- narodený: 11. 6. 1784 v Košiciach
- zomrel: 4. 8. 1845 v Nagybánya

G. M. Svajczer sa narodil 11. júna 1784 v Košiciach. Jeho otec a starý otec boli v službách mesta a súčasne podnikali v baníctve, a tak už v rodinnom prostredí chlapec získaval nielen základné vedomosti z tohto odvetvia, ale aj rozumový a citový vzťah k nemu.

Po skončení gymnázia ho začiatkom novembra 1802 prijali za praktikanta pri vrchnom inšpektorskom úrade v Smolníku. Táto prax bola nevyhnutná pre prijatie za poslucháča na Banícku akadémiu v Banskej Štiavnici. Po ročnej praxi tam začal v školskom roku 1803/1804 aj reálne pôsobiť a štúdium absolvoval s vynikajúcimi výsledkami. Z tohto dôvodu mu Dvorská komora vo Viedni umožnila študijnú cestu po banských revíroch monarchie a neskôr (v roku 1807) mu ponúkla miesto v Smolníku, kde vykonal pred štúdiami prax.

K takmer zabudnutým zlatoidanským ložiskám sa Svajczer dostal podľa všetkého prostredníctvom dokumentov svojich predkov, ktorí tam podnikali. Ich štúdiom dospel k záveru, že tamojšie bane ešte nemôžu byť vyčerpané. Obhliadka starých dobývok ho o tom uistila ešte väčšmi. Keď na Vrchnom inšpektorskom úrade v Smolníku so svojou myšlienkou znovuzrodenia baníctva v Zlatej Idke nepochodil, obrátil sa na Dvorskú komoru do Viedne, kde bol úspešnejší.

Začiatky na novom pôsobisku boli nesmierne ťažké. Nedostatok skúsených baníkov, nepriazeň smolníckeho banského úradu a osudu, keď ostal zavalený dva dni v starej štôlni, tým všetkým bol deň po dni skúšaný. Aj napriek tomu vo svojom úsilí zotrval, čo prinieslo čoskoro svoje ovocie.

Keď po deviatich rokoch odchádzal zo Zlatej Idky v ústrety ďalším životným osudom, baníctvo tam vstávalo z kolien. Zásoby rúd, ktoré overil a odovzdal do ťažby, priniesli eráru vysoké zisky. Aj preto sa Svajczer považuje za osobnosť, na ktorú môže byť celá geologická a banícka verejnosť hrdá.

Tento profil pochádza z knihy Zlatá Idka - o pozoruhodnej baníckej minulosti jednej malej obce a je uverejnený so súhlasom jej autora Petra Semráda.