforickým stavom z nežnej revolúcie sa nedala v roku 1991 predpovedať reakcia verejnosti na tento prvý vážny porevolučný expozičný počin múzea. Že ho privítajú naši i zahraniční Maďari, sa nepochybovalo. Ako ho však prijmú Slováci?

Značky

Dominikáni - história rádu v Košiciach a jeho architektonických dominánt

Pridal/a Michal dňa Ut, 27. 09. 2022 - 12:40

Zatiaľ čo mnohé cirkevné rády si zakladali kláštory v odľahlých oblastiach, aby mníchov v ich rozjímaní nevyrušovalo prostredie, dominikáni už v 13. storočí zásadne zakladali svoje kostoly a kláštory v mestách. Typických rysom týchto mníchov nebola utiahnutosť, ale školenie na aktívnych kazateľov, ktorí šírili odkaz svätého Dominika. Dominikáni pritom patrili k tzv. žobravým rádom, žili z milodarov okolitého obyvateľstva. S tým súviselo aj umiestnenie ich sídla v meste. Zásadne ho nestavali na centrálne námestia, ale vždy na okraji blízko hradieb.

Najstarší doklad o existencii košického kláštora pochádza z roku 1303. Vtedajšia budova však nie je identická so súčasnou, ani kostol vo svojej komplexnosti nepochádza z daného obdobia. Obsahuje však zachované architektonické prvky, ktoré pochádzajú z vtedajších čias. Medzi ne patria hlavice oporných pilierov, ktoré pôvodne podopierali stredovekú klenbu.

Dominikáni v čase svojho usídlenia v Košiciach pravdepodobne vlastnili veľkú časť súčasného Dominikánskeho námestia. V roku 1336 uzatvorili zmluvu s mestom Košice, podľa ktorej v prospech mesta odstúpili tri kroky z východnej strany pozemku, za čo od mesta dostali šesťsto vozov kameňa a sto vozov piesku. Časť odborníkov predpokladá, že tento materiál poslúžil aj na výstavbu veže terajšieho Dominkánskeho kostola.

Značky

Pohnuté dejiny mocnej pevnosti

Pridal/a Michal dňa Ut, 27. 09. 2022 - 12:37

CITADELA Časť prvá

 

Sprisahaní magnáti a neposlušní Košičania

V bohatých dejinách vývoja opevnenia nášho mesta zaujíma výnimočné miesto stavba, po ktorej dnes nezostala žiadna stopa. Zarážajúce je, že išlo o jednu z najväčších stavebných investícií a zároveň aj najrozsiahlejší samostatne budovaný pevnostný objekt v košickom obrannom systéme. Bola to citadela, budovaná južne od Dolnej mestskej brány, na mieste, kde dnes stojí starobinec s kostolíkom Svätého Ducha. Obrovská stavba, plošne väčšia ako viaceré stredoveké mestá na Slovensku, bola vybudovaná hlavne zo zeminy, čo je vari hlavný dôvod, prečo dokázala zaniknúť tak dokonale. Paradoxom dejín je, že táto obrovská investícia nepriniesla obrane mesta žiaden prospech. Navyše mala košická citadela až kuriózne krátky život. O tom všetkom bude nasledujúci seriál.

VEŠELÉNIHO SPRISAHANIE

Značky

CISÁRSKE SLEČINKY

Pridal/a Michal dňa Ut, 27. 09. 2022 - 12:34

VZÁCNI SILVESTROVSKÍ HOSTIA KOŠÍC ROKU 1805

Najhlavnejšia udalosť roku 1805 mala podla kronikára Košíc Jána Nepomuka PLATHA, takéto textové znenie: "Po bitke pri Slavkove pripadlo mestu to štastie, že vo svojom lone pritúlilo vznešenú kráľovskú rodinu. V zbožnej oddanosti poskytli túžený azyl takto: dom grófa Barkóczyho najjasnejšiemu dedicovi trónu, dvanásťročnému FERDINANDOVI, dom grófov Semseyovcov pre MÁRIU LUJZU, neskoršiu manželku francúzskeho cisára NAPOLEONA BONAPARTA, dom erárnej správy pre LEOPOLDÍNU, neskoršiu brazílsku cisárovnú, a tiež pre KLEMENTÍNU, KAROLÍNU a princa FRANTIŠKA. Košičania prekypovali oddanosťou a preukazovali sa znamenitými skutkami. Skupina mešťanov v husárskych pechotných uniformách lepšie vykonávala stráž u cisárskych princov, než pretoriánska jazda a hlavná jazdná garda. Obidva senáty, ludia každého veku a pohlavia, nestrpeli v nádhernom zápolení pri preukazovaní rôznych služieb, aby vzácnych hostí obtažoval ktokoľvek žiadosťami, a sami od seba sa dobrovoľne snažili splnit každý záujem a blahovôlu budúceho cisára, co sa neskôr prejavilo tak, že mladý následník podaroval viacerých zlatými peniazmi s korunou." Táto kronikárska správa podáva udalosť, ktorá sa odohrala v Košiciach na prelome rokov 1805-1806. Pre habsburskú monarchiu to boli mimoriadne ťažké casy, ale pre Košice, ležiace v hlbokom zázemí vojnového diania, dala návšteva členov cisárskej rodiny kombinovaná s ústupom ruských vojsk, podnet na nebývalo rušnú spoločenskú sezónu.

SLAVKOVSKÁ PLESOVÁ SEZÓNA

Značky

Z histórie cechov/1

Pridal/a Michal dňa Ut, 27. 09. 2022 - 12:31

Základom každého cechu boli artikuly potvrdené vrchnosťou

Keby sme chceli charakterizovať cechy jednou vetou, mohli by sme o nich povedať, že to boli spoločenstvá, či záujmové organizácie remeselníkov, ktorí sa začali združovať na Slovensku (v období cechov - v Uhorsku) od 14. storočia, na základe vykonávania rovnakej, prípadne príbuznej profesie. Najstarším písomným dokladom o existencii takýchto združení je štatút vydaný richtárom a prísažnými pre košický cech kožušníkov z roku 1307. (Ale prvé cechy, v pravom zmysle slova začali vznikať v západných európskych krajinách, ako Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko už v 12. storočí.)

