Pôvodne samostatná hromadná cestná dedina, teraz mestská časť Košíc.

Leží 256 metrov nad morom v Košickej kotline, 15 km na JZ od centra Košíc.

- doba paleolitu - stanica
- doba neolitu - sídlisko s bukovohorskou kultúrou
- doba eneolitu - sídlisko s kanelovanou keramikou
- V roku 1333 tu už stále gotický kostol Nanebavziatia p. Márie. V druhej polovici 16. storočia sa dostal do správy protestantov. Katolíci získali kostol späť v roku 1737.
- Kaštieľ z roku 1776, na klenbe sály freska od E. Schrotta zo 70-tych tokov 18. storočia.
- Kaštieľ klasicistný, postavený v Buzinke v poslednej tretine 18. storočia. V minulosti bol obklopený veľkým anglickým parkom.
- V obci sa zachovalo niekoľko domov z konca 19. a začiatku 20. storočia.
- V súčasnosti mestská časť Košíc, presný nátov: Košice - mestská časť Šaca

Šaca sa uvádza v dokumentoch takto:
- r. 1275 - kostol na jej území ako Ida
- r. 1280/1358 - terra Eghazas Ida
- r. 1319 - poss. Saticha
- r. 1328 - poss. Zethyce alio nomine Scenthtrinitas
- r. 1344 - Setyche, de Setyche (pri osobnom mene)
- r. 1372 - poss. Setyche
- r. 1379 - poss. Sathicha, poss. Satycha
- r. 1385 - Sathicha, poss. Sathycha alio nomine Screben
- r. 1393 - Sathicha, Sagcza al. Nom. Zenthtrinitas
- r. 1395 - poss. Seu villa Senthythe
- r. 1409 - poss. Sethithe, poss. Sethyche
- r. 1424 - villa Saczcza
- r. 1427 - poss. Sechcha, Secha
- r. 1428 - poss. Sathcza
- r. 1469 - poss. Sacza
- r. 1471 - poss. Saccza
- r. 1474 - poss. Saczcza
- r. 1477 - poss. Saczcza
- r. 1514 - Saccza
- r. 1553 - Sacha
- r. 1773 - maď. Szácza
- r. 1808 - sloven. Ssáca, maď. Sácza
- r. 1903 - sloven. Šaca, maď. Sacza
- r. 1906 - sloven. Šaca, maď. Saca

Profesor Branislav Varsík odvodzuje názov Šaca takto:

"... z uvedených starších dokladov zo XIV. storočia, a to r. 1319 Saticha, r. 1328 Zathycze al. nom. Scenthrinitas, r. 1344 Setyche, r. 1379 Sathicha, Satycha, vidieť jasne, že tu ide o pôvodný slovenský názov Svätica, ľidovo východoslovensky vyslovovaný ako Švatica. Ide tu teda o názov vzniknutý podľa zasvätenia kostola sv. Trojici, a to podľa prvej časti tohto názvu vzniknutého z prídavného mena svätý.

Na Slovensku máme mnoho miestnych názvov vzniknutých podľa patrónov kostolov, keď okolo kostolov časom vznikli aj sídliská. Už aj najstaršie písomné doklady majú stopy po prispôsobení názvu maďarskej výslovnosti, lebo v nich už vypadla spoluhláska v (Šatica, Šetice), ako sa to stávalo dôsledne pri názvoch slovenského pôvodu, ktoré prešli do maďarčiny (napr. Svinná - Szinye). No uvedený fakt, že názov Šaca pochádza od zasvätenia kostlo sv. Trojici, a to doslova svätý (Svätica), potvrdzujú aj citované doklady z r. 1328 a 1393, v ktorých sa uvádza popri slovenskom názve aj druhý názov, a to maďarský názov Szenttrinitas (r. 1328 Zethyce al. nom. Scenthtrinitas, r. 1393 Sagcza al.nom. Zenthtrinitas), tada preklad názvu sv. Trojica. Treba konštatovať, že tento maďarský názov sa neujal, a to ani vtedy, keď sa už Šaca pomaďarčila.

Okrem toho sme už citovali aj doklady z r. 1319 a 1379, v ktorých sa uvádza, že v Šaci bol kamenný kostol zasvätený sv. Trojici. Tento kostol, ako sme sa už zmienili, bol najstarším kostolom v pôvodnej rozsiahlej zemi Ida a bol vybudovaný na polceste medzi dvoma najstaršími dedinami na zemi Ida a to medzi Malou a Veľkou Idou. Preto sa tento kostol uvádza prvý raz r. 1275 pod názvom Ida. No ešte v XIII. storočí vyrástla okolo kostola aj dedina, ktorá sa v písomnom doklade z r. 1280 uvádza maďarským názvom ako Eghazas Ida, teda Kostolná Ida, keďže vtedy ešte nebolo viac kostolov na zemi Ida. V skutočnosti však dedina, ktorá vyrástla okolo tohto kostola, dostala hneď od začiatku slovenský názov Svätica..."

(Citát z knihy Osídlenie Košickej kotliny II., strany 55, 56.)

Buzinka (teraz časť Šace) sa uvádza v dokladoch takto:
- r. 1359 - poss. Buzynik, Buzinyk, de Buzynik
- r. 1408 - de Bozinka
- r. 1427 - Bozynich
- r. 1448 - poss. Bozinka
- r. 1469 - poss. Bozynka, de Bozinka
- r. 1470 - Bozynka, (pri osobnom mene)
- r. 1474 - Bwzynka, (pri osobnom mene)
- r. 1482 - poss. Bozynka
- r. 1485 - Bozinka
- r. 1523 - poss. Bozynka
- r. 1564 - poss. Bozynka
- r. 1773 - maď. Buzinka
- r. 1808 - sloven. Buzýnka, maď. Buzinka
- r. 1903 - sloven. Bužinka
- r. 1906 - Bužinka
- r. 1920 - úradne sloven. Bužinka
Históriou heraldiky Šace sa v Košiciach zaoberá kunsthistorik Gabriel Kladek. Hľadal dokumenty a ich pečate v starých archívoch. V spolupráci so synom Matejom Kladekom predložili Heraldickej komisii Slovenska návrh na obecný erb a vlajku. Tie Heraldická komisia Slovenska uznala a Šaca ich prijala za svoje obecné symboly.