1749 - 1805

Fridrich Jakub Fuker sa narodil v roku 1749 sa rodine košického lekárnika nemeckej národnosti Eliasa Fukera. Svoje štúdiá začal v Košiciach, pokračoval na kolégiu v Sárospataku, (1) medicínu začal študovať vo Viedni, ale pred skončením štúdia Viedeň opustil a prešiel do novozaloženej lekárskej fakulty v Trnave. V roku 1773 promoval ako prvý absolvent pôvodom z Uhorska, nedostal doktorát, ale len licenciát, pretože bol evanjelik.

Jeho dizertačná práca nazvaná Generalia medicinae pojednávala o všeobecnej medicíne. V nej mal aj niektoré výhrady voči štúdiu vo Viedni a za túto kritiku údajne zavreli jeho otcovi za trest na niekoľko dní lekáreň. (2) Po skončení školy sa vrátil do Košíc, kde pôsobil ako súkromný lekár. V roku 1784 odmietol post senátora za evanjelikov Košiciach, lebo by sa musel vzdať lekárskej praxe. (3) Na jeho miesto tak zvolili iného známeho košického lekára a tiež absolventa trnavskej lekárskej fakulty Jozefa Kis-Vitzaya. (4) Už v roku 1777 v diele De salubritate et morbis Hungariae pripomína, že pre nečinnosť uhorského ľudu ležia zabudnuté dary rastlinnej a minerálnej ríše, a tak neskôr žiada o súhlas na uskutočňovanie výskumu „produktov“ prírody, zvlášť rastlín a minerálov. V roku 1786 dostáva kladnú odpoveď na svoju žiadosť, (5) ale nemáme správy o výsledku jeho výskumu. Okrem medicíny sa venuje aj tradičnej rodinnej činnosti, pestovaniu tokajského vína a obchodu s ním, od roku 1797 (6) pôsobí v obci Tallya v tokajskej oblasti. Ako významný človek tej doby a evanjelik sa dostáva do styku s rodinou Kossuthovcov zo susednej obce Monok a v roku 1802 sa stáva krstným otcom ich syna Lajosa Kossutha. V roku 1805 umiera nešťastnou náhodou, na ceste za pacientom zamrzol. (8)

Jeho literárne dielo možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvú tvoria medicínske diela, kam patria okrem spomínanej dizertácie a ešte diela De salubritate et morbis Hungariae (1777) a Krankengeschichten und Kurarten, ktoré vydal po nemecky v Košiciach v roku 1800. V práci sa opisujú rôzne prípady chorôb, je označená ako prvý zošit, ale ďalšie pokračovania už nevyšli. V druhej skupine sú diela s rôznou tematikou, ekonómia, topografia, vzdelávanie, náboženstvo, ktoré napísal ako typický osvietenecký učenec. Do tej skupiny možno zaradiť opis mesta Košíc z Almanachu von Ungarn auf das Jahr 1778, ktorý nie je podpísaný, ale Béla Molnár ho pripisuje Fukerovi. (9) Je možné tak predpokladať ani nie tak kvôli obsahu, ktorý je málo medicínsky orientovaný, ale skôr preto, lebo k opisu je pripojená medirytina Košíc, ktorú urobil, ako sa to píše v úvode, „šikovný matematik Fucker“ (10) (starý otec?). Najväčšie dielo je Versuch einer Beschreibung des Tokayer Gebürges, nemecky písaný opis tokajskej oblasti a spôsobu pestovania tokajského vína, ktorý vyšiel v roku 1790 vo Viedni a neskôr ešte dvakrát, v roku 1801 a 1833. Menšie latinsky písané dielo Principia adornando systemati rationis rei litterariae, ktoré vyšlo v Pešti v roku 1791, sa venuje problémom vzdelávania. Zrejme ako odozva štúdia v Sárospataku, kde pôsobil istý čas J. A. Komenský, sa v práci objavuje požiadavka, aby sa mládež učila v školách v materinskom jazyku. Ku koncu života prispieval článkami do nemecky písanej uhorskej tlače, v Patriotisches Wochenblatt z roku 1804 uverejňuje články o chovaní oviec, pestovaní podzemnice olejnej, správu o vinobraní v tokajskej oblasti. (11) V časopise Ungarische Miscellen z roku 1806, t. j.už po Fukerovej smrti, vychádza jeho list z pobytu v Bardejovských Kúpeľoch v auguste 1803. Na konci listu sľubuje Fuker pokračovanie, ktoré však už nevyšlo a uverejňuje radostnú báseň napísanú pri bardejovskom kyslom prameni. (12)

