Na strategickom mieste, z ktorého bolo možné strážiť a ovládať dôležité cesty z Košíc na Spiš, na vrchu zvanom Hradová (466 m n.m.) týčiacim sa nad údolím Hornádu severozápadne od mesta, sú pozostatky stredovekej stavby známej ako Košický hrad. Zvyšky tohto "hradu" sa nachádzajú na najvyššom mieste zalesneného kopca a sú primknuté ku skalnému masívu, ktorý tvorí akoby prirodzenú hradbu na južnej strane opevnenej plochy. Viditeľné zvyšky opevnenia pozostávajú zo zvyškov základov a muriva okrúhlej veže (vonkajší priemer 9.6 m, vnútorný priemer 5.8 m) vybudovanej na severozápadnej strane skalného masívu. Odtiaľ po 11 m napojením na skalný masív pokračuje 3.8 m hrubý múr juhovýchodným smerom až po základy trojuholníkovej stavby zakomponovenej do tohto múru. Pôdorys stavby je tvorený rovnoramenným trojuholníkom s dĺžkou steny 20 m a múrmi hrubými 3.8 m. Na vrchol trojuholníka plynule naväzuje pokračovanie obvodového múru východným smerom až zaniká v teréne. Z juhovýchodnej strany areál nemá žiadne v teréne viditeľné opevnenie (okrem prirodzeného svahu samotnej hory). V priestore ohraničenom múrmi, stavbami a skalným masívom nie sú viditeľné žiadne ďalšie zvyšky stavieb takisto ako v sondách vedených naprieč ohraničenou plochou.
Históriou Košického hradu sa zaoberali historici J. Tutkó (1861), F.X.Krónes (1864), L. Kemény (1893). J. Martinka (1931) a po ňom B. Varsik (1964) v [3] stotožnili hrad na vrchu Hradová s hradom Sokoľ nad obcou rovnakého mena (cca 7 km severné údolím Hornádu). S týmto názorom nesúhlasí O. Halaga (1973, taktiež v [16]), vzhľadom k tomu, že oba opevnené útvary existujú a tiež oba hrady sú spomínané v listinných materiáloch.
Počiatky výstavby hradu nad Košicami sa pripisujú Omodejovcom začiatkom XIV. storčia, keď títo v roku 1303 prestúpili do tábora Karola Róberta, kým Košice naďalej podporovali v boji o uhorskú korunu českého kráľa Václava III. Stavba hradu je pravdepodobná práve v období rokov 1303-1307. Omodejovci ho začali stavať na "cudzej zemi", čo nepriamo potvrdzuje aj údaj z dohody z 3.X.1311, kde sa okrem iného zaviazali, že nebudú stavať nové hrady na svojich alebo iných majetkoch bez kráľovho povolenia. V roku 1307 sa aj Košice pripojili na stranu Karola Róberta a napätie medzi mestom a Omodejovcami na čas zaniká. Tým zaniká aj význam hradu a v jeho výstavbe sa pravdepodobne nepokračuje. V privilégiu vystavenom Ľudovítom Veľkým z Anjou (1347) sa spomína castri Cassensis (dve tretiny majetku z pozostalosti mešťana, ktorý umrel bez testamentu, sa má venovať na údržbu hradu). Hrad bol údajne demolovaný Jurajom Rozgonym roku 1445 na "vyšší" príkaz.
Prieskum areálu bol uskutočnený v rokoch 1994 - 1999.
autor textu: Fričovský