Základom každého cechu boli štatúty (reguly, poriadok), čiže artikuly schválené vrchnosťou. Obsahovali práva a povinnosti cechov a ich príslušníkov. Podmienkou k utvo-re-niu cechu bol predpoklad aspoň troch príslušníkov niektorého remesla v meste. Každý cech sa snažil krátko po svojom vzniku získať štatút, ktorý si buď sám vypracoval, alebo si požičal a dal potvrdiť. Bez potvrdeného štatútu cech nebol považovaný za právoplatný a takíto živnostníci (tzv. fušeri) mali zakázané predávať svoj tovar. Ich výrobky sa mali bez náhrady zhabať a mohli byť aj vykázaní z mesta. V štatútoch, ktorými sa riadil každý cech, boli tri hlavné funkcie a to spoločenská, ekonomická a náboženská. Spísomnené boli spočiatku na pergamenových listinách, neskôr sa vpisovali do kníh opatrených skvostnou väzbou, alebo puzdrom.

Značky

1932 - sociálny vývin mesta Košice

Pridal/a Michal dňa Ut, 27. 09. 2022 - 12:28

V roku 1932 vydalo mesto Košice svoju reprezentačnú publikáciu, v ktorej analyzuje vlastné postavenie v rozličných sférach. Vtedajší prvý námestník starostu Jozef Smrž v úvode knihy píše, že "mesto so živlom verejno zamestnanenckým, vojenským, bez významného priemyslu a obchodu, trpí značne dobou, zvanou hospodárskou krízou." Stojí za to, porovnať si, aký bol sociálny vývin mesta v tom čase, najmä ak viete, ako je na tom teraz.

I keď sa v tridsiatych rokoch Košice počítali medzi mestá majetné (hodnota lesov, poľného hospodárstva, podnikov a budob bola oficiálne vyčíslená na 122 294 128 korún), v hodnotení postavenia v roku 1932 sa často spomína hospodársko-sociálna kríza a nezamestnanosť. Správa konštatuje, že kultúra mešťanstva sa hodnotí podľa ich starostlivosti o chudobu. To bolo nakoniec aj uzákonené. Platil paragraf 145 zák. čl. z roku 1886, ktorý stanovil, že každá obec má za povinnosť starať sa o svojich obyvateľov, odkázaných na verejnú pomoc. Napríklad v roku 1930 bolo za týmto účelom z mestskej pokladnice uvoľnených 1 312 801 korún, v roku 1931 to bolo 1 328 150 korún a v roku 1932 to bolo 2 429 590 korún. Pripomeňme si, že koruna mala vtedy svoju hodnotu a mesto pri umnom gazdovaní nemuselo tvoriť schodkové rozpočty, stačil im výnos z vlastného majetku a daňové odvody.

Na území Košíc pôsobili štyri dobročinné ústavy podporované mestom. Chudobinec, starobinec (pre nevyliečiteľne chorých) a sirotinec Sv. Antona a Sv. Jozefa. Ten finančne podporovalo mesto ročnou čiastkou 15 360 korún.

Aj starobinec predtým vlastnilo mesto, ale na žiadosť ho prepustilo spolku Alžbeta. Na každého človeka umiestneného v starobinci mesto prispievalo 150 korunami mesačne a príležitostne i materiálnou pomocou. V roku 1930 tak dotovalo 54 tu umiestnených osôb.

Košice od roku 1900 až po dnešok

Pridal/a Michal dňa Ut, 27. 09. 2022 - 12:23

1900- 11. apríl: V Košiciach sa narodil známy spisovateľ maďarského pôvodu Sándor Márai.

Vtedajšie Hornouhorské múzeum, dnes Východslovenské múzeum, Košice medzinárodne preslávilo. Na Svetovej výstave v Paríži múzeu udelili ocenenie za historickú expozíciu.

1901- Ukončenie výstavby hlavnej budovy súčasného Východslovenského múzea na nám.Maratóna mieru

Likvidácia Drevného trhu, na jeho mieste vyrástol park.

1904- Odstránenie bočnej lode z kaplnky sv.Michala. Mesto tak prišlo o súčasť gotickej stavby, ktorá bola pristavaná v 16. storočí.

V Košiciach sa narodil akademický maliar Ľudovít Feld.

1906- 29. X.: Slávnostný sprievod priniesol do Košíc telesné zostatky Františka II. Rákociho, ktorý zomrel v azyle trureckého mesta Rodošto. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Dóme sv. Alžbety

1907- 17. III.: V Košiciach začali vychádzať legendárne robotnícke noviny Kassi Munkás.

Mesto zriadilo park v južnej časti Hlavnej ulice.

1908- V blízkosti Katovej bašty sa Uhorská vláda rozhodla na pamiatku Františka II. Rákciho rozhodla postaviť repliku domu, v ktorom žil vo azyle v tureckom meste Rodošto.

Výstavba Rotundy na Zbrojničnej ulici.

Košice v rozmedzí rokov 1600 - 1899

Pridal/a Michal dňa Ut, 27. 09. 2022 - 12:22

1600- Na začiatku 17. storočia patrili Košice pod vládu kráľa a cisára Rudolfa II. Habsburského. Na trón nastúpil 1576 - 1608.

1603- 11. XI.: Cisár Rudolf II. Habsburský vyzval magistrát Košíc, aby vydal Dóm. sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala katolíckej cirkvi. Stalo sa tak na výzvu generála Barbiana. Kostol i kaplnka mali patriť spätne pod Jágerskú kapitulu.

1604- 7. I.: Generál Barbiano odovzdal rozkaz, ktorým odovzdal Dóm sv. Alžbety a kaplnku sv. Michala katolíckej cirkvi. Richtár Košíc Jan Bocatius a evanjelická mestská rada odchádzajú do Prahy, kde žiada u cisára Rudolfa II. o zmenu rozhodnutia. Po neúspechu žiadajú o pomoc Štefana Bočkaja.