De salubritate et morbis Hungariae vydal bratislavský vydavateľ Antonius Loewe v roku 1777. Ako miesto vydania sa uvádza Lipsko, čo znamená, že sa kniha predávala v tomto roku na lipskom knižnom veľtrhu. (13) Hlavnou myšlienkou diela je, aj keď to expressis verbis tak nikde nie je, odmietnutie všeobecne rozšíreného názoru o nezdravom prostredí v Uhorsku. Ako sám píše Fuker, uhorský vzduch mal takú zlú povesť, že keď mali cudzí vojaci odísť do Uhorska, príbuzní sa s nimi lúčili, ako keby šli na smrť. Uhorsko malo povesť „cintorína národov“. (14) Zakiaľ čo uhorský vzduch je škodlivý pre cudzincov, domáci sú naň zvyknutí a neškodí im. Fuker cituje prirovnanie so žabami a rybami v horúcich budínskych prameňoch. Tie sú veľmi horúce, ale žijú v nich žaby a ryby, keď však sa do nich ponoria iné žaby a ryby, neprežijú to. Podľa Fukera je uhorský vzduch obviňovaný nespravodlivo, pretože neexistuje vzduch jednej oblasti a rozdiely sú závislé od mnohých náhodných javov. Povesť o nezdravosti Uhorska vznikla vo vojenských táboroch, ale to nie je uhorská zvláštnosť. Vzduch v Uhorsku je ten istý, ako v iných krajinách, chorobu zapríčiňujú zmeny jeho kvality a tieto spôsobujú rovnaké choroby vo všetkých krajinách. Keď choroby vznikajú zo zmeny, či už z lepšieho na horšie alebo aj z horšieho na lepšie, Fuker sa sebavedomo pýta, čo azda cudzinci prišlí do Uhorska nechorejú pre zmenu z horšieho na lepšie. Fuker chváli na jednej strane Uhorsko a v svojej chvále ide niekedy až príliš ďaleko, na druhej strane pripúšťa aj niektoré nedostatky v zdravotnej starostlivosti. Fuker odmieta taktiež pomenovanie morbus hungaricus, t. j. uhorská choroba, pretože ide podľa neho o akútne ochorenie frenitídu a príčinou nie je vzduch, ale nedostatky v životospráve a duševné afekty.

Hoci Fukerov spis o zdravotných pomeroch a chorobách nepredstavuje revolučné dielo, malo svoj význam a a vplyv. Onedlho po publikovaní sa stalo zdrojom pre významného uhorského lekára, bratislavského mestského lekára, Zachariasa Gottlieba Husztyho. V svojom diele Versuch über den Menschen in Ungern, nach seiner physischen Beschaffenheit, ktoré vychádzalo na pokračovanie v časopise Ungrisches Magazin, (15) cituje často Fukera. Fukerovo vyjadrenie o inej „uhorskej chorobe“, čemeri, cituje aj známe Haeserovo dielo o dejinách epidemických chorôb. (16) Veľkú rolu hrá Fukerovo dielo aj v práci T. Györiho Morbus Hungaricus, často je citované a citát zo str. 53 - 54, v ktorom žiada opraviť pomenovanie uhorská choroba, tvorí záver celej knihy. Podľa Györiho najväčšou zásluhou Fukera je, že sa po jeho diele už v serióznej medicínskej literatúre meno morbus hungaricus viac neobjavilo. (17)

Veľmi peknú charakteristiku ideálneho lekára podáva Fuker na str. 72: Ideo rara adeo felicitas est, ubi ingenio et iudicio a natura magnis, ubi scientiae, quanta ab omni aevo et in toto ambitu est, sanae nempe theoriae, in uno medico se iunxerint et laboris indefessa patientia et veritatis ingenuus amor, t. j.: Preto je tak zriedkavé ono šťastie, keď sa spoja v jednom lekárovi od prírody veľký talent, bystrý úsudok, znalosti všetkých vekov a v celom rozsahu, rozumná teória, neúnavná trpezlivosť a vrodená láska k pravde. Je isté, že Fukerovi sa dostalo dosť z týchto vlastností a preto si zasluhuje našu pozornosť aj na začiatku 21. storočia.

