25. 12. 1569 - 31. 10. 1621
Ján Bocatius patrí medzi najvýraznejšie osobnosti starých Košíc.
Už jeho otec bol richtárom, konkrétne v nemeckom meste Vetzschau. Pôvodom bol Lužický Srb a vierou evanjelikom augsburského vyznania. Po štúdiu v Drážďanoch pokračoval na Wittenbegrskej univerzite, ktorú ukončil ako najlepší žiak ročníka s titulom magister.
Aktívne literárne tvoril a ako poétovi sa mu dostalo ocenenia "Poeta laureatus caesareus" od cisára Rudolfa II. Zároveň bol povýšený do šľachtického stavu.
Svoju kariéru začal ako učiteľ na evanjelických školách, ktoré sa nachádzali na území terajšieho Slovenska - konkrétne v Banskej Štiavnici a v Prešove. V roku 1599 sa stal rektorom košických škôl, kde jeho pôsobenie malo viac než len prísne ohraničený pracovný charakter. Známy je napríklad zápis polyhistora Mateja Bela, ktorý písal o Bocatiovom výlete so študentmi do Vysokých Tatier. Zo školskej katedry prešiel do vyššej spoločenskej funkcie a stal sa notárom. Jeho všeobecná obľúbenosť i kariéra vrcholila v rokoch 1603 a 1604, keď bol zvolený za košického richtára.
Samozrejme, ako každý úspešný človek, aj Ján Bocatius mal nepriateľov. Tým hlavným sa javí belgiojosovský gróf Ján Jakub Barbiano, ktorý bol známy svojimi bojmi s Turkami. Po dohode s jagerským biskupom Suhaiom sa rozhodol, že svoje vojsko na ďalšie boje zhromaždí v Košiciach. Po príchode do mesta nechal namieriť svoje delá na Dóm sv. Alžbety a vyžiadal si, aby za ním prišiel Bocatius spolu so senátormi. Barbianovi vojaci zatiaľ plienili mesto, vyrabovali dom tribúna ľudu Reinera a znásilňovali ženy a dievčatá. Bocatius nemal na výber, pretože akýkoľvek odpor by znamenal zničenie Košíc. Po hádke vydal Barbianovi kľúče od katedrály. Takto bol Dóm svätej Alžbety odobraný protestantom a prinavrátený katolíckej cirkvi. Barbiano neostal iba pri obsadení Košíc, ale podrobil si aj 28 obcí, ktoré fungovali ako hlavní zásobovači mesta.
Bocatius sa rozhodol konať a vybral sa za cisárom Rudolfom II., ktorý ho však odmietol prijať. V tom istom roku - 1604 - Ján Bocatius ešte vyjednával s vrchnosťou Prešova, Levoče, Sabinova a Bardejova, aby sa pripravili na spoločný odpor. Medzitým bol však Barbiano z Košíc odvolaný, aby sa zúčastnil bojov vedených proti Bočkajovcom, ktoré sa odohrávali pri Ostrihome. Bol však neúspešný, trpel núdzou a požiadal Košice o finančnú a potravinovú pomoc. Košice poskytnúť pomoc odmietli a rovnako písomne oznámili, že sú pripravené odmietnuť aj vstup Barbiana a jeho vojska do mesta. Tento sa stiahol do Prešova. Práve vtedy sa však na Košice rútili aj Bočkajove vojská a richtárovi teda neostalo nič iné, len nájsť s nimi zmier, aby mesto úplne nezničili. Nakoniec bol aj z toho dôvodu však Ján Bocatius dolapený prívržencami Rudolfa II.
V rokoch 1606 až 1611 bol uväznený v Bielej veži na Hradčanoch. Košice viackrát márne žiadali o jeho prepustenie. Až intervencia kniežaťa Mateja bola úspešná a Bocatius sa dostal na slobodu. Existuje aj historka, že z Pražského hradu utiekol, a to za pomoci manželky, ktorá sa tam nechala najať ako slúžka. Je to však je historka mimo reality.
Po prinavrátení slobody mu Košice opäť ponúkli richtárske kreslo, on však ponuku neprijal. Vrátil sa k pedagogickej činnosti. V roku 1618 sa stal tajným radcom Gabriela Bethlena, historikom a knihovníkom. Presťahoval sa do Gyulafeherváru, čo je dnešná rumunská Alba Iulia. Ako diplomat jednal s navjvyššími štátnikmi, ale na jednej zo svojich pracovných ciest zomrel. Stalo sa tak 31. 10. 1621 v Uhorskom Brode.