Mesto sa dostáva pod ochranu vojsk Jána Bočkaja. Bočkaj do Košíc prišiel 11. 11. 1604. Toto mesto si vybral za svoje sídlo protihabsburských povstaní a zotrval v ňom až do svojej smrti v roku 1606. Dóm sv. Alžbety odovzdal evanjelikom a kaplnku sv. Michala Slovákom (!). V čase jeho ovládania mesta tu dva razy zvolal zasadnutie snemu a prijal návštevu sultána.

1606- 22. XII.: Smrť Štefana Bočkaja. Z mesta bol vynesený v rakve dolnou bránou dňa 3. februára 1606.

1607- 15.II.: Po Bočkajovej smrti mesto Košice stratilo vojensky silného ochrancu a uzatvorilo tzv. Viedenskú mierovú dohodu, ktorou prisahalo vernosť cisárovi Rudolfovi II. Habsburskému.

1610- Košice majú prvú tlačiareň. Jej majiteľom je Ján Fischer.

1619- Na trón nastupuje Ferdinad II. Habsburský, ktorý vládol až do roku 1637.

Košice v rozmedzí rokov 1100 - 1599

Pridal/a Michal dňa Ut, 27. 09. 2022 - 12:20

1141-1161- Od polovice 12. storočia Košice patrili pod kráľa uhorského Gejzu II., ktorý pochádzal z dynastie Arpádovcov. Tento sa aj zaslúžil o založenie nižšie spomínaného opátstva v Krásnej.

1143Benediktínske opátstvo v Krásnej n/Hornádom pri Košiciach zasvätené P. Márii, vysvätil jágerský biskup Martýrius. V tom čase Košice v rámci cirkevnej organizácie pod Jáger.

Miesto, kde sa kláštor nachádzal, má však oveľa hlbšie historické korene. Na jeho mieste sa predtým nachádzalo staré slovanské sídlisko, pravdepodobne z 9. - 11. storočia.

Potom sa na tomto mieste nachádzal jednoloďový románsky kostolík, datovaný do 11. storočia a prestavaný v prvej polovici 12. storočia.

Benediktíni vystavali kláštor s trojloďovou románskou bazilikou s dvomi vežami. Bazilika pravdepodobne slúžila aj miestnym obyvateľom.

Kláštorné opátstvo v Krásnej n/Hornádom zaniklo pred rokom 1590, pretože podľa písomných prameňov bolo v tomto čase už v rozvalinách.

1162-1173- Košice patrili pod vládu uhorského kráľa Štefana III. z dynastie Arpádovcov

1173-1196- Vládu prevzal uhorský kráľ Belo III., rovnako z dynastie Arpádovcov

1205-1235- Vláda dynastie Arpádovcov pokračovala kráľom Ondrejom II.

1216- Písomné pramene z neskôr napísanej Spišskej kroniky prinášajú zmienku o kláštore v Košiciach, ktorý tu stál už v roku 1216

Pre niekoho hrdinovia, pre niekoho lúpežníci BRATRÍCI

Pridal/a Michal dňa Po, 26. 09. 2022 - 16:20

Kronika a súčasnosť osláv Dňa mesta Košice

Pri príležitosti Dňa mesta Košice a inšpirovaní časťou programu tohto podujatia uverejňujeme dnes ukážku z kroniky košického úradníka a amatérskeho historika Jozefa Tutkóa. Vzhľadom na to, že v programe dní je bojová scéna ovplyvnená dávnymi bratríckymi vojenskými akciami, siahli sme v kronike práve po tejto téme. Na lepšie porozumenie textu kroniky je potrebné pripomenúť, že Tutkó ako Maďar vnímal bratríkov ako neželané lúpeživé hordy trúfalých cudzincov, na rozdiel od čias, keď sa naša generácia o nich v dejepise učila ako o kladných hrdinoch, príslušníkoch bratského českého národa a hlavne šíriteľoch pokrokového Husovho učenia. V oboch prípadoch bola pravda kdesi uprostred.

Rok 1458

Alžbeta - patrónka košického Dómu

Pridal/a Michal dňa Po, 26. 09. 2022 - 16:16

spomínané osobnosti: Svätá Alžbeta Uhorská o Karol Róbert o Matúš Čák Trenčiansky o richtár Arnold o Alžbeta Piastová o Jozef Tutkó o Bela IV. o Ondrej II. o Gertrúda z rodu Andechs-Merano o durínsky gróf Herman o durínsky gróf Ľudovít o Fridrich II. o Eckbert z Bambergu o pápež Gregor IX. o Konrád z Marburgu o kňaz Teodorik

PATRÓNKA KOŠICKÉHO DÓMU

Dóm svätej Alžbety patrí medzi najznámejšie architektonické pamiatky mesta. Niet Košičana, ktorý by ho nepoznal. Na druhej strane, len časť obyvateľov mesta vie niečo o žene, ktorej meno chrám nesie. Skôr ako sa začneme venovať tejto historickej osobnosti, je vhodné pripomenúť si niekoľko faktov, súvisiacich s našou katedrálou...

Chronicky známy monument

Ide o najvýchodnejší gotický chrám v Európe. V praxi to znamená, že Košice možno pokladať za geografickú hranicu, na ktorej sa v stredoveku stretávala západná a východná eurokultúra. Ďalej na východ už i architektonicky dominovala pravoslávna cirkev.

Pamätník padlým talianskym vojakom v II. svetovej vojne - cintorín

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 19:22

text: "I SOLDATI ITALIANI ASASSINATI PER FASCISTI TEDESCHI NELLA III. QUERA MONDIALE VILLAGIO BUNETICE IN NOVEMBRE 1944" Ďalej mená padlých talianskych vojakov.

materiál: kameň

poznámka: Objekt je pamiatkovo chránený.

Pamätník Holocaustu - židovský cintorín

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 19:21

Na pamätníku s dominantnou Dávidovou hviezdou sa nachádza hebrejský nápis, ktorý v preklade znamená:

"TENTO NAGEN DAVID BOL OZDOBOU TUNAJŠEJ BÝVALEJ NEOLOG. SYNANGOGY V ROKOCH 1929 - 1947"

"Na pamiatku umučených, ktorí zahynuli za vieru vo všemohúceho."

