Mesto sa v priebehu dejín stalo centrom významných orgánov s kompetenciami pre blízke, resp. vzdialené okolie (stolica, župa, provincia). K najvýznamnejším patrili (spracované podľa [16]):
Kráľovský dom (domus regia)
Slúžil ako sídlo kráľovských úradov provincie. Kráľovský areál zaberal v prvopočiatkoch celý areál budov v juhovýchodnej časti mesta (dnes kostol jezuitov, levočský dom a južnejšie). Mesto postupne odkupovalo časti tohto areálu, kým poslednú časť daroval Ferdinand III. r. 1654 jezuitom za účelom zriadenia univerzity.
Kráľovská komora (Camera Regia Cassoviemsis)
Bola najvyšším ekonomickým orgánom kraja, spravovala peňažné príjmy zo žúp provincie a dbala na prevádzku kráľovských podnikov. Prvé údaje sa zachovali z 90. rokov XIII. storočia. V XVI. storočí bolo fungovanie kráľovskej komory v Košiciach prerušené (spôsobené obsadením vojskami Jána Zápoľsko) a obnovené roku 1567 v "meste svojich počiatkov" (nazývala sa aj Spišskou komorou). Uhorsko bolo v tej dobe spravované ešte kráľovskými komorami v Bratislave (od Dunaja po Liptov), v Budíne (Zadunajsko), v Záhrabe (Chorvátsko a Slavónia). Kráľovská komora v Košiciach mala svoje zložky - banské komory v banských mestách, soľné komory, správu colníc.
Košický tridsiatok (Tricesima Cassoviensis)
Tento bol v kompetencii kráľa. Spomína sa roku 1311 a vyberal sa z tovarov dovážaných a vyvážaných z a do zahraničia. Pobočky mal v Levoči, Bardejove, Kežmarku a ďalších mestách.
Hlavný sklad tovarov (Generalis locus depositions)
Na rozdiel od Košického tridsiatku bol v kompetencii mesta. Výsada sa predpokladá už v súvislosti s opevnením mesta (roku 1347 sa spomína ako dávne právo). Privilégium z roku 1361 robí košický sklad záväzný v severnom smere pre každého vývozcu a dovozcu.
Najvyšší kapitán - miestokráľ (generalis capitaneus, locumtenens regis)
Bol hlavou košickej provincie - najvyšším veliteľom vojska v kraji a pohraničných pevnostiach, najvyššou autoritou v ekonomike a súdnictve kraja. Od XVI. storočia zaujímal význačné postavenie a hodnosť kapitanátu patrila k najvyšším hodnostiam v habsburskej monarchii ktorú zastávali také význačné osobnosti ako Maximilán (brat cisára Rudolfa II. - 1595, palatín Fr. Wesselínyi - 1663). Kapitanátu podliehali všetky kráľovské úrady v provincii. Uvádzanie do funkcie sa diaľo oficiálnym ceremoniálom za účasti stolice, magnátov ale aj mesta Košice a ostatných miest. Sídlo kapitanátu bolo v kráľovskom dome, po jeho darovaní jezuitom v budove terajšieho Technického múzea.
