V rokoch 1919 až 1938 pôsobil v Košiciach muzeológ a umelecký historik JUDr. Jozef Polák, ktorý sa stal riaditeľom súčasného Východoslovenského múzea.
Narodil sa 3. februára 1886 v Prahe. Študoval na gymnáziu, potom právo. Po I. svetovej vojne odišiel na Slovensko, konkrétne v Košiciach najskôr pôsobil ako propagačný dôstojník armády hneď po ich obsadení československým vojskom. V roku 1919 prevzal vedenie vtedajšeiho Hornouhorského Rákociho múzea, ktoré je dnes známe ako Východoslovenské múzeum.
JUDr. Jozef Polák má významný podiel na obnovení muzeálnych zbierok a ich katalogizácii. Výrazne sa venoval aj ich rozširovaniu. Zachraňoval archeologické pamiatky, zbieral národopisné, historické a umelecko-historické pamiatky. Medzi jeho významné skutky patrí záchrana a inštalácia dreveného kostolíka z Kožuchoviec a drevenej zvonice z Asváre, ktoré sa stále nachádzajú za budovou múzea. Zaslúžil sa aj za záchranu Katovej bašty.
Jeho zásluhou Eugén Kron otvoril v múzeu svoju výtvarnú školu, ktorá tu pôsobila v rokoch 1921 - 1926. Z nej vyšli také známe osobnosti umenia ako J. Jakoby, J. Collinásy, J. Kollár, J. Fabíni, Ľ. Feld a I. Oravec. JUDr. Jozef Polák založil aj Československú besedu s deviatimi odbormi v meste, z ktorých neskôr vznikli I. Československý športový klub, Sokol a Slovenský národný klub.
Vládou ČSR bol poverený prevzatím kaštieľov v Konopišti a v Dečíne. Písal aj o pražských židovských pamiatkach.
V roku 1938 po Viedenskej arbitráži a nasledujúcom okupovaní Košíc maďarskými vojskami sa vrátil do Prahy, kde najskôr pôsobil vo Fotometrickom ústave. V rokoch 1942 až 1944 pracoval v pražskom Židovskom múzeu ako riaditeľ.
V roku 1944 ho zatklo gestapo a pravdepodobne zomrel pri prevoze do koncentrančného tábora v Osviečime.