Autor: nezistený

Materiál: kovová Dávidova hviezda na kamennom kvádri, po obvode spodnej časti spomienkové tabule mŕtvym

Po rozbití Československej republiky 1938 - 1939 ostalo na Slovensku 90 tisíc židovských občanov, ktorí boli vystavení surovej perzekúcii. Postupne ich zbavovali všetkých hospodárskych, spoločenských a nakoniec aj ľudských práv, čo vyústilo do ich deportácie do vyhladzovacích táborov.

Symbolika pochovaných vojakov I. sv. vojny - Verejný cintorín

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 19:19

Popis: Medzi dvoma mohutnými kamennými blokmi - predstavujúcimi zákop, je v mierne nadživotnej veľkosti z kameňa vytesaná postava padlého vojaka.

Autori: akad. sochár Juraj Bartusz, Ing. Arch. Viktor Malinovský

Materiál: kameň

Vznik: 1983

Trojičný stĺp so súsoším svätej trojice - Dominikánske námestie

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 19:17

Texty: - v latinčine:
"Deus Pater, qui me creavit"
"Deus Filius qui me redemit"
"Deus Spiritus D., qui me sanctificat"

- preklad textov do slovenčiny:
"Boh otec, ktorý ma stvroril"
"Boh syn, ktorý ma vykúpil"
"Boh Duch Svätý, ktorý ma posväcuje"

Autor: dielňa Šimona Grimminga

Materiál: pieskovec

Vznik: r. 1722, na Dominikánskom námestí bol osadený 19. 9. 1929

Objekt je pamiatkovo chránený.

Z histórie:

Busta Jána Straku - Národná trieda

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 19:15

Na podstavci pod bustou sa nachádza nápis: Ján Straka národovec matičiar 1858 - 1934

Autor: akad. sochár Richard Wagner (Trebišov)

Materiál: bronzová busta na kamennom podstavci s bronzovými písmenami

Vznik: 15. 10. 1993

Ján Straka - národný a kultúrny pracovník - sa narodil 10. 5. 1858 v Jarovniciach, okr. Prešov, zomrel l 9. 1. 1934 v Košiciach. Bol agilným národnobuditeľským pracovník na východnom Slovensku. Aktívny účastník západu Slovákov proti maďarizátorskej politike uhorskej vlásdy ako šíriteľ svlovenských kníh a časopisov v Šariši a Above, podporovateľ slovenských kandidátov vo voľbách do uhorského snemu, zakladateľ filiálky Tatra banky v Prešove, obranca slovenského jazyka vo verejnom a cirkevnom živote. Ako literát - samouk písal články historického, vlastivedného, náboženského charakteru v rôznych periodikách o. i. v Almanachu literárneho odboru Matice slovenskej v Košiciach. Bol organizátorom a funkcionárom Spolku sv. Vojtecha. Miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach vlastní časť pozostalosti po Jánovi Strakovi, ktorá im bola odovzdaná príbuznými z Prahy.

Pamätník generála M. R. Štefánika (odstránený) - Hlavná ulica

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 19:14

Popis: Socha predstavovala generála Milana Rastislava Štefánika v uniforme so zvitkom diplomatickej listiny v pravej ruke.

Text: "Východoslovenská študujúca mládež národnému hrdinovi" (na zadnej strane pomníka)

Autori: akad. sochár. Jožo Pospíšil a arch. M. Belluš

Materiál: bronzová socha vysoká 4,20 m na podstavci zo spišského travertínu

Odhalenie: 5. máj 1929

Odstránenie: Ustupujúce čsl. vojsko sochu odviezlo 2. 11. 1938. Po oslobodení znovuinštalovaná. V r. 1949 odstránená.

Poznámky: Osudy tohto pamätníka boli nemenej dramatické ako samotný život generála Štefánika. Základný kameň pamätníka bol položený 30. 12. 1928. Odhalenia sochy vysokej 4,2 metra sa 5. 5. 1929 zúčastnil aj vtedajší minister zahraničných vecí Dr. Eduard Beneš. Náklady na sochu presiahli 200 tisíc korún, okrem mesta poskytli finančné prostriedky aj okolité obce.

Pamätník maratóna mieru - Námestie maratóna mieru

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 19:11

Na pamätníku sa nachádza text:

"NENIKHKAMEN" - (zvíťazili sme) - výkrik bežca - Aténčana v starohelénštine, oznamujúci víťazstvo.

Autor: akad. sochár A. Račko

Materiál: Socha nahého 3 m vysokého bežca z bronzu na podstavci z požárskej žuly.

Odhalenie: 1959

Objekt je pamiatkovo chránený.

Pamätník protifašistickým bojovníkom zavraždeným pri tuneli - Ťahanovce

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 19:09

Na pamätníku sa nachádza text:

"V januári 1945 boli na tomto mieste zavraždení protifašistickí bojovníci a odporcovia proti fašizmu. Česť ich pamiatke! 1945 -1970"

Autori: akad. sochár V. Löffler

Materiál: kameň, betón, olovo, bronz

Odhalenie: január 1970

Poslednou kapitolou nyilašskej hrôzovlády bola beštiálna vražda antifašistov, uskutočnená dva dni pred oslobodením mesta. 17. januára 1945 popravili fašisti neďaleko Ťahanovského tunela 17 osôb, ktoré predtým zatkli.

Pamätník Ladislava Novomeského - sídlisko Kuzmányho

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 19:06

text: "Národný umelec Ladislav Novomeský"

autori: akad. sochár. J. Bartusz, akad. architekt P. Merjavý

materiál: bronzová busta, betónový podstavec

odhalenie: 1984

Ladislav Novomeský - slovenský básnik, publicista a politik

Narodil sa 2. 12. 1904 v Budapešti a zomrel 4. 9. 1976 v Bratislave. Najvýznamnejšia postava slovenskej ľavicovej kultúry, činný v najrôznejších jej orgánoch, básnik, vždy oddaný ideám komunizmu.

Pamätník Štefana Moyzesa - Moyzesova ulica

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 19:04

(pamätník národokultúrnemu dejateľovi, cirkevnému hodnostárovi, prvému predsedovi Matice slovenskej)

Na pamätníku sa nenachádza žiaden text, s výnimkou stvárnenia podpisu Štefana Moyzesa.