Poznámky 1. V svojom spise Versuch einer Beschreibung des Tokayer Gebürges (Wien 1790, str. 35) sám spomína, že v tam strávil dva roky, pozri aj Balassa, I.: Fuker Frigyes Jakab (1749-1805). Honismeret 1982, č. 1, str. 42. Podľa informácií zo Šárošpataku do konca 18. st. na kolégiu zaznamenávali len mená študentov vyššieho štúdia (tzv. togati) a Fukerovo meno sa medzi nimi nevyskytuje. Fuker zrejme študoval na gymnáziu, ale matrika z tohto obdobia neexistuje.

2. Aspoň tak sa to tvrdí v publikácii Freimütige Briefe an Herrn Grafen von B über den gegenwärtigen Zustand der Gelehrsamkeit der Universität und Schulen in Wien. Frankfurt und Leipzig 1975 na str. 181, ale v Archíve mesta Košíc nie je doklad na to. (Zistil to už N. Duka-Zólyomi: Fridrich Jakub Fuker. In: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. ed. J. Tibenský, Bratislava 1986, str. 337-341, poznámky - str. 409)

3. Archív mesta Košice, Rada mesta Košice, č. 6, 1785

4. Molnár, B.: Kassa orvosi története, Košice 1944, str. 51

5. Archív mesta Košice, Rada mesta Košice, č. 451, 1786

6. V zozname obyvateľov Košíc sa Fuker nachádza ešte v roku 1796, zoznam za rok 1797 sa v mestskom archíve nenachádza, v zozname z roku 1798 už nie je uvedený ako vlastník domu. Archív mesta Košice, Conscriptio animarum etc. 1796, 1798

7. Balassa, I.: Fuker, str.42-43

8. Duka-Zólyomi, N.: F. J. Fuker, str. 409

9. Molnár: Kassa orvosi története, str. 50

10. Almanach von Ungarn auf das Jahr 1778, str. V. Ide o Andreasa Fukera, ktorý, ako sa to píše aj v úvodnej poznámke, je tiež autorom dvoch máp, Šarišskej župy a tokajskej oblasti (Tieto sa nachádzajú v budapeštianskej Széchenyiho knižnici). Okrem toho je Fridrich J. Fuker uvedený aj v zozname známych uhorských učencov, ktorý sa nachádza v tomto almanachu.

11. Patriotisches Wochenblatt für Ungarn 1804, I. Band, Nr. 12, str. 227-346, 361-363, II. Band, Nr. 23, str. 225-231, III. Band, Nr. 29, str. 65-75

12. Ungarische Miscellen II. Band, 1806, Heft 4, str. 51-59

13. Duka-Zólyomi, F. J. Fuker, ibid.

14. Johann Baty, Descriptio quorundam morborum Hungaris endemiorum, 1775, kde sa v úvode píše: Hungaria est coemeterium omnium nationum, imprimis Germanorum“ (Uhorsko je cintorínom všetkých národov, zvlášť Nemcov).

15. 1. Band 1781, str. 1-14, 186-206, 283-317, 2. Band 1782, str. 423-460

16. Haeser, H.: Geschichte der Medizin und der epidemischen Krankheiten. 3. vyd., 3. zv. Jena 1875-1882, str. 343

17. Györi, T.: Morbus Hungaricus. Budapest 1901, str. 144

Upravený úvod knihy F. J. Fuker: O zdraví a chorobách Uhorska De salubritate et morbis Hungariae. Preložil, úvod, poznámky a zoznam vlastných mien F. Šimon, Univerzita P. J. Šafárika Košice 2003

Kontakt na autora: František Šimon
Katedra jazykov UPJŠ
Moyzesova 50
04 0 01 Košice
Tel. 055 6224312
[email protected]