Autori: akad. sochár. Štefan Račko, akad. arch. P. Merjavý.

Materiál: bronzová busta na sázavskej žule.

Vznik: 29. 10. 1997

Busta P. Michala Lacku, S. J. v Krásnej nad Hornádom

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 19:03

text: "M. Lacko S.J."

autor: akad. sochár Ján Mathé

materiál: bronzová busta, kamenný podstavec

odhalenie: 21. 3. 1992

Cirkevný historik Michal lacko sa narodil 19. 1. 1920 v Košiciach - Krásnej nad Hornádom, zomrel 21. 3. 1982 v Ríme. V rokoch 1926 - 1930 navštevoval ľudovú školu v Krásnej nad Hornádom, v rokoch 1930 - 1938 študoval na gymnáziu v Košiciach, v roku 1938 sa stal príslušníkom jezuitskej rehole, v rokoch 1938 - 1943 študoval teológiu na univerzite v Záhrebe, v rokcoh 1945 - 1948 v Prehe, od roku 1950 žil v Ríme. V roku 1953 získal titul ThDr., v roku 1955 PhDr.

V rokoch 1943 - 1945 bol profesorom náboženstva na gymnáziu v Ružomberku, od roku 1956 profesorom pápežského Ústavu orientálnych štúdií (Pntifico Instituto Orientale), neskôr i na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Je pochovaný na cintoríne Campo Verano v Ríme.

Bol znalcom cirkevných dejín východoeurópskych a balkánskych krajín. Zúčastnil sa na takladaní spolkov a inštitúcií spravovaných emigráciou (Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme), pomáhal pri vydávaní časopisov, usporiadaní verejných akcií (cyrilometodské oslavy).

Spracoval 2-zv. Bibliograiu slovacík, vydaných mimo územia Slovenska. Je autorom vysokoškolských učebníc, monografických prác, štúdií a článkov. heslami prispel do cirkevných encyklopédií a slovníkov.

Pamätník Karola Kuzmányho - Kuzmányho sídlisko

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 19:02

Na pamätníku sa nachádza text:

"Karol Kuzmány"

Autori: akad. sochár A. Račko, akad. arch. P. Merjavý

Materiál: bronzová busta, kameň

Odhalenie: 1984

Ladislav Novomeský sa narodil 16. 11. 1806 v Brezne a zomrel 14. 8. 1866 v Turčianskych Tepliciach. Autor idylického eposu Běla a románu vo forme listov Ladislav, v ktorom si všímal problematiku vtedajšieho života, uvažoval o národe a jeho kultúre, o kontaktoch so svetovou kultúrou. Redigoval časopis Hronka (1836 - 1838). V 40-tych až 60-tych rokoch sa venoval predovšetkým cirkevnej spisbe. Doliterárneho života v tomto období zasahoval iba sporadicky. Ozval sa za revolúcie 1848 - 1849 známou hymnickou piesňou Kto za pravdu horí, Do zbroja, Slovania. V 60-tych rokoch vytvoril niekoľko originálnych lyricko-meditatívnych básní.

Immaculata - Hlavná ulica

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 18:58

(pamätník na hlad, vojny a mor)

Posvätný stĺp zdobili dodnes viditeľné dedikačné nápisy so zlatením vypaľovanom v ohni. Jeden z nich, na čelnej strane stĺpa, držia anjeli.

Jeho latinský text v preklade znamená:

"Svätá Mária, svätý Jozef, svätý Sebastián, svätý Ladislav - ochraňujte nás a osloboďte od hladu, moru, vojen a každého zla, orodujte za nás u Boha, ktorému (nech je) chvála, česť a sláva na veky vekov. 1772."

Na každej strane "trilobu" je na okrúhlej kovovej platni po jednej latinskej zdravici. Ich texty v preklade znamenajú: "Zdravas dcéra Boha Otca, Zdravas Matka Syna Božieho, Zdravas Nevesta Ducha Svätého."

Po pravej a ľavej strane týchto oválov, na podlhovastých troch stranách podstavca, bol nápis obsahujúci údaje o čase výstavby monumentu. Preklad z latinčiny znie takto: " Za pontifikátu pápeža Inocenta XIII., za vlády rímskonemeckého cisára a uhorského kráľa Karola VI., bol z verejných zbierok a zbožného úsilia k Božskej sláve a úcte Panny Márie a svätých patrónov, pre potrebu verejnej zbožnosti a na večnú pamiatku postavený tento pamätný stĺp Nepoškvrnenej panny."

Pamätník obetiam fašizmu - Čermeľské údolie

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 18:56

Na pamätníku sa nachádza text:

"Obetiam fašizmu zavraždeným v tomto údolí v rokoch 1944 - 1945"

Autori: akad. soch. M. Szigeti, Ing. arch. M. Beluš

Materiál: betón, bronzové písmená, kamenný podstavec

Odhalenie: 1977

Miesto, kde pred rokmi číhala smrť. Tu padlo niekoľko dní pred oslobodením vyše päťdesiat osôb, 36 z nich zastrelili maďarskí poľní žandári a nyilaši zo špeciálnej čaty práve na Nový rok. Za vraždu dostali odmenu 150 litrov vína a 12 000 cigariet.

Pamätník Jurija Alexejeviča Gagarina

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 18:52

text: "Zem je kolískou ľudstva, ale v kolíske sa večne žiť nedá."
J. A. Gagarin
Prvý let človeka do vesmíru
12. IV. 1961

autor: akad. sochár Juraj Bartusz

materiál: socha J. A. Gagarina v skafandri - bronz

odhalenie: 1975

Juraj Alexejevič Gagarin, ruský kozmonaut, sa narodil v roku 1934 a zomrel v roku 1968. Bol to prvý človek, ktorý uskutočnil let po obežnej dráhe okole Zeme. Stalo sa tak 12. 4. 1961, išlo o jeden oblet okolo Zeme, ktorý tral 108 minút. Tragicky zomrel pri skúšobnom lete lietadla.

Plastika Košický erb

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 18:50

Umiestnenie:
Plastika Košický erb je umiestnená v Južnom parku, v stredovej línii parku za Kaplnkou sv. Michala, neďaleko Dolnej brány. Je orientovaná južným smerom.

Popis:
Bronzová trojrozmerná plastika je podobou heraldického erbu mesta Košice. Znázorňuje anjela so štítom, prilbou, klenotom a prikrývadlami. Túto podobu v erbovej listine z 8. decembra 1502 udelil Košiciam kráľ Vladislav II. Bronzová plastika je vysoká 310 cm a je umiestnená na mramorovom podstavci z libereckej žuly vysokom 160 cm. Hmotnosť podstavca je 5 ton, hmotnosť samotnej plastiky 1,5 tony. Na podstavci budú zároveň umiestnené aj reliéfy troch vývojových fáz erbu z rokov 1369, 1423 a 1453.

Autor - akademický sochár Arpád Račko:

Akademický sochár Arpád Račko sa narodil 17. júla 1930 v maďarskom Szolnoku. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, v ateliéri profesora Jana Laudu. Jeho tvorbu výrazne ovplyvnilo sochárske dielo Josefa Václava Myslbeka a Jana Štursu. Začínal ako kresliar, neskôr sa preorientoval na sochy. Počas štúdií v Prahe ho nadchli tamojšie barokové plastiky Vzorom je mu predovšetkým realizmus, tvorba Leonarda da Vinciho, Michelangela, Rodena, Bourdella. Z materiálov je mu najbližší kov, ale aj kameň a drevo.

Pamätník venovaný T. G. Masarykovi a M.R. Štefánikovi

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 18:47

- v parku na križovatke Masarykovej a Štefánikovej ulice

Spoločný pamätník významným osobnostiam novodobých českých a slovenských dejín Tomášovi Garriqueovi Masarykovi a Milanovi Rastislavovi Štefánikovi odhalili 27. 10. 2004 v Košiciach v predvečer pamätného Dňa vzniku samostatného česko-slovenského štátu.

Pamätník sa nachádza v malom parku na križovatke Masarykovej a Štefánikovej ulice.

Iniciátorom myšlienky bola od roku 1999 košická regionálna organizácia Českého spolku na Slovensku, ktorá získala na jej realizáciu Česko-slovenský ústav zahraničný. Podľa jeho predsedu Jaromíra Šlápotu malo ísť pôvodne len o sochu Masaryka. Spoločne so spolkom i Magistrátom mesta Košice však dospeli k názoru, že lepšie bude symbolizovať spoločný štát a dejiny Čechov a Slovákov spoločný pamätník oboch štátnikov.

Autorom pamätníka, ktorý predstavujú busty oboch štátnikov na vyvýšených podstavcoch, je pražský akademický sochár Josef Vajce.

Celý projekt bol financovaný zo zbierok v ČR a vyžiadal si náklady približne 1,1 milióna korún.

Sándor Márai

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 18:45

11. apríl 1900, Košice - 21. február 1989, San Diego, USA

Sándor Márai , pôvodným priezviskom Grosschmied, patrí k najvýznamnejším maďarským, ale i európskym spisovateľom 20. storočia. Jeho dielo - približne šesťdesiat zväzkov - predstavuje próza: romány, novely, poviedky, eseje, komentáre, poézia i divadelné hry. Máraiho knihy sa prekladajú do mnohých svetových jazykov. Napriek týmto skutočnostiam je jeho dielo v rodných Košiciach pomerne neznáme.

Dôvodom je nielen to, že písal po maďarsky, ale skutočnosť, že po dobrovoľnej emigrácii na západ v roku 1948 (Švajčiarsko, Taliansko, neskôr USA) sa v Maďarsku popri budovaní komunizmu, dostali jeho knihy na „index“. Temer štyridsať rokov sa jeho tvorba rozširovala a prekladala len za železnou oponou. V ostatných rokoch vyšlo niekoľko Máraiho titulov aj v slovenskom preklade.

Jeho rodina mala saských predkov, ktorí sa usadili v Košiciach niekedy v 17. storočí. Otec, Géza Grosschmied, bol právnikom, predsedom advokátskej komory, neskôr poslancom pražského parlamentu, ako aj predsedom košickej pobočky turistického spolku Karpatenverein. V období, kým boli deti malé, žila rodina v priestrannom byte dnes už nejestvujúceho domu na Hlavnej ulici, oproti hotelu Schálkház. Neskôr si rodina kúpila vlastný dom na Mäsiarskej ulici.

Socha košického rodáka, významného spisovateľa Sándora Máraia

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 18:42

- v parčíku na priesečníku Mäsiarskej, Baštovej a Zbrojničnej ulice

Na slávnostnom odhalení sa zúčastnili predsedníčka Parlamentu Maďarskej republiky Katalin Szili, podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky, primátor mesta Košice Zdenko Trebuľa a ďalší členovia diplomatického zboru, predstavitelia verejnej správy, kultúrneho a spoločenského života.

Myšlienku postavenia sochy významného košického rodáka inicioval bývalý generálny konzul Maďarskej republiky v Košiciach György Varga. Realizovať ju začalo záujmové združenie právnických osôb Maďarský spoločenský dom Košice, ktorý sídli na Mäsiarskej 59. Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, povolilo záujmovému združeniu Maďarský spoločenský dom konanie verejnej zbierky na vyhotovenie pomníka so sochou košického rodáka, spisovateľa Sándora Máraiho od 1. júna 2003 do konca tohto roka. Finančné prostriedky sa zhromažďovali prevodmi z účtov, poštovými poukážkami a priamym výberom do pokladničiek, ktoré boli umiestnené vo Fórum inštitúte v Šamoríne, Maďarskom spoločenskom dome Košice, Divadle Thália Košice, Nadácii S. Máraiho Dunajská Streda, Csemadok-u OT Bratislava, Csemadok-u TV Rimavská Sobota a na Magistráte mesta Komárno. Výnos z verejnej zbierky dosiahol 330 tisíc korún, ďalších spolu 650 tisíc korún tvorili príspevky od Úradu vlády Slovenskej republiky (600 tis. Sk), Ministerstva kultúry Maďarskej republiky (1 mil. 400 tis. forintov), maďarskej Nadácie na ochranu kultúrnych pamiatok (2 mil. 500 tis. forintov), Nadácie Simonyi z Rimavskej Soboty (25 tis. Sk) a Nadácie Nyilása Misiho z Miškolca (100 tis. forintov).

Schody v Dóme sv. Alžbety

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 18:38

Človek je už raz taký, že sa túži dostať vyššie a vyššie. Na tento svoj účel si vymyslel aj pomôcku - schody. I v Košiciach je milión takýchto samozrejmostí. Najvzácnejšie schody sa však nachádzajú v katedrálnom chráme - Dóme sv. Alžbety. Ak doň vojdete, zazriete ich napravo čiže pri južnom vchode a dostať sa nimi možno hore na balkón honosne zvaný aj kráľovské oratórium.

Že tieto schody sa točia, to vidno na prvý pohľad, že sú gotické, je jasné tiež. Avšak kombinácia gotických a zároveň točitých schodov je veľmi vzácna a v Európe sa vyskytuje len na piatich miestach a v štyroch štátoch. Dvoje takýchto schodov nájdeme v Rumunsku, jedny v Svätovítskej katedrále v Prahe, ďalšie v rakúskom Gráci a posledné v Košiciach.

Tie košické sú spomedzi nich najstaršie v celej Európe, čo znamená, že sú z roku okolo 1400. A keďže sú pre istotu aj zdvojené, ide (pozor!) o prvé gotické schody, ktoré sú ponímané ako stereo. Vedľa seba sa vinie pravotočivé i ľavotočivé schodisko pričom v mieste ich prieniku - na každom poschodí - majú spoločné schodíky - stupienky. Schody sú tak vraj vymyslené kvôli tým, čo sa majú radi, aby mohli ísť každý svojím schodiskom, ale na každom stretnutí schodov ,čiže poschodí, sa mohli stretnúť. A to sa im v košickom dóme môže stať 4-krát. Toto som ja nevymyslel, ale vravia si to ľudia, a preto sa ľudovo volajú aj "schody lásky". Schody tak symbolizujú život, kde ľúbiaci sa občas na chvíľku rozídu, aby sa už zas onedlho zišli, avšak ich základný smer a cieľ je stále rovnaký - dostať sa niekam hore.

Pamätníky osloboditeľom

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 18:31

Ktosi múdry povedal, že veci nadobúdajú hodnotu spomienkami. Ja pripájam, že niektoré veci ani inú funkciu okrem tej spomienkovej nemajú. Sú to napríklad pamätníky a pamätné tabule. V Košiciach ich nájdeme okolo 120, z toho pamätníkov je vyše 30. K najrozľahlejším patria dva na námestí Osloboditeľov. Na jednom z nich, ak pozeráme od konca Hlavnej ulice napravo, sa píše: "Vzdaj úctu každý, kto ideš okolo tým, ktorí umreli, aby si ty žil". Tých padlých symbolizuje reliéf československého vojaka a partizána. To potvrdzuje aj ďalší text, ktorý vraví, že ide o "neznámeho bojovníka za slobodu ľudu 1938 - 1945". Takto to tam napísal a sochy vyhotovil Vojtech Loffler v roku 1948, aby v auguste tento pamätník odhalili pri príležitosti 4-tého výročia Slovenského národného povstania.

Vtedy už dva roky stáli oproti na tom istom námestí aj pomníky červenoarmejcom. Skutočných vojakov Sovietskej armády pod hrobkami bolo vtedy pochovaných údajne 30, pričom 14 z nich majú mená a hodnosti zvečnené na náhrobných kameňoch. Námestie však predsa len nie je cintorín, a tak ich telá boli neskôr exhumované a prenesené na verejný cintorín, kde je pochovaných dokopy až vyše 3000 vojakov, ktorí padli pri oslobodení nielen Košíc, ale aj Východného Slovenska. Tam majú sovietski vojaci svoj ďalší pamätník a okrem nich aj talianski.

Na Námestí osloboditeľov pamätník upúta svojou azbukou, lebo Košice oslobodili 19. januára 1945 príslušníci 4. Ukrajinského frontu pod vedením generála Petrova. Medzi jeho podriadenými bol aj "političeskij rukovoditeľ" kratšie "politruk" a po našom politický vedúci Leonid Iľjič Brežnev, ktorý to však potom dotiahol na úplne najvyššieho sovietskeho predstaviteľa. Budúci predseda prezídia Najvyššieho Sovietu a Gen. Tajomník ÚV KSSZ si naťahoval svoje údy počas pobytu v Košiciach v dome na Štefánikovej ulici oproti & Jakabovmu palácu.

Kalvínsky kostol

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 18:29

V rámci histórie platí aj zákon negácie. Všetko sa časom zmení vo svoj opak. Napríklad v našich krajinách potom, čo cirkev zhromažďovala majetok a dávalo to aj najavo bohatosťou výzdoby kostolov, prišli protestanti s opačnými myšlienkami. Tí nechceli do svojich kostolov takmer žiadne ozdoby a Kalvíni chceli byť až tak iní, že si zrušili aj oltáre.

Aj v Košiciach sa o tom možno presvedčiť veľmi rukolapne. Kalvínsky kostol je tu od roku 1811, pričom už o rok skôr ho dali vysvätiť, ho lebo stavali od roku 1805. Ešte predtým na tomto mieste bol trojposchodový vojenský sklad vbudovaný do mestských hradieb na Hrnčiarskej ulici, ktorá má teraz aj prezývku & ulička starých remesiel.

Kostol je naozaj vo vnútri zariadený veľmi jednoducho. Výnimkou sú hádam vzácne bohoslužobné nádoby, ktoré si košickí Kalvíni preniesli z ich predchádzajúceho dnes už neexistujúceho dreveného kostola, ktorý stál na Moldavskej ceste. Takisto za povšimnutie stojí vo vnútri krásna dobová kazateľnica a vynikajúci organ pochádzajúci roku 1813.

A čože by to bolo za budovu, hoc aj cirkevná a dokonca protestantská, keby nekráčala s dobou. V prípade budovy to znamená byť prestavaný vždy podľa posledného architektonického štýlu. Nové priečelie a 27 metrovú vežu dostal kostol po vyše 40 rokoch. Rada mesta vtedy darovala aj pozláteného kohúta až z roku 1689, ktorý sa na mesto díval z veže Dómu, kým tento patril protestantom. Tento vzácny kohút prečkal aj ďalšiu prestavbu v roku 1895, keď vežu zvýšili na 40 metrovú. Odvtedy kostol vyzerá tak ako dnes. A keďže dobrých ľudí sa všade veľa zmestí, sem sa ich vojde 800. Milan Kolcún, turistický sprievodca mestom Košice

Cisárska polepšovňa

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 18:26

Teraz sa budeme túlať "v chládku", nie však v tom väzenskom, ale len parkovom. Jeden z najstarších, najudržiavanejších a flórou i faunou najvzácnejší je na konci Komenského ulice neďaleko štadióna Lokomotívy. Park je vlastne areálom košickej Univerzity veterinárneho lekárstva a keď je už taký vzácny, tak ho aj oplotili. Teraz už ale jeho plot nemá až také opodstatnenie ako pred vyše storočím, keď tu postavili budovy Cisárskej polepšovne. O jej založení sa rozhodlo už v roku 1896, ale odovzdaná do užívania bola až v 20. storočí /1902/.

Spočiatku sa zamýšľalo, že tu bude 120 chovancov, ale potreba ukázala, že polepšovať naraz treba až 720 darebákov. A títo sa ešte počas 1. svetovej vojny museli tiesniť v areáli spolu s vojenskou nemocnicou. Po vojne, rozpade Rakúsko-Uhorska a vytvorení Československa, názov "polepšovňa" vylepšili na Komenského ústav pre výchovu opustenej mládeže celoštátnou rozumej celočeskoslovenskou pôsobnosťou. I tak sa tu naďalej polepšovalo, a to aspoň na jednom oddelení - justičnom. V druhom oddelení "sociálnej pečlivosti" boli deti opustené, zanedbané alebo mravne skazené, ktoré ale ešte nič nevyviedli. Aby sa pre nich z ústavu nestala škola zločinu, obe oddelenia boli prísne oddelené.

Na druhej strane národnosti a náboženstvá tu boli pestro pomiešané (ako sa na Košice patrí). O 8 - 18 ročných mládežníkov sa staralo126 pracovníkov. A okrem nich im tu slúžilo aj neživé vybavenie: kaplnka, nemocnica, knižnica a škola. A ešte aj pozemky, ktoré obrábali chovanci, lebo ich predstavení verili, záhradníctvo zušľachťuje. Niektoré výpestky od mládežníkov boli zasa také ušľachtilé, že získali ocenenia na výstavách u nás, a ich ručné práce dokonca aj v zahraničí.

Arcibiskupský palác / Hlavná ulica

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 18:22

Štátna správa, aby bola aspoň ako tak zaujímavá, každú chvíľu vymýšľa nejakú reformu. Napríklad či je dobré podeliť si náš štát na kraje, župy, okresy či (prepytujem) stolice. Cirkev takéto problémy nemá. Svoje správne územia stále volá diecézy či biskupstvá.

Územie Košíc patrilo do jágerskej (podľa sídla Jáger = Eger) diecézy. Tá vznikla zrejme v roku 1001 a bola väčšia než celé terajšie Slovensko. Po viac ako ôsmich storočiach /1804/ sa prišlo na to, že je to už na dlhé lakte spravovať také rozsiahle územie so stále narastajúcim počtom veriacich. Preto vznikla nová košická diecéza, ktorej patrónom sa stal sv. Andrej a jej prvým biskupom tiež Andrej, ale Szabó. Už počas jeho obdobia sa rozhodlo o mieste jeho rezidencie tak, že to mal napokon rovnako blízko aj do katedrálneho Dómu aj na faru. Nuž, vybrali sa, odkúpili a prebudovali na jeden štyri domy na Hlavnej ulici v Košiciach. Tak vznikol biskupský palác, ktorý susedí s už spomenutou farou a na druhej strane s bankou, kedysi jednou z najstarších sporiteľní v Košiciach.

Rezidencia postavená v roku 1809, vyhorela v r. 1841, keď ju zachytil plameň z Vitézovho domu a len vďaka streche na vtedy moderne pokrytej bridlicou, nevyhorel aj & Dóm sv. Alžbety. Následná rekonštrukcia biskupského paláca bola taká reprezentačná, že ani sám rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. tu nie raz (ale dvakrát (1851,1857)), nepohrdol bývať. A to vtedy ešte nebola k dispozícii krásna biskupská knižnica, vzácna galéria biskupov košickej diecézy či vynovená kaplnka v ľavom krídle hlavnej budovy. Aj toto všetko bolo výsledkom starostlivosti každého z 13-tich biskupov za vyše 200 rokov trvania košického biskupstva, pričom zatiaľ najdlhšie (30 rokov) ho zveľaďoval monsignor dr. Jozef Čársky. Po jeho smrti (1962) ostal košický biskupský úrad až do skončenia socializmu neobsadený, i keď tu stále sídlil cirkevný súd a bývali tu kapláni a rehoľné sestry.

Neznáme dejiny Hornádu

Pridal/a Marek Bednář dňa Pi, 15. 04. 2022 - 18:01

FRANCÚZOV VÝKRES

Reduty na mestskej lúke

Ubehol už dlhší čas odvtedy, čo sme na stránkach tejto rubriky opísali niektoré verejnosti doteraz neznáme či menej známe plány deponované vo Východoslovenskom múzeu. Dnes sa k tejto téme vraciame, aby sme sa venovali trom plánom, z ktorých zmyslom každého bolo síce niečo celkom iné, vedľajším, a dnes možno cennejším výsledkom však bolo pomerne podrobné zobrazenie riečnej nivy Hornádu v okolí Košíc. Ak by sa niekomu zdalo, že je to z hľadiska dejín mesta nie práve najpríťažlivejšia téma, dovoľujem si podotknúť, že Hornád zásadne ovplyvňoval tunajšie osídlenie už tisíce rokov pred založením mesta, v čase jeho založenia, a nakoniec i v pomerne nedávnom novoveku. Kto neverí, nech sa pustí do čítania nového seriálu.

MAJOR ROCHELLE

Značky